Splnila kampaň očakávania v tom, aby sa ľudia mohli lepšie rozhodovať, koho voliť?
Väčšia časť volebnej kampane sa zamerala na tradičný boj všetkých proti jednému. Až v závere sa vyčírila politická scéna aj vďaka prieskumom verejnej mienky do troch skupín. Jedna skupina jednopercentných strán a straničiek odpadla z kampane. Ostali dve skupiny po piatich zástupcoch. V prvej skupine boli vážni kandidáti na parlamentné stoličky Smer, SNS, Most-Híd Sieť a KDH. Zdržanlivým spôsobom sa vyjadrovali o možnej budúcej účasti vo vláde a v druhej skupine boli subjekty, ktorých šance na päťpercentnú účasť sú malé či mizivé. Tie oveľa agresívnejšie vyjadrovali a sľubovali účasť v budúcej vládnej koalícii, a to OĽaNO, SaS, SMK, SDKÚ a Sme rodina – Boris Kollár. Napriek všetkému politická kampaň bola pomerne pokojná. Volič sa mohol zorientovať.
Kto určoval témy a tempo v kampani?
V prvej polovici kampane tempo určovala strana Smer, ale v posledných dvoch mesiacoch akoby médiá prebrali úlohu politikov a atakovali vládnu stranu, ale robili tak aj ostatné politické strany.
V januári sa do popredia dostali protesty učiteľov a potom aj zdravotných sestier. Ako ovplyvnili kampaň samotných strán?
Spoločnosť očakávala, že opozičné strany budú útočiť na vládny Smer cez situáciu v školstve a zdravotníctve. Že to však urobia samotné zdravotné sestry s dvomi percentami učiteľov, bolo do veľkej miery prekvapením. Opozičným stranám nepomohli, zastavil sa však rast podpory pre vládnu stranu a sebe uškodili najmä zdravotné sestry.
Bola kampaň aj v niečom inovatívna?
Nie, ničím neprekvapila. Akurát globalizačné témy, účasť Slovenska v európskej politike a migračná kríza zaujali rovnako dôležité miesto ako vnútropolitické témy zdravotníctvo či školstvo. Paradoxne o hospodárskej sfére a sociálnej oblasti sa hovorilo málo.
Prečo sa jasne politici nevyjadrili, s kým by išli do vlády?
Je to dané niekoľkými dôvodmi. Politici nedokázali odhadnúť, aké to bude mať účinky na ich podporovateľov. Zodpovedné politické strany, ktoré sa zrejme dostanú do parlamentu a majú šancu podieľať sa na vláde, sa nedokázali jasne vymedziť, či so Smerom áno, alebo nie. Tvrdú opozičnú rétoriku viedli iba politickí outsideri.
Ktoré riešenia zostavenia novej koalície podľa vás sú najpravdepodobnejšie?
V prípade, že parlament bude mať piatich či šiestich členov, očakáva sa dvojkoalícia Smeru zrejme so SNS alebo s Mostom-Híd. Nezatracoval by som ani dvojkoalíciu Smeru a Siete. Aj v minulosti strany protestného voliča typu SOP či ANO skončili vo vládnej koalícii. V prípade, že sa do parlamentu dostane až osem či deväť politických strán, aká bude koalícia nie je otázkou dňa, ale otázkou dňa môže byť dátum predčasných parlamentných volieb. Len ťažko si predstaviť mnohočlennú vládu pravice, uprostred ktorej jeden z jej členov používa nahrávacie zariadenie voči svojim koaličným partnerom.
Smer si určil päť podmienok vstupu do vlády, medzi ktorými je odmietanie migračných kvót, ochrana ekonomických záujmov, ako je voda, lesy, pôda, sociálny dialóg, nerušenie sociálnych balíčkov a zhoda na obsahu a výkone predsedníctva v EÚ. Sú to také podmienky, ktoré by boli pre niektorú zo strán neprekonateľné?
Myslím si, že tieto podmienky pre tradičné strany nepredstavujú žiadnu reálnu prekážku, ktorá by im bránila vstúpiť do vlády. Ak niektoré z nich odmietnu, ako napríklad KDH, tak to bude z dôvodov nie piatich podmienok, ale preto, že strana je vnútorne rozkolísaná a v prípade vstupu do vlády so Smerom jej hrozia otrasy.
Aj keď viacerí lídri pravice hovoria, že im ide o vytvorenie spoločnej vlády, faktom, je, že pravica ani raz spoločne počas kampane nevystúpila a nedala voličom jasný signál, že chce prevziať moc. O čom to svedčí?
Vážnym problémom opozičných politických strán je skutočnosť, že niet medzi nimi strany, ktorá by mala väčšiu podporu občanov a mala autoritu uznávaného lídra. V tejto situácii sa päť či sedem predsedov strán vzájomne hlási k spolupráci, ale zároveň bojujú o podobného voliča. Vyplynulo z toho, že sa jediný raz spolu neukázali pred občanmi a nedokázali voličom predstaviť jasnú vládnu alternatívu k strane Smer.
V prípade, že zostane rozdrobená pravica v opozícii, ako sa môže táto skutočnosť prejaviť na jej ďalšom fungovaní?
Závisí od toho, koľko opozičných strán sa dostane do parlamentu. Ak to bude vysoký počet, povedie to k ďalšej devastácii nielen straníckej politickej scény, ale aj systému zastupiteľskej demokracie, ktorý je postavený na pevných politických stranách a hnutiach.
V tomto volebnom období bolo v parlamente šesť strán a zdá sa, že v novom funkčnom období ich bude možno aj viac. Čo by to znamenalo?
Znamená to, že rakovina antipolitiky bude pokračovať.
Naposledy prišlo voliť niečo vyše 59¤percent oprávnených voličov. Čo môže ľudí odrádzať od účasti a čo môže, naopak, ľudí pritiahnuť k volebným urnám?
Napriek tomu, že spočiatku sa zdalo, že volič bude apatickejší, tak sa to nemusí prejaviť na účasti. Môže sa približne zopakovať účasť z predošlých parlamentných volieb.