Tieto voľby sa konajú v riadnom štvorročnom cykle. Nebudú predčasné ako tie predchádzajúce v roku 2012. A aká vláda môže vzniknúť? Keďže Slovensko má skúsenosti už s rôznymi zostavami, určite nie taká, aká tu ešte vôbec nebola. Pravdou však je, že kabinet, ktorý vzíde z týchto volieb, môže byť iný.
Od skoncovania s mečiarovskými nedemokratickými pomermi malo Slovensko vlády pravoľavé, čisto pravicové aj ľavicovú. Niektoré kabinety boli stabilné, iné pod ťarchou vlastných problémov predčasne skončili, konkrétne dva posledné pravicové. Bez ohľadu na to mali však všetky jedno spoločné, ani jeden sa nevyhol korupčným škandálom.
Aká vláda môže vzniknúť? Keďže Slovensko má skúsenosti už s rôznymi zostavami, určite nie taká, aká tu ešte vôbec nebola.
Rok 1998 priniesol nielen nadýchnutie krajiny, ktorá sa zbavila autoritatívneho vládnutia Vladimíra Mečiara, ale aj pravoľavú vládu – SDK, SDĽ, SMK, SOP. Prvý kabinet Mikuláša Dzurindu, ktorý si neskôr založil novú stranu SDKÚ, vydržal celé funkčné obdobie. Čelil kauzám ako predaj SPP, Devín banka či vláčiky. „Gabo (stranícky pokladník SDKÚ Gabriel Palacka) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké,“ naznačila známa veta z listu pre premiéra, že profit z tendra na kúpu 35 súprav ľahkých motorových vlakov môže mať SDKÚ bez ohľadu na to, kto bude jeho víťaz.
Druhú Dzurindovu vládu, ktorú v roku 2002 vytvorili výlučne pravicové strany SDKÚ, SMK, KDH a ANO, už naplno zasiahli vnútrostranícke boje, ďalšie veľké kauzy a ekonomické machinácie. Časť z nich opisuje údajný spis tajnej služby Gorila. Prípad skupinka, keď Dzurinda oznámil, že v štáte operujú ľudia, ktorí škodia vláde aj SDKÚ, spustil rozpad jeho strany. Nasledovali kauzy tunel Branisko, kupovanie poslancov, fiktívni darcovia, podozrivý predaj Slovenských elektrární.
Foto: Profimedia
Tento Dzurindov kabinet skončil predčasne, rukou KDH, pre spor súvisiaci s Vatikánskou zmluvou. Premiér vtedy nevyhovel žiadosti kresťanských demokratov predložiť a prijať vo vláde zmluvy o výhrade svedomia. „Ultimátum či nátlak ako politickú metódu odmietame,“ odkázal im Dzurinda.
Predčasné voľby sa v roku 2006 konali tri mesiace pred riadnym termínom. Po nich sa moci prvýkrát ujal ľavicový Smer Roberta Fica s upadajúcim Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS. Jedna kauza stíhala druhú, Fico bol nútený odvolať desiatich ministrov. Medzi najväčšie patrí nástenkový tender, emisný škandál či Veľký Slavkov.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V roku 2010 vystriedala Fica čisto pravicová zostava SDKÚ, SaS, KDH, Most-Híd pod vedením Ivety Radičovej. Rozpad pravice však pokračoval, pribúdali ďalšie ministrany, hromadili sa kauzy – platinové sitká, nezákonné odpočúvanie, Sasanka či nefunkčné daňové riaditeľstvo. Kabinet nakoniec povalila Sulíkova SaS kvôli eurovalu, skončil už po 18 mesiacoch.
Smer potom v roku 2012 so 44 percentami vyhral predčasné voľby a zostavil jednofarebnú vládu. Aj druhá Ficova vláda čelila kauzám, medzi nimi piešťanské cétečko, teta Anka či masér Kostka.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
A čo čaká Slovensko teraz, po voľbách piateho marca? Možností v zásade nie je veľa. Buď sa vytvorí vláda Smeru s jedným alebo dvoma partnermi, alebo, čo je najmenej pravdepodobné, široká vláda pravice, zostavená z piatich až šiestich subjektov. Tento variant však blokuje návrat SNS do parlamentu. Nedá sa totiž očakávať, že národniari pôjdu do vlády s Mostom-Híd. Prekážkou je však aj neľútostný vzájomný boj pravice. Štandardné strany ako Most-Híd a KDH navyše budú mať po týchto voľbách veľkú dilemu. Čo ak sa im nepodarí zostaviť pravicovú vládu? Pôjdu na ďalšie štyri roky do opozície alebo sa pokúsia dohodnúť so Smerom?
„Modely dvoch posledných vlád, Radičovej kabinetu a jednofarebnej vlády Smeru, sa zrejme nezopakujú,“ myslí si politológ Tomáš Koziak. Smer už podľa neho ťažko získa dostatočne silný mandát na samostatné vládnutie. Repríza pravicového „zlepenca“ by zase teoreticky bola možná iba vtedy, ak by sa do parlamentu dostali všetky zoskupenia, ktoré balansujú na hranici zvoliteľnosti, vrátane trójskych koní. Otázne je, uvažuje ďalej Koziak, ako by si takýto účelovo poskladaný „spolok“ poradil s riadením štátu.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V čom by mohla byť nová vláda iná než kombinácie, ktoré už Slovensko malo? Ak by Smer vytvoril ľavopravú dvojkoalíciu s jedným pravicovým partnerom, napríklad s Mostom-Híd, so Sieťou, či SNS. „So SNS by sa Ficovi určite vládlo najjednoduchšie,“ zdôrazňuje Koziak. Pre ďalší pozitívny vývoj demokracie, myslí si, by však boli pre Smer lepšími partnermi Most-Híd alebo Sieť. „Obe strany z opozície kritizovali vládu Smeru za spôsob riadenia štátu. Po novom by ako súčasť vládnej koalície mohli realizovať aj svoje riešenia a plnili by tiež dôležitú kontrolnú funkciu,“ uzatvára.
