Novozvolený prvý muž Bratislavy sľúbil naštartovať aj nadčasové projekty: „Jedným z nich bude nový nosný systém verejnej dopravy, ktorý bude zahŕňať využitie železničnej dopravy (tzv. bratislavský S-Bahn) na prepravu ľudí a záchytné parkoviská na vstupných miestach do mesta. Súčasťou bude integrovaná doprava a návrat k projektu novej hlavnej železničnej stanice na Trnavskom mýte, známej ako Filiálka, ktorá sa však asi nestihne postaviť za štyri roky,“ uvažoval vtedy.
Vizitka mesta
- Počet obyvateľov: 424 428 (údaj za rok 2016)
- Rozloha: 367,6 km2
- Národnostné zloženie: slovenská národnosť: 90,9 %, maďarská: 3,4 %, česká: 1,3 %
- Miera evidovanej nezamestnanosti: 3,03 % (k 30. septembru 2018)
- Zadlženosť: cca 145 mil. eur
- Dominantné pamiatky: Bratislavský hrad, hrad Devín, mosty cez Dunaj, budova Národnej banky Slovenska (najvyššia v SR, 111 m), televízny vysielač na Kamzíku (194 m)
Ako sa mu vízie podarilo naplniť, nech posúdi každý sám. Čistotou však „krásavica na Dunaji“ rozhodne nevyniká. A pod kontrolu mesto stále nedostalo ani developerov. V dezolátnom stave zostáva Kamenné námestie, jeden z najkrajších verejných priestorov metropoly. Večne rozostavané je Hodžovo námestie, len kozmetických úprav sa dočkalo Námestie slobody. Obytné štvrte sa zahusťujú, výstavba je živelná.
Mnoho sľúbeného Nesrovnal sľubuje znovu, napríklad novú Filiálku, ktorej rozvoj však závisí skôr od štátnych železníc. Alebo ročne tisíc miest na záchytných parkoviskách – hoci za jeho éry nevzniklo ani jediné. Absolútne nezvládnutá zostala celá parkovacia politika. Mestské komunikácie sú ďalej v zlom technickom stave, aj keď primátor, podľa vzoru svojich predchodcov, nalial na ne pred voľbami opäť tony asfaltu.
Bratislavské chodníky už takmer nepatria chodcom, iba parkujúcim autám a ešte aj cyklistom a kolobežkárom, ktorí sa slušnej siete cyklochodníkov stále nedočkali. Sľubne sa len nedávno konečne rozbehol bikesharing, trpí však výčinmi vandalov. Doprava ako taká sa len zahusťuje, z niektorých satelitov sa do centra jazdí hodiny, ďalšie komplikácie prináša výstavba diaľničného obchvatu.
Za štyri roky sa však predsa len čosi pohlo aj k lepšiemu. Primátor už krátko po voľbách dokázal razantne dotiahnuť vlečúcu sa obnovu Starého mosta, vrátane výstavby električkovej trate do Petržalky, kde Bratislave v prípade nesplnenia termínu hrozila strata obrovského balíka peňazí z eurofondov. V súčasnosti sa už chystá ďalšie predĺženie petržalskej trate, hotové by malo byť do roku 2023.
Moderné nízkopodlažné električky sa osvedčili ako veľmi pohodlný, rýchly a ekologický systém dopravy. Popri nich po meste jazdia desiatky nových nízkopodlažných autobusov a elektrobusov. Hoci kontrakty na niektoré z nich podpísal už bývalý primátor Milan Ftáčnik, treba priznať, že vozidlový park MHD sa výrazne vylepšil. V kontraste k tomu sa však vodiči MHD sťažujú na pracovné podmienky a hrozia štrajkom. Ďalej, hoci tiež pomaly, sa rozvíja systém integrovanej verejnej dopravy v celom regióne.
Hoci z mesta pomaly miznú nelegálne reklamné bilbordy, trojnožky a iné pútače (sám primátor počet zlikvidovaných vyčíslil na 1 500), vizuálny smog naďalej ničí verejné priestory. Nedoriešeným problémom sú čierne skládky odpadu, v poslednom čase sa čoraz viac spomínajú nebezpečné environmentálne záťaže, ktoré môžu spôsobiť ekologickú katastrofu.
Zase sa o čosi znížil dlh Bratislavy. Z obrovskej „sekery“ 228 miliónov eur, ktorú v roku 2010 zanechalo metropole vedenie Andreja Ďurkovského, sa už Ftáčnikovi podarilo ukrojiť slušných 55 a Nesrovnalovi ďalších zhruba 30 miliónov eur.
Bratislava síce úspešne zvládla rolu metropoly štátu predsedajúceho EÚ, no statusom ozajstného hlavného mesta sa stále nemôže chváliť. Skôr je na úrovni bežného krajského mesta. Pri súčasnom fungovaní jedného mestského a 17 miestnych zastupiteľstiev ju brzdí aj zmätočné rozdelenie kompetencií. Systém s tromi, niekedy až štyrmi úrovňami riadenia je nepružný a byrokratický. Napríklad o električke do Petržalky rozhodovali štyri stavebné úrady: mestský, staromestský, petržalský aj župný.
Napriek pretrvávajúcim nedostatkom, ktoré sa ani jemu nepodarilo odstrániť, patrí Nesrovnal aj v týchto voľbách medzi favoritov na primátorské kreslo. Jeho najväčšími súpermi by mali byť podnikateľ Václav Mika, architekt a občiansky aktivista Matúš Vallo a starosta Vajnôr Ján Mrva. Boj o funkciu bude ešte zrejme veľmi zaujímavý, popri volebnej kampani je rozbehnutá aj antikampaň, ktorá každého kandidáta môže zo dňa na deň tak diskvalifikovať, ako aj katapultovať na magistrát.
Kandidáti na poslancov a koalície
- Bratislavské mestské zastupiteľstvo má 45 poslancov, občania si ich volia v 17 volebných obvodoch (podľa mestských častí)
- o poslanecké kreslo zabojuje 284 kandidátov, najviac – 60 – ich je nezávislých, 44 nominovala koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina, KDH, OKS, NOVA, Zmena zdola a DÚS, 36 koalícia Smer a SNS, 35 koalícia Team Vallo, Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia, zvyšných nominovali ďalšie strany a zoskupenia
- sú medzi nimi aj známe osobnosti, napríklad poslanci Národnej rady SR Dušan Galis a Gábor Grendel, exprimátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ale aj Filip Rybanič, asistent poslanca Jozefa Rajtára (SaS), zatiaľ neprávoplatne odsúdený za porušenie bankového tajomstva
- Bratislavčania si budú voliť aj starostov a zastupiteľské zbory 17 mestských častí
Foto: SHUTTERSTOCK
Spolupráca na radnici bola historicky najhoršia
Rozpory medzi primátorom a poslancami sa v bratislavskom mestskom zastupiteľstve dosť výrazne prejavovali už vo volebnom období rokov 2010 až 2014. Ľavicový primátor Milan Ftáčnik verzus vysoko prevažujúca pravica v poslaneckých laviciach, to od počiatku nebola práve ideálna kombinácia pre spoluprácu. Lenže to, ako sa v Primaciálnom paláci rokovalo ostatné štyri roky, možno smelo nazvať katastrofou. Prinajmenšom po roku 1989 nikdy horšie nebolo.
Primátor Ivo Nesrovnal pritom vystupoval ako nezávislý, minulosť v Dzurindovej SDKÚ sa už pri svojej kandidatúre snažil vytesniť z imidžu. „Nezávislá“ bola aj veľká časť poslaneckého zboru, politickú nečitateľnosť zastupiteľov dokumentujú aj názvy ich poslaneckých klubov: Bratislavský klub, Klub pre Bratislavu, Klub nezávislých poslancov, Klub nezaradených poslancov, Otvorený klub, Bratislava inak a Nezaradení.
Tentoraz však pravicovosť či ľavicovosť nezohrala rolu. Vzájomnú animozitu medzi prvým mužom mesta a jeho „družinou“ spôsobila už na začiatku funkčného obdobia voľba riaditeľov mestských podnikov. Vznikli podozrenia, že výberové konania boli zmanipulované, aby sa víťazmi stali „Nesrovnalovi ľudia“.
Potom primátor s definitívnou platnosťou „pochoval“ PKO, podľa časti poslancov podľahol tlaku investorov a dopustil, by sa náhradou za veľký mestský kultúrny stánok stala „Dunajská kvapka“, malá nábrežná reštaurácia s planetáriom. Pri rokovaniach o parkovacej politike zase primátorovi vyčítali, že jej prípravu, namiesto využitia interných zamestnancov, zveril bez verejnej súťaže súkromnej spoločnosti – a za spracovanú analýzu, ktorá sa ukázala chybná, jej z peňazí Bratislavčanov zaplatil asi stotisíc eur.
Konflikty sa len stupňovali, rokovania často sprevádzali hádky a slovné potýčky, poslanci sa primátorovi pomstievali obštrukciami. Až 27 zastupiteľstiev, teda asi tretina zo všetkých, sa napokon skončila predčasne pre neuznášaniaschopnosť. Za primátora Ftáčnika sa tak stalo „len“ osemkrát. Po prerušeniach boli zvolávané rôzne „dokončovacie“ či „mimoriadne“ zastupiteľstvá, v zmätku, ktorý vznikol, sa už pomaly nikto neorientoval.
Výsledkom bolo odsúvanie či vôbec nesplnenie najdôležitejších programových bodov. Hlavné mesto tak ako jediné na celom Slovensku naďalej zostáva bez komplexného celomestského parkovacieho systému. Nedoriešený tiež zostal problém zákazu hazardu, mešká rozvoj cyklodopravy a namiesto koncepčne riadeného rozvoja metropoly si v nej developeri stále robia, čo sami chcú.
Anketa: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste v meste chceli zmeniť?
Renáta Roskopfová (59), stavebná inžinierka
Nám v Novom Meste pribudol pekný nový park Jama. Pozitívne hodnotím aj vynovený podchod na Trnavskom mýte. V rámci celej Bratislavy je veľkým prínosom električka do Petržalky. Na Račianskej ulici by sa však mal upraviť a zatrávniť hlučný električkový zvršok. Nespokojná som s neriešením rezidenčného parkovania, nikto sa nevenuje ani množstvu bezdomovcov na Račianskom mýte a v okolí nákupných stredísk, chýba väčšia kontrola mestskými policajtmi.
Alexander Šátek (72), pracujúci dôchodca
Mestu veľmi pomohla električková doprava do Petržalky. Žiaľ, mne ako Petržalčanovi nevyhovuje skrátenie autobusovej linky deväťdesiatpäťky, ktoré táto zmena priniesla, autobus mi lepšie vyhovoval pri ceste do práce. Katastrofálna je stále situácia okolo železničnej hlavnej stanice, nedá sa pozerať na ľudí, ktorí tam vláčia kufre hore eskalátormi od konečnej električky. A v celom centre veľmi chýbajú verejné WC, na tie v reštauráciách vás nepustia.
Daniela Mýtna (61), redaktorka
Som z Rače a tu u nás sa od minulých volieb veľa zmenilo k lepšiemu. Stále je však čo zlepšovať. Zamyslieť nad sebou by sa mali aj samotní občania, ktorí znečisťujú okolie, nezasiahnu, ak vidia sprejerov či ak niekto ničí verejný majetok. Starosta, primátor a ani policajti nemôžu byť všade, keby sme však všetci priložili ruku k dielu a nečakali, že za nás všetko urobí niekto iný, žilo by sa nám v Bratislave oveľa príjemnejšie a krajšie.
Vladimír Ondrejovič (26), architekt
Bol by som rád, keby sa ľudia nedali nachytať na prázdne slogany typu „viac zelene v meste“, aby si uvedomili, že sa treba starať o tú jestvujúcu, verejné priestranstvá sú tu v žalostnom stave. Takisto, nech novú výstavbu neberú ako hrozbu, ale ako súčasť žijúceho a rozvíjajúceho sa mesta. Čo sa týka vedenia Bratislavy, teším sa na časy, až sa nebude chváliť len asfaltovaním vozoviek, ich údržba by predsa mala byť v normálne fungujúcom meste samozrejmosťou.
Kandidáti na primátora
Viktor Béreš (41)
predseda mimoparlamentnej strany Naj, ekonóm
Naj – nezávislosť a jednota, Strana mladých ľudí
Jaroslav Brada (36)
advokát
Strana moderného Slovenska
Václav Mika (55)
manažér
nezávislý kandidát
Ján Mrva (49)
starosta Vajnôr
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), SaS, Sme rodina, KDH, OKS, NOVA, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska
Ivo Nesrovnal (54)
primátor Bratislavy
nezávislý kandidát
Iveta Plšeková (47)
námestníčka primátora
nezávislá kandidátka
Roman Ruhig (47)
právnik
Slovenská národná jednota – strana vlastencov
Andrej Trnovec (55)
odborný pracovník
Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Matúš Vallo (41)
architekt
Team Vallo, Progresívne Slovensko, Spolu – občianska demokracia
