Najvážnejší problém, ktorý budúce vedenie mesta čaká, je dlhodobo kolabujúca doprava v Žiline a v blízkom okolí. Vodiči si denne overujú svoju trpezlivosť na Ľavobrežnej, Košickej, Kysuckej či na Rajeckej ceste. Dôvodom sú aj stále nedobudované úseky diaľnice D1 v okolí Žiliny, ktoré odklonia tranzit mimo mesta. Na radikálnejšie zmeny v dopravnom systéme je podľa odborníkov potrebná stratégia, ktorá by mestu priniesla dlhodobé riešenia. Dopravnú situáciu dlhodobo označujú za vážnu. Volajú po spoplatnení vjazdu do mesta či po posilnení verejnej hromadnej dopravy. Sídliská zasa zápasia s nedostatkom parkovacích miest a s rozbitými cestami. Na viacerých miestach treba dobudovať aj protihlukové zábrany, napríklad v okolí výjazdu na Martin alebo v mestskej časti Budatín.
Súčasné vedenie sa vážny dopravný stav snažilo zlepšiť zavedením MHD zadarmo pre deti a študentov. Prvotné schválenie iba pre tých, ktorí majú trvalý pobyt v meste a nemajú voči mestu žiadne podlžnosti, sa stretlo s ostrou kritikou verejnosti. Od februára minulého roka bezplatnú dopravu využívajú všetky deti do 15 rokov a od septembra sa k nim pridali aj študenti do 26 rokov. Bezplatnú MHD už od roku 2014 využívajú Žilinčania nad 70 rokov. V roku 2015 k nim pribudli obyvatelia od 62 rokov. Stratu viac ako polmiliónových tržieb pre Dopravný podnik mesta Žilina vykrylo zastupiteľstvo z rozpočtu.
Vizitka mesta
- Počet obyvateľov: 83 141
- Rozloha: 80,03 km2.
- Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese: 3,70 % (údaj ku koncu septembra)
- Zadlženosť mesta: 11 988 593,26 eura
- Čím je mesto významné: Žilina je významným dopravným uzlom, železničnou križovatkou, v Dolnom Hričove je medzinárodné letisko Je na severnom Slovensku najväčšou a najkoncentrovanejšou priemyselnou a obchodnou oblasťou, sídlo tu majú automobilový závod Kia, papierenský závod Tento, Stredoslovenská energetika či spoločnosť Siemens PSE. Pôsobí tu tiež spoločnosť FERONA Slovakia alebo spracovateľ hydiny HYZA Žilina.
V meste sídli Žilinská univerzita, Štátny komorný orchester, Mestské divadlo Žilina, Bábkové divadlo Žilina, Krajská knižnica v Žiline.
- Zaujímavosti mesta
Žilinské arkády a laubne – charakteristickou črtou starobylého žilinského rínku sú otvorené arkádové chodby, t.j. podlubia, miestne nazývané „laubne“. Nachádzajú sa nielen na námestí, ale zasahujú aj do priľahlej Hodžovej a Radničnej ulice. Takým rozsiahlym a pritom súvislým komplexom krytých komunikácií v historickom jadre sa okrem Žiliny nemôže pochváliť nijaké iné mesto na Slovensku.
Múzeá – v meste sa nachádzajú tri múzeá. Považské múzem v Žiline s vysunutými expozíciami regionálneho charakteru a drotírskou zbierkou. Múzeum židovksej kultúry, kde možno nájsť najmä sakrálne predmety a prvá súkromná muzeálna expozícia Dom Lombardini.
Katedrála Najsvätejšej Trojice – V súčasnosti je sídelným chrámom Žilinského biskupstva. Prvýkrát sa spomína v roku 1423. Postupne sa niekoľkokrát prestavoval, najmä po mnohých požiaroch mesta. Jednoloďový kostol tu stál od začiatku druhej polovice 13. storočia až do začiatku 14. storočia. V 14. storočí postavili trojloďovú baziliku. Farský kostol bol koncom 16. storočia zasvätený Najsvätejšej Trojici – v roku 1586.
Babuškov dom (Makovického dom) – V súčasnosti tu sídli Okresná hvezdáreň a Regionálne kultúrne stredisko.V dome býval na prelome 19. a 20. storočia lekár Dušan Makovický, ktorý bol aj osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Neskôr v ňom žil žilinský lekár Ivan Hálek, ktorý bol aj členom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom.
Zdroj: Turistická informačná kancelária mesta Žilina
Obyvatelia tiež už dlhodobo volajú po vybudovaní športového areálu. Športovci dodnes nemajú v meste svoje zázemie. Dlhoročné spory o športovú halu Bôrik sa skončili jej predajom. Na Karpatskej ulici zas hrdzavie rozostavaný športový areál, ktorý už roky mohol slúžiť žilinským športovým klubom.
Nové vedenie sa bude musieť vyrovnať aj s vysokou zadlženosťou mesta. Z augustových prieskumov spoločnosti INEKO vyplýva, že za minulý rok Žilina, hneď po Martine, si najviac zhoršila svoje finančné zdravie. Dlh mesta v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 237 eur. Dlh mesta tak predstavuje 31 percent, čo Žilinu umiestnilo podľa prieskumu na ôsme miesto v zadlženosti slovenských miest. Vedenie Žiliny však s výsledkami analýzy INEKO nesúhlasí a tvrdí, že sa mýli. „Aktuálne ku koncu júna je dlh mesta na úrovni 18,31 percenta a dlh za minulý rok predstavoval 21,36 percenta,“ uviedla hovorkyňa mesta Barbora Zigová. Zadlženosť Žiliny, ktorá bola v roku 2009 na úrovni 152 percent, sa tak podarilo výrazne znížiť. Chomovi sa to podarilo aj tým, že jeho dlh za tzv. kórejskú dedinu v Krasňanoch zobral na seba štát.
Mesto počas posledných štyroch rokoch investovalo najmä do rekonštrukcie budov a výstavby cyklotrás. Krátko po voľbách vznikol na mestskom úrade odbor projektov Európskej únie. „Počas existencie dostal do Žiliny viac ako 10 miliónov eur. Medzi podstatné projekty môžeme zahrnúť dve rekonštrukcie verejného osvetlenia za jeden milión eur, elektronizáciu služieb mestského úradu za 2,5 milióna eur, rekonštrukciu Rosenfeldovho paláca v hodnote 2,6 milióna eur či rekonštrukciu mestského úradu za 1,5 milióna eur,“ vymenoval Choma. Mesto sa tiež pustilo do prvej etapy rekonštrukcie zastávok mestskej hromadnej dopravy za 1,6 milióna eur a do výstavby cyklotrasy medzi sídliskami Solinky a Vlčince, do ktorej investovalo 240-tisíc eur. Koncom minulého roka sa tiež mestu podarilo doplniť cyklostojany, servisné stojany či bikeboxy na uskladnenie bicyklov. V súčasnosti sa v Žiline nachádza zhruba 450 stojanov na bicykle
Za posledné štyri roky sa mesto snažilo zvýšiť aj bezpečnosť na sídliskách. V roku 2016 začal fungovať prvý policajný okrsok zriadený na Vlčincoch. Medzičasom vznikli podobné útvary aj na Solinkách či Hájiku. Každé sídlisko tak získalo svoju vlastnú „ochranku". Koncom toho istého roka tiež pribudli nové kamery v Závodí či v centre mesta. Polícia ich postupne začala inštalovať aj na najväčšie sídliská. Za prispenia mesta sa tiež podarilo v máji minulého roka otvoriť po šiestich rokoch opravenú Novú synagógu v Žiline.
Kandidáti na poslancov a koalície
- mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov, ktorých si občania volia v ôsmich volebných obvodoch.
- poslancom sa chce stať 150 kandidátov, 60 kandiduje ako nezávislí a 90 nominovalo 14 politických strán
- niektorí nezávislí kandidáti postupujú spoločne – 8 kandidátov na poslancov je združených v tíme INÁ ŽILINA, ďalších 13 sa združilo v neformálnej skupine SILNÁ ŽILINA
- spoločne ide do volieb len jedna koalícia strán: OĽaNO, SaS, Občianska konzervatívna strana a NOVA
- ďalšie politické strany Smer, SNS, Spolu – občianska demokracia, KDH, Sme rodina – Boris Kollár, Most-Híd, Národná koalícia, EDS, Slovenská národná jednota – strana vlastencov, ĽSNS, Progresívne Slovensko, Vzdor – strana práce, Komunistická strana Slovenska postupujú v komunálnych voľbách v Žiline samostatne. (iš)
Žilinské zastupiteľstvo sa podobalo bojovému poľu
Pred štyrmi rokmi si primátorskú stoličku obhájil Igor Choma zo Smeru. Kým v prvom volebnom období mestu vďaka podpore poslancov návrhy ľahko prechádzali, táto štvorročnica bola pre primátora náročná. Najsilnejšie postavenie získal 11-členný klub Nezávislých kandidátov (NEKA), ktorých podporu sa v mnohých prípadoch snažil len márne získať. Pre trenice medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom sa tak rozhodnutia v Žiline nerodili ľahko.
O post v 31-člennom mestskom zastupiteľstve zabojuje tento rok 150 poslancov. Po voľbách v roku 2014 si na poslanecké stoličky okrem klubu Nezávislých kandidátov (NEKA) zasadol aj 6-členný klub Smeru, 6-členný klub Sieť a NOVA a 8-členný klub Nezaradených poslancov (NEZA). Chomu si zvolilo za primátora 14,2 percenta oprávnených Žilinčanov. V tomto volebnom období prišiel primátor o väčšinu v zastupiteľstve. Pred ôsmimi rokmi mu stranu podržalo 17 poslancov z koalície Smer, Strana zelených, HZDS a SNS. Uplynulé štyri roky musel o podporu návrhov bojovať.
"Dnes sa ukazuje, že pracovať v takejto funkcii bez podpory zastupiteľstva a svojich poslancov je prakticky neprijateľné. Ja som skôr manažérsky typ a neviem dobre stráviť, ak niekto nevie rozmýšľať pragmaticky, strategicky. A žabomyšie vojny na zastupiteľstve, to je naozaj neprijateľné a myslím, že pre mesto veľmi škodlivé,” skonštatoval žilinský primátor. O post sa preto opätovne uchádzať nebude.
Napriek opakovanej snahe sa tak primátorovi nepodarilo presadiť výstavbu Areálu žilinského športu, ktorý by mal sídlo pod Dubňom, na pravej strane Váhu, či zavedenie bezplatnej mestskej dopravy celoplošne pre všetkých Žilinčanov. Poslanci tiež odmietli schváliť zníženie dane z nehnuteľností či poplatok za psa. Primátor na oplátku tento rok v máji napríklad pozastavil zmenu rozpočtu, ktorú poslanci mestského zastupiteľstva schválili. Jej súčasťou bolo aj prerozdelenie finančných prostriedkov vo výške 4,5 milióna eur na rôzne investičné akcie.
Primátor tiež odmietol návrh o zásadách poskytovania príspevku mnohodetným rodinám. Podľa neho by mesto Žilina mohlo poskytnúť finančný príspevok rodine s najmenej štyrmi nezaopatrenými deťmi s trvalým pobytom na území mesta Žilina v trvaní najmenej jeden rok. Výška príspevku by bola maximálne 50 eur na dieťa za kalendárny rok. Peniaze by mohli byť použité napríklad na poplatky v jazykovej škole. Osočovanie, obviňovanie, zvady sa postupne preniesli aj do mestskej rady, ktorá je poradným orgánom primátora a mestských poslancov. V polovici minulého roka z nej odišli viacerí členovia.
Od mája 2016 sa v žilinskom mestskom zastupiteľstve vytvorili štyri poslanecké kluby. Svoje záujmy tak presadzovalo 11 členov z NEKA, 6 predstaviteľov strany Smer, 6 poslancov za klub Srdce pre Žilinu, ktorý sa vytvoril po zániku klubu Sieť a NOVA, a 8 predstaviteľov za klub NEZA.
ANKETA: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste v meste chceli zmeniť?
Michal Peňaška, (26), doktorand
V Žiline som sa narodil a som s ňou spätý celý život. Za posledné roky som však nespozoroval výrazné a citeľné zmeny k lepšiemu, čo je trochu škoda. Pochváliť môžem starostlivosť o okolie, zeleň a rekonštrukciu parkov. V tomto ohľade považujem Žilinu za jedno z najlepších miest pre život na Slovensku. Za veľké negatíva mesta považujem katastrofálny stav niektorých dopravných úsekov hlavne počas dopravnej špičky a problémy s parkovaním. Mesto má tiež už dlhšiu dobu značné problémy s nevýhodnými zmluvami a investíciami, ktorých výsledkom sú súdne spory, nedoriešené pozemky a nedokončené stavby. Taktiež vidím veľké medzery v cestovnom ruchu. Žilina je krásne mesto s veľkým potenciálom, mám však obavy, že tento potenciál je dlhodobo prehliadaný. V budúcnosti si prajem vidieť Žilinu ako inteligentné a živé mesto s vynikajúcou dopravnou infraštruktúrou, ktoré sa nebojí ani odvážnych moderných riešení.
Ivana Horecká, učiteľka
Od primátora a poslancov očakávam dobré spravovanie mesta, jeho rozvoj, rozumné narábanie s financiami, podporu školstva, zdravotníctva, pomoc sociálne znevýhodneným. O postoji súčasného vedenia mesta k poslednej skupine svedčí zahanbujúca medializovaná kauza cestovania rómskych detí v inak pre žilinské deti bezplatnej MHD. V mediálnom a vo verejnom priestore občas zaznejú informácie o klientelistickom a autoritatívnom spôsobe „vládnutia“ súčasného primátora. Osobne by som privítala zmenu. Ako bežný občan vnímam situáciu v meste v súvislosti s rozvojom napríklad kultúry, športu, verejného priestoru ako vcelku uspokojivú, ale skôr stagnujúcu než dynamickú.
Vladimíra Faturová (44), pracovníčka na železnici
Uplynulé volebné obdobie bolo nula bodov. Čistota v meste, komunikácie, zastávky MHD sú hotová katastrofa. Prepravovať sa do práce a z práce po miestnych rozbitých cestách je utrpenie. Pri zdravotných problémoch, aké som mala s chrbtom, som chodila radšej pešo. Bývam na Hájiku, takže dlhoročným problémom sú tiež diviaky, osvetlenie na uliciach či zvláštna frekvencia spojov MHD zo sídliska. Neriešeným problémom je aj parkovanie. Čo by som chcela zmeniť – nič, lebo nič sa nezmení.
Kandidáti na primátora
Peter Fiabáne (55)
športový manažér
nezávislý kandidát
Patrik Groma (45)
ekonóm
nezávislý kandidát
Tibor Hanuliak (62)
poradca generálneho riaditeľa
SNS
Ľudmila Chodelková (52)
riaditeľka
CVČ Žilina, INÁ ŽILINA, nezávislá kandidátka
Marian Janušek (58)
podnikateľ
nezávislý kandidát
Martin Kapitulík (32)
ekonóm
aktivista Silná Žilina, nezávislý kandidát
