Termín preto plánuje oficiálne potvrdiť až v piatok 9. júna. „Urobil som to v prospech širšej demokracie, aby tie strany mali ešte čas sa pospájať. Keď to nevyužijú, ich problém,” pokračoval Kollár. Šance vidí aj napriek tomu, že spájanie Demokratov zlyhalo.
„Viete, keď začínate politickú stranu tým, že hneď okašlete človeka, ktorý vám prvý dá pomocnú ruku, potom z neho spravíte obetného baránka, a zistíte, že vám preferencie dávajú tak akurát okolo troch percent, tak zrazu by ste si ho veľmi radi zobrali, tak čo, on vám skočí do náruče? Nie je to také jednoduché, nemôžete začať budovať dôveru tým, že ho hneď podrazíte v prvom momente,” odkázal predseda parlamentu.
Čítajte viac Mikrostrany dostali od Kollára darček, na spájanie majú ďalšie tri týždne. Pomôže im to? Väčšina je v zóne ohrozeniaVysoký koaličný potenciál vlastnej strany, ktorá sa podľa posledných prieskumov pohybuje na približne 6 až 7 percentách voličských preferencií, však v spájaní pred voľbami nepripúšťa. „Ak bude niekto súhlasiť s našimi návrhmi, berieme to. Budeme sa samozrejme baviť s politickými stranami, ktoré sú ochotné naše návrhy zapracovať. Ale nie s každým,” hovorí v rozhovore o možnej spolupráci na skladaní vlády po voľbách.
Strany, ktoré sa dostanú do parlamentu, musia podľa Kollára splniť tri podmienky, aby bola Sme rodina ochotná zložiť s nimi prípadnú novú vládu. „Mám tri body. Musia to byť strany, ktoré majú vysporiadaný problém holokaustu, Tisovho režimu a Slovenské národné povstanie a ukotvenie Slovenska v našich štruktúrach tam, kde sa dnes nachádzame. Musí to byť strana, ktorá nerozoštváva spoločnosť. Taká vláda nemôže vydržať. Akákoľvek strana sa do tohto zmestí, nemáme problém, budeme rokovať a pôjdeme s ňou do vlády,” vymenoval Kollár.
Šéf hnutia Sme rodina sa vyjadril aj k téme nových mien na kandidátke. Nové mená majú prísť z regiónov. „Ja môžem povedať za seba, že nebudem robiť žiadne prekvapenia, samozrejme použijeme na kandidátke hlavne našich poslancov, ktorí sú s nami osem rokov, ktorí sú osvedčení, ktorí vedia pracovať. Nebudeme zbierať po celom Slovensku nejaké známe mená, aby sme sa zachraňovali. Ale môžem povedať, že počas tejto vlády veľmi trpela komunálna sféra – primátori, starostovia; vláda veľakrát zaťažila ich rozpočty zákonmi, presúvala na bedrá starostov a primátorov úlohy, ktoré mestá museli financovať. Takže je veľký tlak z komunálnej sféry, aby v parlamente bola nejaká platforma, ktorá by držala aj tieto záujmy. Preto sme pripravení urobiť ešte jednu vec – po našich poslancoch, ktorých máme, na kandidátku dáme s vysokou pravdepodobnosťou aj pár primátorov ako nezávislých, ktorí by hájili primárne záujmy komunálu," priblížil.
POLITOLÓG: Nespájanie menších politických strán je nezodpovedné
Je skutočne zvláštne a chýba tomu racionalita, keď sa nedokázali politické strany s nízkym počtom preferencií spojiť. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak na margo rokovaní o spájaní medzi zástupcami strán Demokrati, Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum – Občianski demokrati Slovenska – Za regióny – Rómska koalícia – Demokratická strana. Dodal, že veľkú úlohu pri rokovaniach zrejme zohrali egá politických predstaviteľov. „Dostať sa do Národnej rady SR bez spájania bude pre nich nedostižnou métou. Tu racionalita v každom prípade chýba. Vyzerá to, akoby sa do parlamentu skutočne nechceli ani dostať," myslí si.
Podľa Koziaka je taktiež prejavom absolútnej naivity, ak si politické frakcie s nízkymi preferenciami myslia, že to sami v priebehu niekoľkých mesiacov dotiahnu nad hranicu (päť percent) zvoliteľnosti do Národnej rady SR. „V prípade Mikuláša Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko) sa teda veľmi čudujem, pretože je to starý politický harcovník. Toto už ani nie je o zlyhaní politického inštinktu, jednoducho to nemá racionálne vysvetlenie. Je to nepredstaviteľná záležitosť, ak si naozaj myslí, že to sám vytiahne na potrebných päť percent," uviedol.
Zároveň tvrdí, že nespájanie sa je nezodpovedné aj z pohľadu boja o pravicového voliča. Trieštenie pravicových politických strán s výsledkom, že sa nedostanú do parlamentu je podľa politológa voda na mlyn predovšetkým Robertovi Ficovi (Smer-SD), Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) či Milanovi Uhríkovi (Republika), teda, voči ktorým sa pravicová časť politických subjektov vymedzuje. „Dostanú sa mimo parlamentu, odčerpajú voličov iným pravicovým politickým stranám, a tým pádom v konečnom súčte po prepočítaní hlasov z toho budú nepochybne ťažiť tie politické strany, ktoré majú najväčší počet voličov. Ak Fico vyhrá nasledujúce voľby a spojí sa s napr. Pellegrinim, bude možné ukazovať prstom práve na nerozumnosť politických lídrov miniatúrnych strán, ktoré sa nedokázali pred voľbami spojiť," zdôraznil.
Taktiež si myslí, že to však nezávisí len od subjektov s nízkym počtom preferencií, ale aj od lídrov prieskumov, ktorí by mali vytvoriť dostatočný priestor pre vzatie menších politických strán na svoju kandidátku. „Problém je aj v boji o miesta na kandidátke, pretože každý chce byť poslancom. V menších politických stranách, ktoré sa pohybujú na hranici piatich, šiestich percent, tam veľa poslancov priestor nedostane. Aj toto je o nezodpovednom egoizme, zahľadení sa do seba. V našom politickom priestore je veľmi typické, že politickí lídri trpia komplexom vlastnej geniality, vlastnej neomylnosti, vlastných dokonalých schopností," upozornil.
Zdroj: SITA