Nezávislí kandidáti obsadia 6-tisíc poslaneckých miest a 1 104 pozícií starostov a primátorov. Za koľkými z nich stáli strany, spočítané ešte nie je. Po vyhlásení výsledkov sa však už viaceré politické strany stihli pochváliť aj úspechom nezávislých. Napríklad v Banskej Bystrici koalícia Smeru, SDKÚ a SNS podporila Jána Noska, ktorý bude novým primátorom. KDH medzi svoje úspechy zaradilo aj víťazstvo nezávislých primátorov v Kysuckom Novom Meste a Starej Ľubovni.
Väčšina politických strán ešte sumarizuje počty nezávislých kandidátov, ktorých voliči posunuli do funkcií. V SMK už vedia, že s ich podporou uspelo spolu 57 nezávislých starostov a primátorov. V KDH ich evidujú niekoľko stoviek. Vedúci komunikačného oddelenia hnutia Dárius A. Hatok uviedol, že zverejňovať ich mená sa nechystajú, pretože sami uprednostnili nestrannosť. SNS podporila štyroch primátorov: v Banskej Bystrici, Tvrdošíne, Kysuckom Novom Meste a v Sobranciach. „Špecifikum komunálnej politiky je, že voliči dávajú hlas viac osobe ako straníckej príslušnosti, to sa ukázalo aj na náraste nezávislých kandidátov,“ reagoval šéf strany Anton Danko.
Politológ Tomáš Koziak hovorí, že vplyv politických strán na rozhodovanie nezávislých, ktorých podporili, je minimálny. Stranícka podpora podľa neho nemá dosah na to, ako bude primátor či starosta spravovať obecné záležitosti. „S tým, či treba postaviť chodníky v obci alebo kotolňu v škole, nemá ideológia nič spoločné. Väzba sa však môže prejavovať napríklad vtedy, keď starosta chce žiadať dotácie z rozpočtu napríklad na výstavbu ihrísk,“ vysvetlil. Koziak upozorňuje, že v týchto prípadoch môžu byť zvýhodnení tí, ktorí kandidovali za politickú stranu, ktorá je práve pri moci, alebo s jej podporou. Na správanie voliča má stranícka podpora kandidáta podľa Koziaka vplyv skôr vo veľkých mestách, kde je väčšia anonymita. V menších mestách či obciach sa ľudia rozhodujú viac podľa osobných väzieb a toho, ako dobre kandidáta poznajú. „Stále platí poučka, že komunálne voľby sú oveľa viac o konkrétnych osobnostiach než o politických stranách,“ spresnil.
Koziak poukazuje na iný fenomén, ktorý spozoroval aj pri kandidátoch politických strán a koalícií. „Mnohí z tých, ktorí kandidovali pod krytím nejakej politickej strany, to urobili len preto, aby nemuseli získavať podpisy,“ hovorí politológ. Pripomenul, že mnohí kandidáti išli do volieb s nálepkou malých a bezvýznamných politických strán v rámci Slovenska. To podľa neho potvrdzuje, že sú v skutočnosti ešte oveľa nezávislejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Koziak podotkol, že stranícka podpora nezávislých je výhodná aj pre politické strany. Tie si môžu ich víťazstvo pripísať ako úspech strany vo voľbách.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK si myslí, že strany, ktoré si pripisujú úspech nezávislých, sa chvália cudzím perím. Podporu takýmto kandidátom vyjadrujú podľa neho zväčša preto, že so svojím vlastným by nemali šancu uspieť. Už predchádzajúce komunálne voľby v roku 2010 podľa neho ukázali, že fenomén nezávislých je trend, ktorý sa potvrdil aj cez víkend.
Úspech nezávislých je podľa Haulíka mementom pre politické strany, že ich fungovanie podľa starých štruktúr je ťažko udržateľné. „Strany musia hľadať nové riešenie. Komunálne voľby naznačili určitý trend, s ktorými sa budú musieť vysporiadať všetky strany, ktoré chcú uspieť v budúcich parlamentných voľbách,“ hovorí. Podľa Haulíka však nestačí len obmeniť staré tváre za nové a akceptovateľnejšie pre verejnosť. Strany by podľa neho mali fungovať na báze občianskeho združenia, kde sa zoskupujú občania s rovnakým politickým presvedčením a od ostatných sa líšia len tým, že majú chuť, vôľu či schopnosti riešiť spoločenské problémy. „Inak bude hroziť, že slovenská politická scéna sa bude drobiť, rozkladať a stávať sa nepredvídateľnou,“ dodal sociológ.