Zhodou okolností vláda pripravuje novelu Trestného zákona, v ktorej chce prísnejšie trestať prejavy extrémizmu. Premiérove výroky na adresu novinárov už extrémizmus pripomínajú – akurát nesmeruje k národnosti či rase, ale k určitému povolaniu. Vyvolávanie nenávisti kohokoľvek ku komukoľvek je však za každých okolností nebezpečné. Tým skôr, ak sa ho dopúšťa ústavný činiteľ.
Núka sa otázka, prečo vlastne premiér siaha po ostrých a v tomto prípade aj lživých výpadoch proti médiám? Načo to potrebuje politik s takou vysokou podporou verejnosti? Na koho je napojený? Možno na obavu, že dobré časy vrcholia a nemusia trvať dlho. A na ťažšie chvíle je dobré mať pripraveného vinníka. Rovnako ako je pre politika výhodné odstaviť hoci aj faulom noviny ako nástroj verejnej kontroly.
Povedané slovami klasika – aké primitívne, ale aké účinné. A najmä – aké dočasné!