Komunálne voľby: Vynovené námestie aj lieviky v doprave. Trenčín sa mení

Roky výrazných zmien. Tak by sa dalo nazvať obdobie, ktorým prešlo mesto Trenčín od komunálnych volieb v roku 2014.

03.11.2018 07:00
Trenčín Foto:
debata

Nový diaľničný most, zmodernizovaná železničnú trať s novým železničným mostom či obnovené námestie. To sa podarilo v meste vybudovať. Zároveň sa skončili aj rozsiahle stavebné uzávery a obmedzenia, ktoré trápili Trenčanov v mesiacoch, keď sa mesto dočasne premenilo na jedno veľké stavenisko. Napriek tomu sa však Trenčínu problémy rozhodne nevyhýbajú. Najväčšou boľačkou sú každodenné zápchy, najmä v lieviku na svetelnej križovatke pod Trenčianskym hradom a v okolí kruhových objazdov pri obchodných centrách na výjazde z mesta.

Trenčín roky bojoval s tým, že bol staveniskom. Dnes sa situácia výrazne zmenila. Môže za to viacero stavieb, ktoré sa podarilo dokončiť. Trenčín sa ako posledný z krajských miest dočkal rekonštrukcie hlavného Mierového námestia. Išlo o najväčšiu a najvýznamnejšiu investičnú akciu v meste za posledné roky. Rekonštrukčné práce trvali viac ako rok, dokončenie sa niekoľkokrát odkladalo a nového centra mesta sa Trenčín dočkal až v tomto roku. Samospráva do rekonštrukcie investovala takmer 3,2 milióna eur. „Mierové námestie je srdcom a dušou Trenčína. Jeho rekonštrukcia bola jedným z najväčších a najrozsiahlejších zásahov od prelomu 12. a 13. storočia,“ vyjadril sa primátor mesta Richard Rybníček.

Trenčín erb

Vizitka mesta

  • Počet obyvateľov: 54 748
  • Rozloha: 8 200 hektárov
  • Hustota osídlenia: 668 obyvateľov/km2
  • Národnostné zloženie: slovenská národnosť 47 618 obyvateľov, maďarská 118, rómska 16, rusínska 28, ukrajinská 10, česká 816, nemecká 47, poľská 27, chorvátska 5, srbská 3, ruská 16, židovská 6, moravská 120, bulharská 8, iná 110, nezistená 6 928
  • Zadlženosť: 13,9 milióna eur
  • Dominantné pamiatky: Trenčiansky hrad, rímsky nápis na hradnej skale z roku 179 nášho letopočtu
  • Nezamestnanosť v okrese Trenčín: 2,26 %

Výraznou zmenou prešiel aj priestor pod hradom Matúša Čáka Trenčianskeho. Ide o železničný most, ktorý je súčasťou modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Most dokončili takisto po niekoľkých odkladoch v roku 2017 a za zdržanie stavby mohla rieka Váh, nad ktorou sa most týči. V roku 2014 prúd rieky po povodniach poškodil vonkajšiu stenu ohrádzky piliera číslo 5 a štetovnice. S výstavbou nového železničného mosta sa spája jedna z najväčších dlhoročných boľačiek mesta – letná plaváreň v Trenčíne. Starú museli v roku 2014 zrovnať so zemou práve kvôli modernizácii železnice, ktorá prechádza miestom, kde pôvodná plaváreň stála. Mesto tak na tri roky prišlo o letné kúpalisko. Nové, ktoré na ostrove neďaleko od starého stálo už od roku 2010, napokon otvorili až v roku 2017.

Jednou z obrovských investičných akcií bol aj dlhoočakávaný diaľničný most. Ten pomohol motoristom jednoduchšie sa dostať z mesta a do mesta a tiež čiastočne odbremenil starý, vyše 60-ročný cestný most, ktorý je v havarijnom stave. Otvorenie nového diaľničného mosta, ktorý je zároveň privádzačom z diaľnice D1 v Trenčíne, bol v roku 2015 veľkou udalosťou pre mesto. Stavba sa začala v roku 2011. Celková suma za most sa vyšplhala na viac ako 37-miliónov eur a bola spolufinancovaná z prostriedkov Európskej únie. Aj keď nový cestný most situáciu mierne zlepšil, zápchy trápia mesto aj naďalej. „Najväčším problémom je doprava,“ konštatuje aj hovorkyňa primátora mesta Trenčína Erika Ságová. Podľa nej má vedenie mesta víziu, ako situáciu zlepšiť.

Lievik v centre mesta však nie je jediným dopravným problémom v niekdajšom Laugaríciu (starý názov Trenčína). Práve niekoľko po sebe idúcich kruhových objazdov na výpadovke z Trenčína smerom na Prievidzu a Bratislavu pri veľkých obchodných centrách môže podľa Trenčanov za to, že najmä cez víkendy a pred Vianocami sa výjazd z mesta kompletne upcháva nakupovaniachtivými motoristami. Najkrajšie sviatky roka si tak Trenčania neužívajú, ale sa plahočia v nekonečných zápchach a tí, ktorí sa snažia dostať z mesta von za prácou, desiatky minút čakajú v rade pred obchodnými centrami spolu s tými, ktorí sa vybrali poprechádzať po obchodných centrách.

Mesto Trenčín bolo posledné roky povestné tým, že vtedy nový primátor Richard Rybníček zaviedol výrazné šetrenie. Prestalo sa kosiť, odstavili fontány. Dôvodom bola vysoká zadlženosť mesta. Ku koncu roku 2010 predstavoval dlh 39,7 milióna eur, čo znamenalo 714 eur na jedného obyvateľa. Dnes je situácia iná. V roku 2014 klesla zadlženosť na 19,4 milióna eur, čo je 278 eur na jedného obyvateľa a k 31.8. 2018 je dlh mesta vyčíslený na 13,9 milióna eur, čo predstavuje 254 eur na jedného obyvateľa. Vedenie mesta tvrdí, že v rokoch 2011 až 2012 mesto skresalo dlh najmä zásadnými reštriktívnymi opatreniami v snahe vyhnúť sa ozdravnému režimu.

Kroky, ktoré zaviedlo mesto, aby ušetrilo financie, chváli aj prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová. „Mesto Trenčín vnímam ako také, ktoré strategicky riadi svoj rozvoj. Strategicky v tomto prípade znamená, že berie ohľad aj na budúcnosť, takže ja to vnímam pozitívne. Páči sa mi napríklad aj také riešenie, že sa mesto v rámci spolupráce vyšším územným celkom dohodlo na prevádzkovaní mestskej a prímestskej dopravy. Robia to teda premyslene,“ konštatuje Balážová.

Trenčiansky hrad a rekonštrukcia centra mesta. Foto: SITA, Tomáš Somr
Trenčín Trenčiansky hrad a rekonštrukcia centra mesta.

Kandidáti na poslancov a politické strany

  • Politické strany: Práca slovenského národa, Národná koalícia, Doma dobre, Kresťanskodemo­kratické hnutie, Sloboda a solidarita, Sme rodina, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Slovenská národná strana, Smer – sociálna demokracia, Progresívne Slovensko, Spolu – občianska demokracia, Občianska konzervatívna strana, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenská národná strana, Nova, Komunistická strana Slovenska, Naj – nezávislosť a jednota.
  • Počet poslancov mestského zastupiteľstva: 25
  • Počet zaregistrovaných kandidátov na poslancov: 99
  • Počet volebných obvodov: 4

Parkovanie spôsobilo rozbroje

Rozhodne najviac diskutovanou témou, ktorá za posledné roky rozdelila Trenčanov, ale aj mestských poslancov na dva tábory, je parkovanie v meste. Nik nepochybuje o tom, že parkovanie riešiť treba, vedenie mesta však svojím rozhodnutím spoplatniť časť mesta Trenčína napokon neúmyselne rozhnevalo každého motoristu. Spustenie regulovaného parkovania aj samotné mesto rozdelilo na dve časti – na časť, kde sa už platí, a na tú, kde sa ešte neplatí. Takže kým obyvatelia časti sídliska Sihoť či Soblahovská už platia, obyvatelia najväčšieho trenčianskeho sídliska Juh zatiaľ parkujú zadarmo. Kvôli parkovaniu sa medzi sebou rozhádali aj poslanci. Regulované parkovanie spustili v meste v marci 2017, a to napriek výhradám polície aj hasičov.

Polícia upozorňovala na vážne nedostatky vo vodorovnom dopravnom značení, ktoré bolo v rozpore s projektovou dokumentáciou. Dnes je situácia taká, že platí len časť obyvateľov. Platené parkovanie sa malo zavádzať aj na sídlisku Juh a časti sídliska Sihoť, kde ešte zavedené nie je, ale odložilo sa na neurčito. Podľa primátora Richarda Rybníčka sú dôvodom odkladu kroky občianskeho združenia, ktoré napadlo približne päťdesiat územných a stavebných konaní.

Podľa predsedu združenia domových samospráv Marcela Slávika ide v prípade parkovania v Trenčíne o nezákonný postup mesta. Slávik namietal, že mesto nevykonalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, hoci to podlieha povinnému hodnoteniu. V každom prípade, časť Trenčanov stop pre regulované parkovanie nemilo prekvapil. Väčšia motoristov v Trenčíne však nesúhlasí s celým regulovaným parkovaním ako takým. Ľuďom sa zdá, že je pridrahé a dokonca kvôli nemu aj vyšli do ulíc. Protestovali na námestí v Trenčíne priamo pred mestským úradom a vykričali primátorovi, že Trenčín sa pre regulované parkovanie mení na jedno veľké spoplatnené parkovisko. Parkovanie totiž vedenie mesta mieni spoplatniť v celom meste, nielen centrálnu mestskú zónu, ale aj všetky sídliská a okrajové časti, čo sa, pochopiteľne, jeho obyvateľom nepáči.

Trenčanom sa nepozdáva ani cena za parkovanie. Ceny sa líšia podľa toho, či ide o obyvateľa mesta, alebo návštevníka a tiež podľa toho, v akých častiach mesta chce motorista parkovať. Závisí tiež od toho, koľko áut sa v jednej domácnosti nachádza. Cena parkovania za rok sa tak pre obyvateľa mesta môže vyšplhať až na 160 eur na byt a pre toho, kto tu trvalý pobyt nemá, až na 360 eur na rok. Pri jednorazovom parkovaní môže návštevník mesta zaplatiť až deväť eur za deň, čo sa zdá turistom priveľa. Obyvateľom mesta sa nepáči tiež to, že aj keď zaplatia za parkovanie, to, že nájdu pred domom parkovacie miesto, rozhodne isté nie je. Parkovanie sa tak podľa reakcií Trenčanov na sociálnych sieťach tiež stalo jedným z dôvodov, prečo niektorí Trenčania hľadajú nové bývanie v obciach v okolí krajského mesta a samotnému mestu tak klesá počet obyvateľov. Aktuálny počet obyvateľov krajského mesta je k 26. septembru tohto roku 54 748. V porovnaní s minulými rokmi toto číslo stále viac klesá.

ANKETA: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste v meste chceli zmeniť

Marika Doležalová (42), kaderníčka
Uplynulé obdobie ma nahnevalo spoplatnené parkovanie. Teraz, keď je pred voľbami, tak chodí primátor po meste a zdraví Trenčanov, ale keď sa búrili proti spoplatneniu parkovania, tak ani nevyšiel z úradu. Takže voliť určite pôjdem, aby nastala zmena. Možno nový primátor nezmyselné parkovanie stopne, pretože spoplatnené parkovanie je presne to, čo by som chcela zmeniť.

Imrich Bošák (46), taxikár
V uplynulom období sa podľa môjho názoru kvalita života v meste zhoršila. Problémy sú všade a neriešia sa. Jednak je to parkovanie, ďalej doprava, kvalita ciest a chodníkov, problém s odpadom, ktorý sa kopí po meste. Aj s mestskou dopravou, to všetko treba zmeniť. Z pohľadu taxikára sú najpálčivejším problémom dennodenné zápchy. Postavili síce nový most cez Váh, ale ten má v oboch smeroch len jeden jazdný pruh. A v meste nie sú žiadne parkoviská pre taxíky, musíme stáť v križovatkách a kade-tade.

Juraj Marejech (40), editor e-shopu
Pán primátor začal robiť jemné reformy v rámci mesta Trenčín. Z tých pozitívnych, ktoré ma oslovili, spomeniem rekonštrukciu Mierového námestia, ktoré si podľa mňa novú dlažbu zaslúžilo. Ako negatíva však vnímam parkovaciu politiku. Koľko zdravých stromov muselo padnúť, aby vytvorili miesta pre autá? Tiež som dlhé roky psičkár a často prechádzam so psom po chodníkoch, kde sú umiestnené tabuľky s prečiarknutým psom, preto sa pýtam, kade teda máme chodiť? Čo by som chcel zmeniť? Vysadiť viac zelene a poskytnúť viac možností psičkárom.

Juraj Habaj (47), výsluhový dôchodca
Nedá sa na všetko pozerať iba negatívne. Veľa vecí sa za posledné roky v meste zmenilo. Zrekonštruovalo sa námestie, pribudli nejaké cyklotrasy, v lesoparku Brezina sa obnovilo detské ihrisko, aktuálne zrekonštruovali aj cestu na najväčšie trenčianske sídlisko Juh. Akurát ma mrzí, že volebný rok nie je každý rok, pretože ako bežný občan tieto aktivity vnímam ako predvolebné. Ono je to vždy tak, pred voľbami sa odrazu všetko vynovuje, rekonštruuje, buduje, po voľbách nastanú tri roky ticha.

Kandidáti na primátora

Ľubomír Žabár (nezávislý) sa v piatok (2.11.) vzdal kandidatúry na post primátora Trenčína. V novembrových komunálnych voľbách podporí na funkciu primátora Miloša Mičegu. V stredu (31.10.) sa v prospech Mičegu primátorskej kandidatúry vzdala aj Danica Birošová (Doma Dobre).

TASR
Richard Rybníček

Richard Rybníček (49)

primátor mesta

nezávislý kandidát

Miloš Mičega

Miloš Mičega (48)

stavebný technik

nezávislý kandidát

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Trenčín #Richard Rybníček #komunálne voľby 2018