Po aktuálnych vyjadreniach najmä koaličných poslancov neexistuje politická vôľa na zmenu termínu a žiadne prekvapenie sa neočakáva ani v utorok a zrejme ani na prípadnej tretej mimoriadnej schôdzi, o ktorej hovorí Smer. Opozičná strana pod vedením Roberta Fica iniciovala aj dve predošlé schôdze.
Schôdzu znova neotvorili
Prezentovali sa všetci poslanci Smeru a svoj názor „za“ otvorenie schôdze vyjadrili štyria poslanci. Na otvorenie schôdze chýbalo 14 hlasov. Fico situáciu v parlamente označil za kabaret, keďže v ňom v úvode mimoriadneho rokovania sedelo viac poslancov, ako sa reálne prezentovalo. „Je to trápne, pretože v parlamente sedí 120 poslancov, ale hrajú sa na prázdne stoličky,“ reagoval.

Vyhlásil, že prezidentka aj Sme rodina chceli voľby do konca júna, rovnako aj OĽaNO a SaS za predpokladu, že bude úradnícka vláda, no napokon o tom nechcú rokovať. „Predčasné parlamentné voľby sú politický nástroj na riešenie kríz a tento štát je v hlbokej kríze,“ skonštatoval Fico.
Iné témy zatiaľ Smer neprináša, v miere populizmu pri porovnaní s Matovičovými atómovkami dokonca zaostávajú, takže sa tejto témy držia aj naďalej. (Radoslav Štefančík, politológ)Radoslav Štefančík, politológ
Opätovne sa pritom obrátil na prezidentku. Ak to podľa neho myslí vážne s júnovým termínom predčasných volieb, mala by vymenovať úradnícku vládu. „Všetka zodpovednosť za rozvrat v štáte totiž ide na jej plecia, každým dňom je horšie a za to je zodpovedná sama prezidentka. Tvrdila, že odvolá túto vládu, keď sa dopustí fatálnej chyby,“ konštatoval Smer. Fico zopakoval, že sú pripravení rokovať o podpore úradníckej vlády za podmienky, že voľby budú do 30. júna. Čaputová však vo viacerých svojich vyjadreniach uviedla, že úradnícku vládu nevymenuje, keďže to nie je „páka na poslancov“.
Ak chcú mimoriadnu schôdzu, majú chodiť do práce
Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš vyčítal opozícii, že pri pokuse otvoriť schôdzu chýbali aj jej poslanci. „Nebudeme hrať podľa toho, ako Fico píska. Keď chcú predčasné voľby v júni, ich základná povinnosť je, že prídu všetci do roboty. Dnes sme ich odhalili, neprišli do roboty,“ povedal. „No a potom najvýraznejšia tvár, slniečko z Hlasu, pán Raši. Ja som s ním bol naposledy v relácii a hovoril, ako chcú jún. Tak keď chce jún, mal by prísť do roboty,“ reagoval predseda poslaneckého klubu OĽaNO.
Opozícia iniciovala už druhú mimoriadnu schôdzu k zmene predčasného termínu a k stíhačkám MiG-29. Prvé dva pokusy boli opäť neúspešné.
Líder hnutia Igor Matovič v súvislosti s termínom volieb skonštatoval, že hnutie rešpektuje názor svojich voličov, a tí súhlasia so septembrom. „Je to slušnosť voči ľuďom. Nemôžeme sa biť do hrude ako opice, ako nám záleží, aby boli voľby v júni, a potom každý šiesty nepríde do roboty,“ komentoval Matovič. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová podotkla, že ak sa nič neudeje, termín volieb ostane 30. septembra. „SaS nekuje nič, SaS sa poctivo pripravuje na predčasné voľby,“ reagovala na nedávne tvrdenia Smeru o príprave návrhu na zmenu termínu volieb zo strany liberálov. Podľa šéfky klubu nie je parlament „divadelnou arénou“ pre Smer.

Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský vzhľadom na parlamentnú matematiku nepredpokladá, že sa schôdza v utorok otvorí. Zopakoval, že pri predčasných voľbách Sme rodina preferuje čo najskorší termín. „Ak sa otvorí schôdza, určite zahlasujeme za skorší termín,“ deklaroval. Odmieta však, aby sa z témy robil každý týždeň cirkus.

Nezaradený poslanec a líder mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini predpokladá, že ani v utorok sa schôdzu nepodarí otvoriť. Poznamenal, že vzhľadom na zákonné lehoty potrebné na prípravy volieb už nebude možné meniť termín ich konania na marcovej schôdzi. „Pravdepodobne táto téma zanikne,“ uviedol. Zmenu termínu volieb má podľa neho v rukách SaS a jej predseda Richard Sulík. Poukázal pritom na počty v parlamente.
Ak by sa liberáli rozhodli pre skorší termín, strana Hlas návrh podľa svojho predsedu podporí. Ak by sa nenašla dohoda na skoršie voľby do riadnej schôdze 14. marca, treba sa podľa Pellegriniho zmieriť so septembrovými voľbami. V takom prípade by totiž zákonné termíny umožňovali voľby až v lete a letné voľby podľa neho nemajú byť.
Tretia schôdza? Smer zaostáva za atómovkami, tak sa drží predčasných volieb
Šéf Smeru Robert Fico pripustil, že by mohli prísť opäť s návrhom na mimoriadnu schôdzu na tému skoršieho termínu volieb, keďže vzhľadom na lehoty majú ešte niekoľko dní. Dodal, že posledným prípustným termínom na voľby by ešte mohol byť 1. júl. Smer chce tlačiť na prezidentku Zuzanu Čaputovú aj na bývalú koalíciu.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je zvolávanie mimoriadnej schôdze zbytočné, ak koalícia trvá na dohode. „Pre Smer sú predčasné voľby kľúčovou témou už od volieb 2020, bez ohľadu na to, či ich chceli dosiahnuť referendom, alebo dohodou v parlamente. Iné témy zatiaľ Smer neprináša, v miere populizmu pri porovnaní s Matovičovými atómovkami dokonca zaostávajú, takže sa tejto témy držia aj naďalej,“ skonštatoval pre Pravdu.

Po voľbách v júni však podľa neho existuje spoločenská objednávka. Hovorí o nich aj hlava štátu, odborníci, ústretový postoj prezentuje aj Sme rodina, takže až tak mimo hlavného politického diskurzu nie sú, myslí si politológ.
Čo sa týka liberálov, od júla 2022 sa podľa Štefančíka SaS správa nekonzistentne. „Mení názory podľa toho, ako fúka vietor, takže ak dobre zafučí, júnový termín by možno privítali aj v SaS. Do volieb idú samostatne, na kandidátku zrejme neprilákajú nejaké nové zvučné meno, nemajú dosah na exekutívne funkcie, o chvíľu sa predvolebná kampaň rozbehne na plné obrátky, takže je úplne nepodstatné, či bude SaS v zóne ohrozenia v júni, alebo septembri,“ dodal.
O stíhačkách sa bude rokovať zrejme až na konci riadnej schôdze
Súčasťou návrhu mimoriadnej schôdze bol aj bod o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Pri stíhačkách podľa Matoviča platí dohoda, že o ich budúcnosti bude rokovať parlament. Označil za povinnosť ministra obrany prísť poslancom tento krok odkomunikovať a pokúsiť sa preň získať podporu. „Bývalý minister obrany pán Baška, už keď sa chcú baviť o migoch, by tu mal byť, si myslím,“ dodal Šipoš.
Podľa slov Zemanovej sú poslanci SaS za poskytnutie všestrannej pomoci Ukrajine – humanitárnej i vojenskej. Pčolinský hovorí o vykopávaní otvorených dverí. „Hneď ako táto otázka bude aktuálna, určite to pôjde do parlamentu a vláda nerozhodne sama od seba,“ zdôraznil. Líder Hlasu predpokladá, že tento bod programu sa rovnako presunie na záver riadnej marcovej schôdze. Očakáva, že dovtedy príde iniciatívne do parlamentu aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Pellegrini považuje za dobré, aby šéf rezortu prišiel zodpovedať otázky poslancov.

Na margo podpory poslania stíhačiek na Ukrajinu pripomenul podmienky svojej strany, napríklad aby odovzdanie stíhačiek neohrozovalo obranyschopnosť Slovenska, aby bolo v súlade s ústavou a aby sa postup koordinoval so spojencami. Pellegrini však nie je proti poskytnutiu stíhačiek Ukrajine. „Treba to spraviť normálne, nie drzo, arogantne, presvedčiť poslancov, občanov. Vôbec by to nemuselo spôsobovať také vášne,“ uviedol a spochybnil slová Naďa o tom, že Ukrajine dodali migy už štyri krajiny.

„Nepovedal ktoré. Tak môže povedať, aj že desať,“ povedal v parlamente. Povedal, že v Hlase budú sledovať situáciu v EÚ a NATO a aj priamo budú kontaktovať „niektoré z tých najdôležitejších krajín, aby sme získali z prvej ruky informácie, ako sa k tomu stavajú".
Čas tlačí
Na to, aby sa stihol schváliť termín predčasných volieb na 24. júna, by musel Boris Kollár voľby vyhlásiť 6. marca. Keďže predchádzajúca mimoriadna schôdza bola presunutá na riadnu marcovú, ktorá sa začne 14. marca, lehoty sa nestíhajú. V marci už nemá zmysel snažiť sa o skoršie voľby ani podľa Smeru. „V marci nám uplynú všetky lehoty a môžeme potom akurát tak uvažovať, že urobíme parlamentné voľby okolo 17. júla, keď bude v Bratislave a na Slovensku vonku 40 stupňov. Čo to je za nezmysel?“ hovoril líder Smeru Fico po presunutí schôdze ešte 18. februára.
Prvá mimoriadna schôdza, ktorú Smer k zmene termínu predčasných volieb inicioval, sa konala pred vyše týždňom (17. a 18. februára, pozn. red.). Ani po štyroch pokusoch nebol parlament uznášaniaschopný a predseda parlamentu presunul schôdzu na marec. Na skorší termín predčasných volieb vtedy vyzvala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Poukázala pritom na aktuálnu politickú situáciu, ktorú podľa nej charakterizuje „legislatívna parlamentná smršť“ a ak ju lídri nezastavia, voľby by mali byť skôr.