Človek má dosť starostí s každodenným životom, minister by si, naopak, mohol dopriať luxus, pozerať sa ďaleko dopredu a rozhodovať podľa budúcnosti.
Skutočnosť však často býva opačná. Bežný človek, napriek každodenným starostiam, pozerá ďaleko do budúcnosti a snaží sa rozhodnúť s vedomím, že spoľahnúť sa môže na seba a možno na svojich blízkych. Minister zase vidí po horizont najbližších volieb, pretože tie určia jeho budúcnosť.
Najväčší rozdiel je, samozrejme, v zdroji peňazí. Tesne pred Vianocami ľudia míňajú vlastné výplaty a úspory, zatiaľ čo ministri míňajú ich dane. Preto je prirodzené, že si ľudia niekoľkokrát rozmyslia, za koľko nakúpia darčeky. Najmä, ak takmer polovica očakáva, že sa ich finančná situácia na budúci rok nezlepší.
A ministri? Tí rozdelili príjmy pri raste ekonomiky na úrovni 4,6 percenta. Šéf centrálnej banky hovorí o optimizme. Čo spravia optimisti, keď na svoje míňacie plány nebudú mať? Zrejme si požičajú. Na rozdiel od ľudí totiž tento dlh nebudú platiť len oni. Alebo ich blízki.