Trnava je úspešná. A predsa sa vyľudňuje

Rodiny migrujú z mesta na vidiek do okolitých satelitných obcí ako Zavar či Biely Kostol a s tým sú spojené mnohé problémy, ktorým bude musieť čeliť nové vedenie „malého Ríma“.

Počet obyvateľov Trnavy klesá nepretržite od 90.¤rokov, keď populácia v meste bola nad hranicou 70-tisíc obyvateľov. Ku koncu júna 2010 to bolo už len 65¤950, o dva roky na to 65¤224, no a v priebehu rokov 2013 a 2014 klesol počet Trnavčanov pod hranicu 65-tisíc. Úbytok obyvateľstva zaznamenali aj ďalšie slovenské mestá, no Trnava patrila k tým, kde bola migrácia ľudí najvýraznejšia, najmä v roku 2008. „Už to nie je také dramatické. Zdá sa, že ten vrchol už máme za sebou,“ poznamenala sociologička Katarína Moravanská. V roku 2009 sa síce sťahovanie utlmilo, no sociológovia pripomínajú, že od roku 2010 má krivka migrácie opäť stúpajúci, i keď už nie taký strmý trend.

„Je to daň, ktorú musia platiť všetky mestá, ktorým sa začne dariť. Mesto má nízku nezamestnanosť, ľudia tu chcú robiť, ale žiť chcú v tichšom prostredí. Pre mesto predstavuje odliv problém z hľadiska podielových daní. Ľudia si trvalé bydlisko nahlásia inde a mesto potom nemá žiaden príjem z daní ľudí, ktorí v ňom aktívne žijú a pracujú. Aj keď je už možno po migračnom boome, je to realita, ktorú nemožno prehliadať,“ naznačil hovorca trnavského magistrátu Pavol Tomašovič.

Vďaka „vysťahovalcom“ tak má mesto na jednej strane menej peňazí, ktoré môže použiť na opravu chodníkov, výmenu lavičiek či osvetlenia. A na druhej strane má prebytok áut. Čoraz viac ľudí dochádza z okolitých dedín do mesta autom, vstupy do Trnavy sú upchaté. Kolabujúcu dopravu v centre čiastočne odľahčil dokončený severný obchvat, no magistrát musí v najbližšom období s partnermi dotiahnuť do konca projekt južného obchvatu, ak sa v čo najväčšej možnej miere chce zbaviť ďalších áut.

Ľudí v Trnave môže mesto udržať zvyšovaním komfortu bývania a služieb. A hoci sa v uplynulom volebnom období konečne rozbehla výstavba nového futbalového štadióna, väčšina ostatných menších športovísk, detských ihrísk a rekreačných zón zostáva v žalostnom stave. Odliv obyvateľstva by pomohla zmierniť aj premyslená výstavba nových bytov či domov. „Aj tu však samotné mesto ťahá za kratší koniec, pretože nemá vyčlenené financie na výstavbu a môže sa zapojiť akurát do výstavby nájomných bytov v spolupráci s ministerstvom výstavby,“ podotkol Tomašovič. Veľká úloha mesta však spočíva v aktívnej spolupráci s developermi a hľadaní efektívnych projektov, aby sa nestávalo, že desiatky novostavieb zostanú prázdne. Podľa Tomašoviča je podľa posledného sčítania do tisíc neobsadených bytov.

Foto: Andrej Barát, Pravda

Trnava, mestská veža Mestská veža v cente Trnavy.

Čo v meste začína citeľne chýbať a s čím sa v poslednom volebnom období výrazne nepohlo, sú malometrážne byty pre dôchodcov. Aj tu je podľa sociológov demografický vývoj nekompromisný. Populácia starne a strediská s malými bytmi a stálou lekárskou službou, kde majú starší ľudia zabezpečenú celodennú alebo aspoň poldennú starostlivosť, sú už dnes preplnené. Deti sa už nechcú starať o svojich starých rodičov, ako to bolo kedysi, a pokiaľ mesto nezabezpečí ďalší rozvoj opatrovateľskej služby, problém bude len narastať.

Trnave však okrem ľudí výrazne „starnú“ aj domy a nestíha sa o ne starať. V historickom centre je približne 25 mimoriadne vzácnych budov. Len malú časť z nich sa mestu alebo developerom darí pomaly zrekonštruovať a v niektorých prípadoch zrenovovaná budova predstavuje paradoxne nový problém. Je prázdna, mestu sa nedarí nájsť nájomníkov. Mnohé obchody a prevádzky sa totiž presunuli na okraj mesta k supermarketom a drobní predajcovia, ktorí zostali, na také drahé sídla nemajú. Aj v tomto prípade bude záležať na novom primátorovi a poslancoch, či dokážu vrátiť historickej Trnave jej krajšiu tvár.

Ľavica mala väčšinu, pravica získala primátora

Trnava vystriedala za posledné dve desaťročia len dvoch primátorov. Štefana Bošnáka vymenil v roku 2010 Vladimír Butko, pričom obaja sú z KDH. V zastupiteľstve však nastali po posledných komunálnych voľbách veľké zmeny.

Kým vo volebnom období 2006 až 2010 malo v Trnave drvivú väčšinu zoskupenie KDH a SDKÚ a koalícia Smer, HZDS, SNS, Slobodné fórum mala len päť poslaneckých mandátov, po voľbách sa karta obrátila. V 31-člennom zastupiteľstve získala 17 kresiel koalícia Smer-SD, HZD, HZDS, Nová demokracia. Pravica sa nevedela v tomto období dohodnúť na širšej koalícii, tradičné spojenectvo KDH a SDKÚ sa v Trnave pred týmito voľbami rozpadlo a výsledkom bolo osem mandátov pre KDH, tri mandáty pre koalíciu SDKÚ a SaS a tri pre nezávislých kandidátov.

Foto: Andrej Barát, Pravda

Trnava, radnica Mestský úrad v Trnave.

Boj o primátorské kreslo vyhral Vladimír Butko, ktorý v úrade v podstate len vystriedal svojho straníckeho kolegu z KDH Štefana Bošnáka. Primátora, ktorý predtým dokázal uspieť v štyroch voľbách po sebe a Trnavu viedol nepretržite od roku 1994 do roku 2010, pričom už v rokoch 1991 až 1994 bol zástupcom primátora. Butko sa rozhodol, že viac za primátora kandidovať nebude. O priazeň voličov teraz zabojuje už len ako poslanec.

Prerozdelenie síl v Trnave po voľbách v roku 2010 naznačovalo konflikty či viaznuce rokovania zastupiteľstva, no nestalo sa tak. Schvaľovanie citlivých investičných zámerov sa síce nevyhlo sporom, no poslanci sa medzi sebou hádali bez ohľadu na stranícku príslušnosť a aj tak veľkú časť návrhov nakoniec bez problémov schválili. Príkladom bolo aj nedávne hlasovanie zastupiteľstva o povolení výstavby obchodného centra v areáli nemocnice na pozemkoch, ktoré získala developerská firma Istrofinal zo Žiliny za 2,14 milióna eur. Tento zámer vyvolal rozhorčenú reakciu verejnosti, dokonca aj kritiku v radoch poslancov zo Smeru, no zastupiteľstvo ho nakoniec odobrilo.

Anketa: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste chceli zmeniť?

Martin Fabuš (23), študent

Vidno, že sa tu veľa vecí pohlo, námestia, pešia zóna. Mesto sa trochu skrášlilo, no ešte stále mi príde historické centrum dosť schátrané. Napríklad v porovnaní s Trenčínom. Mnohé budovy na mňa pôsobia tak, akoby sa o ne nikto nestaral, sú zanedbané. Vidno to aj na nemocnici, celá je počmáraná a nikto s tým nič nerobí.

Silvia Ladániová (30), učiteľka

Pozitívnou zmenou je oprava pešej zóny, bola v hroznom stave. Pozitívne tiež hodnotím spustenie projektu Odkaz pre starostu, kde ľudia môžu poslať podnety. No za negatívum stále považujem to, v akom stave sú chodníky na sídliskách, napríklad na Družbe pri dvanásťposchodových panelákoch. Cesty sú čoraz viac upchaté, ale neviem, či sa s tým dá niečo robiť.

Danica Topercerová (56), sociálna pracovníčka

Prekáža mi, že nie je vyriešené bezdomovectvo. Mám pocit, že na neprispôsobivých obyvateľov našlo mesto systém, ale na bezdomovcov nie. Akoby mesto čakalo, že tento problém vyrieši niekto iný. Pripraví pre nich nejakú vianočnú večeru, ale pýtam sa, čo ďalej?! A ešte, stavia sa tu nový veľký štadión, ale nič sa nerobí s ihriskami pre ostatných. Keď mladí nebudú mať priestor na aktivity vo voľnom čase, môžu ľahko skĺznuť do nepriaznivej sociálnej roviny.

Veronika Mičková (21), študentka

Myslím, že sa pekne obnovuje pešia zóna. No v skutočnosti v centre nie je čo robiť. Je tu veľmi málo možností, málo kultúry. Málo obchodov. Jedno kino, aj to malé, a dve diskotéky, ktoré tiež nie sú veľmi dobré.