Do septembrových volieb ostávajú necelé tri mesiace a podľa doterajších prieskumov to majú viac-menej isté štyri strany. Ostatné sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti.
SNS sa dokázala z neúspechu otriasť
V minulých voľbách získala SNS len niečo vyše troch percent. Baliť to v centrále Danko začal už pred polnocou, teda v čase, keď sa ešte ani nezačalo oficiálne zverejňovanie výsledkov. Tie nabrali jasné kontúry okolo tretej ráno. Národniari však už vedeli, že je koniec. Danko opakoval, aká je politika podľa neho nespravodlivá, sťažoval sa na médiá a aj na to, že ľudí nezaujíma program.
„Myslím si, že rozčúlenie je málo na to, aby sa riešili problémy ľudí,“ povedal v krátkom vyhlásení, keď boli známe len výsledky exit pollov. Hnev a sklamanie bolo vtedy cítiť aj z neho. Jedinou chybou, ktorú si Danko uznal, boli rezervy v komunikácii strany.
Ďalšie chyby pomenoval podpredseda SNS Anton Hrnko. Príčinu neúspechu videl aj v tom, že sa strana vzdala tém, ktoré boli pre SNS dlhé roky nosné. Pre SNS to bol veľký neúspech. Danko sa stiahol do ústrania a vedenie strany po voľbách zložilo funkcie.
Dankova budúcnosť bola nejasná, nakoniec sa však otriasol a v septembri 2020 sa rozhodol znova kandidovať za predsedu SNS. Hrnko sa proti nemu postavil, po neúspechu zo strany odišiel a v marci 2021 začal pôsobiť ako poradca šéfa parlamentu Borisa Kollára. Nakoniec bude Hrnko za Kollárovo hnutie Sme rodina aj kandidovať.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Líder SNS sa postupne začal púšťať do volebného boja a bolo o ňom čoraz viac počuť. S predstaviteľmi Ruska mal vždy dobré vzťahy a inak to nie je ani teraz. Svoj kladný vzťah maskuje za formulku, že sa neprikláňa ani k Západu, ani k Východu, ale zastáva záujmy Slovenska. V minulom volebnom období čelil viacerým prešľapom, medzi ktorými vynikala napríklad kauza plagiátorstva rigoróznej práce alebo tzv. kauza kapitán, keď ho jeho nominant na post ministra obrany vymenoval z desiatnika na kapitána a Danko následne bozkával výložky. Legendárne sú aj jeho brepty a hlášky z tlačoviek.
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka SNS teraz nezaujala ničím špeciálnym, voliči len zabudli. „Voliči v roku 2020 odmietli SNS, pretože nesúhlasili s tým, ako Andrej Danko viedol stranu v koalícii so Smerom, Mostom a Procházkovou stranou Sieť. Teraz to vyzerá tak, že časť voličov zabudla a precitnú sa znovu až po vytvorení koalície, v ktorej bude SNS aj Smer,“ myslí si.
SNS súperí o voličov so Smerom či Republikou
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner skonštatoval, že Dankovi sa podarilo spojiť na jednu kandidátku „tzv. pronárodné strany“, čím vytvoril pre takto orientovaného voliča prijateľnú alternatívu. „Hlavne to pokazili tí, čo vládli, preto voliči hľadali alternatívu aj mimo parlamentu a niektorí ju našli práve v SNS,“ uviedol pre Pravdu.
Foto: SITA, Martin Medňanský
S tým, že Danko integráciou strán Život či Národná koalícia ako jeden z mála vypočul dopyt voličov po spájaní strán, súhlasí aj analytik spoločnosti NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes. „A aktívne túto skutočnosť komunikuje vo svojej bilbordovej kampani,“ zhodnotil pre Pravdu.
Posledných niekoľko mesiacov SNS stagnovala na hranici okolo troch percent. Práve spojenie so stranami národniarom pomohlo, aby v prieskumoch získali zhruba o jeden a pol percenta viac. Národniari prestali stagnovať a v poslednom júnovom prieskume Focusu sa im podarilo dostať nad hranicu zvoliteľnosti.
Čítajte viac Kandidátky sú odovzdané. Matovič prišiel o päť minút dvanásť, riskne to s koalíciou: Klus skončil u Kollára
„Vďaka tomu začala byť relevantnou možnosťou aj pre voličov Smeru-SD, hnutia Republika alebo ĽS NS, s ktorými súperí o podobnú skupinu voličov,“ vysvetľuje Hanes. V čom vidí rozdiel analytik? „Na rozdiel od minulých volieb v roku 2020 Andrej Danko nevystupuje z pozície ústavného činiteľa a predsedu vládnej strany, ale kandiduje ako súčasť mimoparlamentnej opozície, ktorá kritizuje kroky minulých vlád od roku 2020,“ uviedol.
Vysnívaná koalícia nemá dosť mandátov
Stále to však nestačí na zloženie jeho vysnívanej koalície so Smerom a s Hlasom, a aj keď je na to ešte skoro, pomyselné koalície skladá v hlave nejeden líder či volič. V spomínanej trojici by mali aktuálne spolu 70 mandátov, aspoň na absolútnu väčšinu by im chýbalo šesť poslancov.
Poslanci ani na druhýkrát neotvorili mimoriadnu schôdzu k balíku zákonov OĽaNO a vládnych zákonov.
Ak by sa k nim pridalo hnutie Republika, vládli by pohodlne s 86 mandátmi. Líder Hlasu Peter Pellegrini sa však vyjadril, že do trojkoalície so Smerom a Republikou nepôjde. „Myslím, že Hlas by do takejto koalície nevstúpil, bola by to pre nich samovražedná misia,“ ozrejmil Cirner. A aj keď považuje Pellegrini Fica za politika minulosti, v prípade, že by skladal vládu, by sa zrejme snažil dohodnúť práve so Smerom.
Smer budúce spolupráce, koalície, ale ani prieskumy dlhodobo nekomentuje. Tento postoj zopakoval aj bývalý minister vnútra a súčasná sedmička na kandidátke Smeru Robert Kaliňák. Cieľ strany, ktorá na Slovensku vláda trikrát, je však jasný. „Máme takú ambíciu, aby sme vo voľbách zaznamenali taký výsledok, ktorý neumožní zloženie vlády bez Smeru. Veríme, že sa podarí zložiť vládu, ktorá bude mať sociálnodemokratický základ,“ povedal Kaliňák.
Rétorika Smeru sa toto volebné obdobie posunula výrazne do extrémistických vôd. Nie je vylúčené, že líder Smeru Fico takto len láka voličov. Politológ to však nepredpokladá. „Nie som si istý, že by Smer zmenil rétoriku. Už dlhšie kopírujú politiku po vzore Viktora Orbána, ktorý je pri moci od roku 2010 a myslím, že v tom budú pokračovať,“ uviedol Cirner.
Smer, SNS a Republika? Bola by to proruská koalícia
Smer ani SNS sa k prípadnej povolebnej spolupráci s Republikou nevyjadrili, a aj keď bol Smer pre Milana Uhríka, lídra hnutia, ktoré založili odídenci z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS), pred niekoľkými rokmi jedným z úhlavných nepriateľov a „polomafiánskou stranou, ktorá položila krajinu na kolená“, dnes problém v spolupráci nevidia. Ruky si s Ficom podali aj pri januárovom referende.
Foto: FB Robert Fico
Ak by sa Smer spojil s Republikou a SNS, mali by spoločne len 58 mandátov. Podľa Cirnera by trojkoalícia v zložení Smer, Republika, SNS pripomínala napríklad vládnu koalíciu Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998 alebo prvú vládu Roberta Fica, keď Smer vládol spolu so SNS a s HZDS. „Bola by to proruská a nacionalistická koalícia so silným konzervatívnym akcentom. Taký slovenský národný socializmus,“ zhodnotil.
S hnutím Republika však vylúčili spoluprácu takmer všetky ostatné strany a ich koaličný potenciál je napriek preferenciám pohybujúcim sa okolo deviatich percent, veľmi nízky. Podobný ho má už len OĽaNO, ktoré má v prieskume šesť percent, a keďže kandiduje ako koalícia, do parlamentu by sa aktuálne nedostalo. V prípade lídra hnutia sme však zvyknutí na silný marketing a mobilizáciu voličov.
Viacerí odborníci preto predpokladajú slušný výsledok a aj keď bude môcť Matovičova trojkoalícia minúť na kampaň trojnásobok financií, problémom môže byť práve nevôľa voličov dať hlas upadajúcej strane Za ľudí či Kresťanskej únii.b„Matovič ide v koalícii určite do rizika, a to najmä ak už nemá čo nové ponúknuť. Voliči poznajú jeho štýl vládnutia a chcel by som vidieť naživo toho človeka, ktorý by si to chcel zopakovať,“ zhodnotil Štefančík.
Drahá nevesta a Kollárove preferencie
Spoluprácu s Republikou, ale ani so Smerom, si aktuálne nevie predstaviť ani hnutie Sme rodina. „Strana Republika má dlhodobo problém s vyjadrením sa k holokaustu či SNP. Chcú vystupovať z EÚ, ťahajú nás smerom na východ, nie na západ. My chceme byť súčasťou vyspelého sveta, nie toho zaostalého. V tejto chvíli nevidím možnosť ísť do vlády, kde bude Republika,“ povedal podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina).
„Pri strane Smer je najväčší problém zahraničnopolitická orientácia a rozoštvávanie spoločnosti. To, čo predvádzajú posledné mesiace, to je už suterén,“ dodal. Podľa politológa je však Sme rodina drahá nevesta, a preto, na rozdiel od Hlasu, v tomto prípade nevylučuje, že by sa k trojkoalícii Smer, SNS a Republika pridalo aj hnutie Sme rodina. „Keď dostanú, čo chcú (posty, rešpektovanie ich programových zámerov), tak pôjdu do koalície s každým,“ myslí si Cirner.
Čítajte viac Zrada a tajný obchod. Prišiel Matovič o posledného spojenca? Kollár ukázal, kto je tu šéf, teraz je na čiernom zozname
Sme rodina čelí kauze, kvôli ktorej budú Kollára dnes poslanci odvolávať. Kauza sa v médiách prepiera už niekoľko mesiacov, jeho expartnerka Barbora Richterová mu totiž na sociálnej sieti venuje takmer každý status. Vody ale rozbúrilo až Kollárovo vyjadrenie, keď sa priznal, že ju prefackal a že by to v záujme ochrany dieťaťa urobil znova.
Politológ Cirner nepredpokladá, že bude mať táto kauza na Kollárovo hnutie výrazný vplyv, pokiaľ sa neobjavia ďalšie obvinenia či dôkazy. Štefančík si na druhej strane myslí, že sa to ešte len ukáže. „Viem si predstaviť, že najmä ženy kandidátky sa budú v priebehu kampane pravidelne ozývať a neustále odkazovať na hulvátske správanie Borisa Kollára. A niečo mi hovorí, že to bude príbeh s viacerými pokračovaniami,“ dodal politológ.
Za poklesom preferencií Sme rodina stáli Kollárove problémy
S tým, že si budeme musieť na vplyv kauzy na preferencie Sme rodina počkať, súhlasí aj analytik spoločnosti NMS Market Research Slovakia. „Vývoj preferencií hnutia Sme rodina počas tohto volebného obdobia nám ukazuje, že za ich poklesom stáli vždy problémy lídra hnutia Borisa Kollára. Zároveň je elektorát hnutia vo väčšej miere tvorený ženami a bude zaujímavé sledovať, ako budú ich voličky reflektovať problematiku domáceho násilia, s ktorou je osoba predsedu hnutia výrazne spájaná,“ zhodnotil Hanes s tým, že problémom pre Sme rodina môže byť fakt, že kauza odkláňa pozornosť ľudí od ich volebného programu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Podľa analytika NMS je podpora voličov nateraz fragmentovaná medzi veľké množstvo politických strán, preto je tri mesiace pred voľbami možné konštatovať len dve veci. „Voľby dopadnú prekvapením a hľadanie vládnej väčšiny bude veľmi náročné. Počet mandátov pre jednotlivé strany do výraznej miery ovplyvní to, koľko hlasov napokon prepadne,“ vysvetlil.
Príkladom je aj zostavenie druhej vlády Mikuláša Dzurindu či vlády Ivety Radičovej, ktoré by nebolo možné, ak by sa SNS nedostala do parlamentu. „Podobná situácia nastala pred pár rokmi v Česku, kde sa súčasnej vládnej päťkoalícii podarilo získať väčšinu iba vďaka tomu, že sa strany ako ČSSD, KSČM či Prísaha nedostali do parlamentu,“ dodal Hanes.
Čo sa týka ostatných koalícií, do úvahy by pripadalo ešte spojenie strán Hlas, PS, Saska a Sme rodina, no aktuálne by získali len 72 mandátov. KDH vylúčilo Smer, extrémistov a spojenie si nevie predstaviť ani s liberálmi z PS či zo Sasky, ostáva preto spojenie s Hlasom a Sme rodina, ktoré však nebude dostatočné.
Ako budú progresívci postupovať pri Hlase a ďalších, plánujú oznámiť v septembri pred voľbami. „Pokiaľ ide o Hlas a ďalšie strany, k našej povolebnej stratégii sa vyjadríme v septembri pred voľbami,“ povedal líder PS Michal Šimečka pre Pravdu. Aj keď Hlas klesol na druhé miesto, je jednoznačne v najlepšej pozícii, keďže zatiaľ sa zdá, že bez Pellegriniho hnutia sa bude vláda skladať ťažko. Až mesiac pred voľbami sa začnú rysovať reálne kontúry možnej budúcej vlády. Koniec koncov, do parlamentu sa nemusí dostať Saska, OĽaNO ani Sme rodina.