Strany sa pospájali do rôznych koalícií, tie nemusia pretrvať

Trojica koaličných strán Smer, SNS a Most-Híd spojila svoje sily pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami len v Prešove. Smer a národniari postavili spoločných kandidátov na poslancov ešte v Trnave, Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave, kde však nemajú vlastného kandidáta na primátora ani nikoho oficiálne nepodporujú. Vo zvyšných krajských mestách „ide“ každá z koaličných strán sama za seba. Jednotný postup vo voľbách nezvolili ani opozičné, prípadne mimoparlamentné strany. Najširšiu koalíciu vytvorili v Bratislave, kde sa spojili SaS, OĽaNO, Sme rodina, KDH, OKS, NOVA, Zmena zdola a Demokratická únia Slovenska. V ďalších mestách sú v rôznych zoskupeniach, prípadne kandidujú samostatne. Na celoslovenskej úrovni tak vznikol predvolebný chaos.

Sociológ Pavel Haulík mieni, že takéto spojenia sú len formálnymi zoskupeniami. „Nie sú to reálne koalície. Koalícia je niečo, čo pretrvá aj po voľbách a je schopná presadzovať a podporovať nejaký konkrétny program. No tieto spojenia sú, povedal by som, vytvorené účelovo, aby strany získali lepšie skóre,“ myslí si sociológ. Dodal, že v komunálnych voľbách ide viac o obraz ako o podstatu. Obraz je podľa neho to, koľko si jednotlivé politické strany napočítajú poslancov a starostov. „No a koalície im do istej miery môžu zlepšiť toto skóre, ktoré ale nie je podstatné pre fungovanie príslušného zastupiteľstva. Práve preto sú tieto zoskupenia vytvorené ad hoc, na ten jeden konkrétny prípad, ako to v tej danej konkrétnej lokalite vychádza a ako sú alebo nie sú schopní spolu komunikovať. Preto nevznikajú v každom meste rovnaké koalície,“ vysvetlil Haulík.

Podľa politológa Tomáša Koziaka treba pamätať na to, že politika na komunálnej úrovni je iná ako na tej celoštátnej. V regiónoch ide viac o riešenie problémov, ktoré ľudí trápia. „Komunálna politika je viac o konkrétnych politikoch, tam stranícka príslušnosť nie je taká dôležitá. Ľudia volia na základe toho, či kandidáta poznajú, či je schopný. Politická príslušnosť je až na druhom mieste,“ priblížil Koziak s tým, že dôležité je, kto sa dokáže v tom-ktorom regióne pozitívne alebo negatívne zapísať u ľudí. „Takže aj koalície vznikajú na báze osobných známostí, dôveryhodnosti, osobných vzťahov. Pokiaľ politici v danej obci alebo meste usúdia, že politici inej strany sú pre nich dostatočne dôveryhodní, tak tam až tak nezáleží na straníckej nálepke,“ konštatuje politológ.

Pred štyrmi rokmi sa objavili aj kuriozity. Súčasného primátora v Banskej Bystrici Jána Noska podporovali ako kandidáta súčasne Smer aj SDKÚ, čiže strany, ktoré vo „veľkej politike“ stáli proti sebe. Aktuálne v žiadnom z krajských miest podobná situácia nevznikla. Do očí bije azda iba spolupráca medzi konzervatívnym KDH a liberálnou SaS. Spoločných kandidátov na primátora majú v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici aj Košiciach. Toto spojenie však už sotva prekvapí, strany boli súčasťou jednej koalície aj v minuloročných župných voľbách.

Podľa Haulíka je v zásade jedno, ako vyzerajú predvolebné koalície, pretože pri súčasnom volebnom systéme platí, že po voľbách sa zoskupovanie síl začína od začiatku. „Nikoho z tých poslancov, ktorí sú zvolení za nejakú koalíciu, nič nezaväzuje, aby v nej zotrvali alebo vytvorili spoločný poslanecký klub. Po voľbách sa to všetko znova zamieša a vzniknú nové ad hoc zoskupenia podľa toho, ako sa poslanci medzi sebou dohodnú,“ predpovedá sociológ Haulík. V menších mestách a dedinách voliči veľmi nepozerajú na to, aké politické zoskupenie kandidáti zastupujú. Vyberajú si predovšetkým toho, koho poznajú a kto je im sympatický. „No vo veľkých mestách – to sú na Slovensku tie, ktoré majú povedzme viac ako 20-tisíc obyvateľov – nie je veľmi silný predpoklad, že ľudia kandidátov poznajú. Keď si nevedia vybrať konkrétnu osobu, koalícia, respektíve stranícka podpora môže byť istou barličkou, ktorá pomôže voličovi lepšie sa zorientovať,“ zamýšľa sa sociológ.

Expert na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák podčiarkol, že koalície, ktoré vznikajú v prostredí samospráv, zvýrazňujú skôr prístup k riešeniu lokálnej agendy. „Je pravdou, že nekopírujú rozloženie síl v parlamente, čo je ďalší z mnohých dôkazov, ktoré hovoria o tom, že zastupiteľstvá nemožno interpretovať ako predĺženú ruku partají na lokálnej úrovni,“ mieni Kaliňák.

Pripomenul, že koalície sú dôležité pre zabezpečenie podpory na schválenie programu zastupiteľstva, mestských zákonov, teda všeobecne záväzných nariadení, rozpočtu či pre stanovenie priorít alebo miestnych daní. Fungovanie poslaneckých klubov v rámci zastupiteľstiev je skôr výnimkou ako pravidlom.

„Na Slovensku máme z takmer 3 000 samospráv iba 140 miest, no v praxi nájdeme len desiatky miest, kde fungujú poslanecké kluby a mestská rada, čo znamená, že v samospráve sa hľadajú kompromisy naprieč rozložením zastupiteľstva, kde stranícke tričká nehrajú až takú dôležitú úlohu. Problém nezrozumiteľnosti koalícií vidíme aj v predvolebnej kampani, kde dosiaľ ľudia nevedia, aké skupiny poslancov podporovali súčasných primátorov, a preto je ťažké identifikovať, ktorí z terajších poslancov a zároveň kandidátov na pokračovanie v tejto práci boli súčasťou vládnucej koalície a čo konkrétne presadili,“ doplnil Kaliňák.

Voľby do orgánov samospráv sa budú konať v sobotu 10. novembra od 7. do 22. hodiny. V súčasnosti trvá dvojtýždňové moratórium na predvolebné prieskumy, nové zisťovania preferencií sa tak už zverejňovať nesmú. Štyridsaťosem hodín pred voľbami začne plynúť aj lehota, počas ktorej kandidáti nebudú môcť viesť ani predvolebnú kampaň.