Dohľad nad hladkým priebehom volieb vykonáva Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Tento orgán zbiera a preveruje podnety poukazujúce na porušenia zákona – či už prešľapy v kampani, nerešpektovanie moratória, alebo pochybné financovanie. No ak oznamovateľ chce, aby jeho podnet neputoval do skartovačky, mal by sa podeň podpísať.
Podľa vedúcej úradu komisie Michaely Ružičkovej rozhodnutie o anonymných podaniach padlo ešte 23. marca 2016. Vtedy krátko po parlamentných voľbách dostala komisia nepodpísaný list, ktorý upozorňoval na údajné porušenie volebného moratória v obci Semerovo. Komisia skonštatovala, že takýmito podaniami sa nezaoberá, lebo nezodpovedajú náležitostiam, ktoré ukladá Správny poriadok. V ňom sa píše, že „z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje“.
Rovnaký postoj Ústredná volebná komisia zopakovala aj 8. októbra tohto roku pri podnete od neznámeho občana zo Sabinova, ktorý hovoril o možnom porušení zákona o volebnej kampani. Predseda komisie pre voľby, ústavný právnik Eduard Bárány pre Pravdu povedal, že o tejto téme sa debatovalo veľa a rozhodnutie sa nerodilo ľahko. „Nebolo to tak, že po pol minúte sa schválil nejaký text. Po obsažnej diskusii sa štátna komisia napokon priklonila k tomuto riešeniu. Ja ho tiež pokladám za správne,“ zdôraznil Bárány.
Podľa jeho slov sa v minulosti komisia zaoberala aj anonymami. No skúsenosti s nimi neboli vždy najlepšie, podčiarkol ústavný právnik. „Anonymné podnety sú vždy, možno použijem silný výraz, morálnym problémom. Má to v sebe nádych udavačstva, donášania a toho, že chcú uškodiť. Sami sme mali zlý pocit z vlastnej práce, aby sme sa nestali nástrojom snahy niekomu poškodiť,“ opísal Bárány. Ako dodal, uvedomuje si, že ani súčasný stav nie je ideálny a existuje riziko, že prehliadnu nejakú dôležitú informáciu. „No anonymné podnety tvoria relatívne malé percento podaní, navyše upozorňujú na veci, ktoré sú našťastie väčšinou obsiahnuté aj v iných neanonymných podaniach,“ uzavrel predseda štátnej komisie.
Koľko anonymných podaní zvyknú voliči komisii po voľbách či počas nich posielať, nie je známe. „Štátna komisia nevedie štatistiky týkajúce sa počtu alebo obsahu jednotlivých podaní, no zo skúseností z predchádzajúcich volieb možno konštatovať, že podiel anonymných podnetov k celkovému počtu podnetov je zanedbateľný,“ priblížila Ružičková.
Expert na samosprávu Michal Kaliňák nevidí v ignorovaní nepodpísaných podaní problém. „Pravda je, že anonymy môžu byť emóciami sprevádzané ohováranie alebo akékoľvek pocity sklamania bez podloženia faktami. Z tohto pohľadu by dovolenie vyhodnocovať anonymy mohlo spustiť lavínu krivých pocitov, ktorá by zaplavila a vyťažila komisiu,“ nazdáva sa odborník.
Podľa jeho názoru nemožno argumentovať ani tým, že sa podávateľ pod svoj podnet nepodpíše zo strachu. „Pretože okrem volebnej komisie máme aj mnohé iné nástroje na sťažovanie sa. Môže ísť napríklad na políciu s trestným oznámením. Druhá vec je, aby boli podania naozaj podkuté dôkazmi. V takom prípade je občianskou povinnosťou človeka informovať o konkrétnom probléme,“ doplnil Kaliňák.
Policajné prezídium neodpovedalo na otázky Pravdy, či sa v súvislosti s voľbami budú zaoberať aj anonymnými podnetmi. Hovorkyňa Denisa Baloghová len stroho uviedla, že polícia prijme pred voľbami opatrenia, konkrétne informácie zverejnia najneskôr v stredu.
Anonymné oznámenia môžu byť od budúceho roka obmedzené aj v trestných kódexoch. Koaliční poslanci predložili na septembrovej schôdzi parlamentu návrh novely Trestného poriadku, podľa ktorej by už orgány činné v trestnom konaní neboli povinné vybavovať podania a trestné oznámenia od neznámych ľudí. Za anonymy by boli považované také podania, ktoré by boli označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o odosielateľovi.
Novela prešla v parlamente prvým čítaním, v októbri ju odobrila aj vláda. Ministerstvo spravodlivosti vznieslo pripomienky a navrhlo, aby boli príslušné orgány povinné takéto podanie vybaviť, ak „na podklade anonymného podania je možné vyvodiť záver o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu“. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) upozornil, že je potrebné selektovať medzi zneužívaním inštitútu trestného oznámenia a medzi podaniami, pri ktorých je dôležité ochrániť zdroj. Definitívne by mal parlament o novele hlasovať na schôdzi, ktorá sa začína koncom novembra. Ak ju poslanci schvália, účinnosť nadobudne 1. januára 2019.
Voľby do orgánov samosprávy obcí sa budú konať v sobotu 10. novembra od 7. do 22. hodiny. Voliť si budeme starostov a primátorov a tiež poslancov obecných zastupiteľstiev. Už tento štvrtok sa začne volebné moratórium, počas ktorého musia kandidáti skončiť s kampaňou, nesmú sa vysielať predvolebné diskusie ani prebiehať žiadna propagácia kandidátov, a to ani negatívna. Moratórium trvá až do uzatvorenia volebných miestností a týka sa všetkých druhov médií. Od soboty 27. októbra už platí zákaz zverejňovania prieskumov preferencií.
Včera ráno spustilo ministerstvo vnútra volebnú infolinku. Občania sa môžu na telefónnych číslach 02/ 5094 2317 a 02/ 5094 2312 počas celého týždňa v čase od 7.30 do 15.30 h pýtať zodpovedných pracovníkov na otázky týkajúce sa volieb. Infolinka bude fungovať aj v sobotu, a to až do uzavretia volebných miestností.