Politológ Michal Horský tvrdí, že všetko môže byť inak. „Nevylučujem, že opozícia sa ešte spamätá aj tesne pred voľbami a vyvolá jedno či dve mimoriadne zasadnutia napríklad k odvolaniu členov vlády,“ povedal politológ.
Faktom je, že poslanci už budú rokovať počas ostrej volebnej kampane. Tá sa začne po tom, čo predseda Národnej rady Peter Pellegrini vyhlási termín volieb a ten sa zverejní v Zbierke zákonov. Podľa našich zistení by mal Pellegrini ohlásiť dátum volieb v druhej polovici týždňa. Politológ Tomáš Koziak nepochybuje o tom, že kampaň sa prejaví aj v parlamente. „Je to posledná príležitosť na to, aby sa strany zviditeľnili a ukázali, že niečo robia. Vidno, že sa zbilbordnieva a kampaň tu už je. Nie je teda dôvod si myslieť, že pri poslednej schôdzi to bude iné,“ povedal Koziak.
Je to posledná príležitosť na to, aby sa strany zviditeľnili a ukázali, že niečo robia.Tomáš Koziak, politológ
Poslanci začínajú päťtýždňové zasadnutie od zajtra, na programe majú 136 bodov. Vládny Smer však nečaká veľmi hektickú debatu na schôdzi, aj keď podľa predsedníčky poslaneckého klubu Jany Laššákovej môže byť rozprava emotívnejšia. „Na naše prekvapenie aj schôdza v septembri, ktorá mala rekordných 172 bodov, bola pokojná a skončili sme o týždeň skôr. Neviem, či teraz súboj bude v Národnej rade, alebo sa prenesie inde,“ povedala Laššáková.
Naopak, podpredseda KDH Július Brocka si nemyslí, že sa poslanci zídu pracovne naposledy. „To je možno zbožné želanie Smeru. S blížiacimi sa voľbami akoby nominanti Smeru mali pocit, že už vo funkciách nebudú a potrebujú si ešte viac nahrabať. Dôvodov na mimoriadnu schôdzu teda bude a opozícia ešte využije inštitút odvolania ministra,“ mienil Brocka.
Zrejme najdlhšie sa budú poslanci venovať zákonu roka, ktorým je štátny rozpočet na rok 2016. „Mám zlé správy pre našich oponentov. Tento rozpočet je aj analytikmi vnímaný ako veľmi racionálny a triezvy a zakladá zdravé trendy do budúcnosti,“ zhodnotil návrh rozpočtu po prijatí vo vláde premiér Robert Fico. Opozícia je už skeptickejšia. Podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna si dokonca myslí, že nová vláda bude musieť tento rozpočet zmeniť. Kritizoval napríklad boj vlády s nezamestnanosťou, ktorá je stále dvojciferná, a na jej znižovanie idú vysoké náklady. Rovnako si myslí, že vláda by mala viac šetriť.
Výber zo zákonov, ktoré majú schváliť poslanci
- Vyššie pokuty za rýchlosť – Majú byť pri prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti, v obci o viac ako 50 km/h a mimo obce o viac ako 60 km/h. Teraz možno uložiť pokutu v blokovom konaní s hornou hranicou 650 eur a v riadnom konaní s hornou hranicou 800 eur. Po novom bude možné uložiť pokutu s hornou hranicou v blokovom konaní 800 eur a v riadnom konaní 1¤000 eur.
- Zmrazenie platov politikov – Platy ústavných činiteľov zostanú aj v budúcom roku na úrovni z roku 2011. Pôjde o prezidenta, členov vlády, poslancov, predsedu a podpredsedov NKÚ. Nebude sa to však týkať sudcov a prokurátorov.
- Príplatky k penziám sudcov a prokurátorov – Mali by sa zvýšiť až do 170 eur. Návrh po vlne kritiky má skončiť v koši.
- Dobrovoľná vojenská služba – Výcvik má trvať deväť týždňov plus tri týždne odborná príprava. Tí najlepší absolventi môžu prejsť k profesionálnym vojakom. Záujemcovia budú mať počas výcviku zabezpečené ubytovanie, stravovanie, výstroj, výzbroj a dostanú príspevok 375 eur, ktorý sa nezdaní.
- Boj v cudzom vojsku – Trest dva až osem rokov dostane ten, kto sa aktívne zúčastní na boji organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Postihnutí tak môžu byť občania SR bojujúci za separatistov na Ukrajine alebo v radoch Islamského štátu.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa – Od budúceho roka sa zvýši z 230 na 280 eur. Ide o maximálnu výšku príspevku, ak starostlivosť o dieťa do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Príspevok na starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov v prípade, že dá rodič dieťa do obecnej škôlky, má dosiahnuť najviac 80 eur mesačne.
- Zvýšenie sumy materskej dávky – Zo súčasných 65 percent stúpne na 70 percent pôvodnej hrubej mzdy matky.
- Pravidlá pre farmafirmy – Musia zverejniť menoslov lekárov a lekárnikov, ktorým dali dary alebo iné benefity.
- Nové ucho nad odpočúvaním – Vznikne osemčlenná komisia, ktorá má kontrolovať odpočúvanie. Budú v nej zástupcovia vládnych strán i opozície. Polemika sa vedie o tom, či by mali mať všetci členovia komisie právo vstupovať do živých spisov.
- Trestná zodpovednosť firiem – Postihované môžu byť napríklad za podplácanie, neoprávnené zamestnávanie, nedovolené ozbrojovanie, zosnovanie zločineckej skupiny, za neoprávnené nakladanie s odpadmi. Firmám môže hroziť ich zrušenie, prepadnutie majetku, peňažný trest od 1 500 do 1,6 mil. eur, zákaz poskytovania dotácií či zúčastňovať sa na verejných obstarávaniach.
Pravdepodobne nedotiahnutý zostane sľub parlamentných strán sprísniť majetkové priznania verejných funkcionárov. Ľudia teda nenahliadnu hlbšie do majetkov politikov. Smer aj opozícia sa rozchádzajú v názore na novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorú predložila vládna strana. Na jej prijatie je potrebných 90 hlasov, Smer ich má 83. „Z celého priebehu rokovania vo výboroch mám dojem, že opozícia tento návrh pravdepodobne nepodporí,“ povedala Laššáková zo Smeru.
„Ak bude opozícia jednotná v tom, že je to karikatúra pôvodného spoločného zámeru, tak to neprejde, lebo Smer nemá záujem niečo zmeniť,“ zhodnotil Brocka z KDH. Šéf klubu Mostu-Híd László Solymos opatrnejšie poznamenal, že záleží na tom, aké pozmeňujúce návrhy sa schvália a podľa toho sa poslanci Mostu-Híd zachovajú.
Súčasné majetkové priznania sú všeobecné. Verejný funkcionár v nich uvedie, že vlastní dom, chatu, záhradu, ornú pôdu či hotovosť na účte. Bližší opis majetku chýba. Potom je len na politikoch, že niektorí dobrovoľne zverejnia údaje nad rámec zákona. O podrobnejších majetkových priznaniach sa s prestávkami rokovalo celé štyri roky. Najskôr sa snažili všetky parlamentné strany vytvoriť jeden návrh, ale po stroskotaní tohto zámeru opozícia i Smer prišli s vlastnými riešeniami.
Väčšiu šancu na úspech má novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá zavádza novinky do pravidiel rokovania poslancov. Novú podobu má dostať napríklad Hodina otázok. Členovia vlády budú mať čas na odpovede maximálne päť minút. Premiér, ktorý rečnil prvých pätnásť minút a často odpovedal len na jednu otázku poslanca, teraz stihne aj tri. Minulosťou by mali byť tiež situácie, keď poslanec Hlina nechcel pri interpeláciách opustiť rečnícky pult a žiadal, aby bola prítomná celá vláda. Po novom bude stačiť, aby sa pri interpelácii zúčastnila tretina kabinetu.