Pretože nejeden človek v čase najväčšej slávy BMG, Drukosu a ďalších dal týmto firmám všetky svoje úspory. Podvod tak nabral tragické rozmery v mnohých rodinách. Samozrejme, investovať do nebankoviek bolo hlúpe. Na riziká upozorňovali médiá, analytici aj vtedajšia vláda. Napriek tomu prevážila u ľudí chamtivosť a vidina ľahko nadobudnutých peňazí.
O to smutnejšie je, že aj z tohto ľudského nešťastia dokázali niektorí politici vytĺkať kapitál a podporu. Sľuby o odškodnení im pomohli vyplniť diery v predvolebnej kampani aj v programovom vyhlásení. Lenže ani po vyše dvoch rokoch k nijakému odškodneniu zo strany terajšej koalície nedošlo (našťastie pre rozpočet). Ak v decembri poputujú nejaké peniaze obetiam nebankoviek, budú to pozostatky majetku jednej z nich. Čiže nijaká priama zásluha Smeru.
Príbeh Drukosu a jemu podobných je pre všetkých dobrou lekciou a príležitosťou poučiť sa. Jednoducho sa nedá veriť všetkému, čo v rámci reklamy či inej kampane zaznie v televízii. Ak niekto sľubuje výnosy okolo 40 percent, každému musí byť jasné, že nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Rovnako ako keď niektorí sľubujú, že verejnými miliardami zaplatia hazardné šantenie iných.