Dokáže Ukrajina s americkou a ďalšou pomocou stabilizovať frontovú líniu, na ktorej momentálne Rusi dosahujú taktické zisky?
Čo sa týka vojenskej podpory z USA, tak nad ňou aj visia obavy a neistota, čo sa stane ďalej. Čo ak je to posledný takýto veľký balík pomoci, veď toto je dlhá vojna. Ale najnovšia podpora je naozaj mimoriadne dôležitá. Je v nej všetko, čo potrebujeme, a ďalekonosné rakety ATACMS v nej ani poriadne neboli spomenuté. Sú v nej však HIMARS-y, strely do protivzdušnej obrany či protilodné rakety a odmíňovacie systémy. Ak všetko príde rýchlo, Ukrajine to pomôže stabilizovať frontovú líniu. Netreba však mať prehnané očakávania, aké sa objavovali vlani v súvislosti s protiofenzívou. Z toho sme sa poučili. Nedá sa predpokladať, že na bojisku zaznamenáme dramatické zmeny a že Ukrajina zrazu preberie iniciatívu.
Čo by sa mohlo diať?
S raketami s dlhším dostrelom dokáže Ukrajina ničiť ruské zbrane a nepriateľ ich bude musieť odsunúť ďalej od bojiska, čo mu sťaží logistiku. Momentálne nás Rusi v delostrelectve dokážu prestrieľať v pomere desať ku jednej, niekde je to ešte horšie. Situácia by sa mala v tomto zlepšiť. Netreba však zabúdať, že to nie je len o zbraniach, ktoré prichádzajú teraz, ale aj o schopnosti ich vyrábať.
Vyzerá to tak, že Rusku sa to darí.
Bohužiaľ, schopnosti západných krajín produkovať viac zbraní a posielať ich na Ukrajinu sa zatiaľ nevyrovnajú masovému ruskému vojnovému úsiliu. Okrem toho Moskve ešte pomáhajú Severná Kórea, Irán a do istej miery i Čína. Západ sa musí zobudiť, lebo zatiaľ vidíme len dočasné riešenia, ako je iniciatíva českého prezidenta Petra Pavla, keď Praha hľadá po svete delostrelecké granáty. A Nemecko zase presviedča krajiny, aby Kyjevu poslali protivzdušnú obranu. Samozrejme, je to veľmi dôležité úsilie a Ukrajine to pomôže. Ako som však povedal, na bojisku sa nedajú očakávať nejaké dramatické zmeny. Ukrajinci by ale s dodávkami zbraní mohli narušiť ruský postup. Ak sa to podarí, bude to veľký úspech.
Ako teda vnímate situáciu pri meste Časiv Jar a v Doneckej oblasti? Rusi sa dostali do dediny Očeretyne, kde sa im podľa všetkého podarilo obísť ukrajinskú obranu, a postupujú aj inde.
Nie je to tajomstvo, že situácia je zložitá. Všetci to vieme. Na druhej strane Rusi zaznamenali len malé úspechy a draho za to zaplatili. Vieme však, že im nezáleží na ľudských životoch a zdrojoch. Moskva stále má peniaze, aj preto, že sankcie nefungujú tak, ako by mali. Vyzerá to tak, že Rusko môže takto pokračovať donekonečna. Ale nie je všemocné. Rusi sú tiež vyčerpaní a v boji nie sú práve kreatívni. Ak Ukrajina dostane zbrane, a nehovorím len o tých amerických, prispieť musí aj Európa, môžeme stabilizovať situáciu na bojisku. Sme však v stave, že máme dilemu, či budeme za každú cenu brániť naše územie alebo zachránime vojakov. Túto otázku si kladie veľa Ukrajincov, ale aj našich priateľov v zahraničí. A skôr sa prikláňajú k tomu, aby sme zabránili veľkým ľudským stratám. Môžeme prísť o nejaké malé mestá, hoci aj strategické, a je to zlé. Dramaticky to však nezmení situáciu. Väčším problémom bude, keď nám zomrie priveľa vojakov. Aj vzhľadom na to, že ďalšia mobilizácia je len v počiatočnej fáze a predstavuje politický a logistický problém. Vojakov je potrebné vycvičiť a vyzbrojiť. Potom ich môžeme poslať na bojisko. Nie je to nič pozitívne, ak Rusi budú okupovať niektoré mestá, ale asi sa s tým musíme naučiť žiť. Bachmut ovládli už dávno. Teraz postupujú, ale tiež strácajú najlepších vojakov. Áno, je to asymetrický konflikt, lebo Rusi majú viac ľudí aj zdrojov. S dobrou taktikou, stratégiou a s dodávkami zbrani so Západu však môžeme uvažovať nad stabilizáciou frontu tak, aby sme neprišli o príliš veľa vojakov.
Čítajte viac Dokážu zastaviť Rusov? Západné zbrane prídu, ale Ukrajincom chýbajú vojaci, obávajú sa experti
Posily však Ukrajine určite chýbajú. Myslíte si, že nové mobilizačné zákony dokážu tento problém vyriešiť? A ako ste spomenuli, Rusko je ochotné a schopné posielať na bojisko ďalších a ďalších vojakov.
Neexistuje žiadny zázračný recept. Neočakávam rýchlu mobilizáciu v tom zmysle, že zrazu bude mať Ukrajina k dispozícii státisíce vojakov. Sme vo vojne a existuje tu pokušenie poslať ľudí do prvej línie čo najrýchlejšie. Dúfam ale, že sa tomu vyhneme, pretože by to v skutočnosti len urýchlilo naše straty. Vplyv na to, čo sa deje na fronte, bude mať, keď skombinujeme mobilizáciu a dodávky zbraní. Keď budeme mať správne vojenské systémy, bude nám stačiť nasadiť do boja o niečo menej jednotiek. A ak budú zbrane naďalej prúdiť na Ukrajinu, niektorí ľudia už uvažujú o tom, že možno na budúci rok dostanú naše jednotky znovu šancu, aby na okupantov zatlačili.
Poľsko či Litva uviedli, že sú pripravené pomôcť Kyjevu a poslať domov Ukrajincov, ktorí by mohli bojovať. Ako to vnímate?
Nie som si istý, či je to dobrý nápad. Veľa ľudí, ktorí žili v zahraničí, sa vrátilo a išli do boja, keď sa začala veľká vojna. A vidíme to už dva roky. Ale sú aj takí, čo chcú zostať v cudzine, najmä, keď budú mať pocit, že doma by ich naháňali do vojny. Okrem toho, európske krajiny vrátane Poľska, ktoré vzali týchto ľudí pod svoju ochranu, majú určitú zodpovednosť. Ukrajinci opustili domovy, lebo ich krajinu napadlo Rusko a spustilo veľkú inváziu. Nemyslím si, že by z hľadiska ochrany ľudských práv a ľudského života bolo humánne a správne hnať ich do boja. Poľsko, rovnako ako iné štáty, Nemecko či Taliansko, bolo ochotné poskytnúť vojnovým utečencom pokoj a strechu nad hlavou. A teraz by ich mali prinútiť vrátiť sa späť? Máme o tom na Ukrajine veľkú diskusiu, lebo mnoho vojakov už bojuje tak dlho, že priam prichádzajú o rozum a sú úplne vyčerpaní. Musíme im dopriať odpočinok, a preto sú čerstvé sily potrebné. No ak ukrajinské diplomatické úrady po celom svete dostali zákaz vydávať bojaschopným mužom dokumenty, v stávke je naša reputácia. Nechceme mať správy v západnej tlači, že vláda v Kyjeve možno nejako obmedzuje občianske a politické práva obyvateľov.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Nakoľko sa obávate, že Ukrajina vojnu prehrá?
S dobrou podporou a dodávkami správnych zbraní vojnu podľa mňa neprehráme. USA už začínajú vyrábať oveľa viac vojenského materiálu ako doteraz. Ak sa z neho značná časť dostane na Ukrajinu, myslím si, že neskončíme porazení. Samozrejme, ide aj o to, čo to znamená. Verím, že Ukrajina bude môcť naďalej existovať ako suverénny štát, hoci niektoré jeho časti budú mimo kontroly vlády a budú dočasne okupované. Nemyslím si, že úplná porážka Ukrajiny je reálny scenár. Môže sa však stať, že v určitom okamihu si sadneme za rokovací stôl. Samozrejme, Rusi sú pre nás veľmi nedôveryhodní a chápeme, že pauzu v bojoch môžu využiť, aby sa pripravili na ďalšiu agresiu. Takéto máme poučenie z histórie. Preto nie je myšlienka akýchsi predčasných rokovaní o mieri na Ukrajine veľmi populárna, hoci stále viac ľudí v politickom vedení štátu aj vo verejnosti nad ňou uvažuje. Azda si jedného dňa budeme musieť sadnúť a niečo vyrokovať. Povedzme, že zmrazíme konflikt. Pre Ukrajincov to nie je preferované riešenie, ale v určitom momente sa mu možno nevyhneme. Ale za akých podmienok by sa to mohlo stať a kto by mohol poskytnúť Kyjevu nejaké záruky? Môžeme dôverovať slovu Rusov? Samozrejme, že nie. Takže sa potrebujeme pripraviť na väčšiu agresiu.
Slovenská vláda Roberta Fica odmieta posielať na Ukrajinu zbrane zo štátnych zásob, hoci komerčné dodávky pokračujú, a hovorí o mierovom riešení vojny. Ako hodnotíte tento postoj?
Je to pre nás nešťastné, že vidíme zmeny a určitú rétoriku zo strany novej slovenskej vlády. Uprednostnili by sme tú predchádzajúcu. Najmä, keď počujeme slová premiéra Fica, ktorý v podstate hovorí to, čo rozpráva Kremeľ. Je to pre Ukrajincov bolestivé, keď vraví, že vojnu zapríčinilo, že naša údajne nacistická armáda zaútočila na pokojné rusky hovoriace obyvateľstvo v Donbase. Je to absolútne nepravdivé. Na druhej strane Slovensko na rozdiel od Maďarska v NATO a EÚ neblokuje podporu pre Ukrajinu, a robí praktické kroky týkajúce sa spolupráce s Kyjevom. Dúfame, že to tak bude aj naďalej. Myslím si, že medzi Bratislavou a Kyjevom jednoznačne bude pokračovať nejaký dialóg. Dobre vieme, že na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu. Takže je to aj otázka vašej domácej diskusie a veľa z týchto vecí súvisí s ekonomickým rozvojom, členstvom v EÚ, ale aj s problémami, ktoré vytvára nacionalizmus. Ukrajinci by tomu mali tiež rozumieť. Faktom však je, že keby k zmene vlády na Slovensku došlo pre troma či štyrmi rokmi, nevnímali by sme to tak naliehavo. Teraz sme však uprostred existenčnej vojny, ktorú proti nám vedie Rusko, a my sa bránime. O to viac nás znepokojujú niektoré výroky, ktoré zaznievajú na Slovensku. Aj tak by som však povedal, že sme opatrne optimistickí, že skutočne dokážeme viesť nejaký dôstojný, civilizovaný dialóg a konverzáciu. A dúfame, že bude počuť aj hlas tých Slovákov, ktorým na podpore Ukrajiny záleží.
Za necelé dva týždne už dokázali Slováci vyzbierať takmer štyri milióny eur na muníciu pre Ukrajinu. Vieme, že to nezmení priebeh vojny, ale čo hovoríte na takúto občiansku iniciatívu?
Je to úžasné. Úžasné. Je to dobré pre Ukrajinu, ale i pre vás. Slováci dokázali, že nemusia čakať na vládu, aby im povedala, nech urobia správnu vec. Je jasné, že u vás existuje živá a silná občianska spoločnosť. Ľudia uvažujú nad tým, čo by mali podporovať – bez ohľadu na oficiálne postoje vlády. Je to veľmi veľká vec, ktorá sa týka plurality demokracie na samotnom Slovensku. Veľmi si túto iniciatívu vážime a nemyslíme si, že je to maličkosť. Ak ľudia aj v iných krajinách robia podobné veci, tie sa potom spájajú do mohutnej rieky podpory pre Ukrajinu. Každá pomoc sa ráta. Či je to vojenské úsilie, ale tiež humanitárna podpora pre ľudí, ktorí trpia v dôsledku ruskej agresie. Takže sme mimoriadne vďační za vašu veľmi zmysluplnú iniciatívu a skutočne si ju vážime.