„Len pripomínam, že tá strana bola dobre známa ako prozápadná, liberálna a podporujúca aktivity mimovládnych organizácií a blízke vzťahy s USA,“ napísal Naď.
Zároveň sa exminister čuduje, „ako si mohol Most-Híd zobrať na svoju kandidátku v BB kraji dobre známeho poskoka mafiána Černáka“. O stanovisko sme v tejto súvislosti požiadali aj hnutie Republika.
Na Sujovu kandidatúru ako prvý upozornil Alojz Hlina, ktorý kandiduje vo voľbách za Sasku z posledného miesta.
Bugár: Nikdy sa k nám nehlásil
Strana Most-Híd vznikla práve v roku 2009, kedy sa konali župné voľby. Pravda oslovila aj bývalého predsedu strany Bélu Bugára, ktorý aktuálne v kampani pomáha strane Modrí, Most-Híd. Zaoberať sa „naďovinami“ je podľa neho strata času.
„Most-Híd vznikol štyri mesiace pred župnými voľbami. O kandidátoch do miestnych a župných volieb rozhodovali miestne príslušné orgány. Takže to počujem prvýkrát,“ reagoval Bugár. Suja bol podľa vtedajších výsledkov zvolený za poslanca s podporou Strany zelených a strany Most-Híd.
Neregistroval ho Bugár ani potom? „Nie, nikdy sa k nám nehlásil,“ dodal. Jedným zo zakladajúcich členov a podpredsedov strany bol aj Zsolt Simon, ktorý dnes kandiduje za Maďarské fórum. Jeho strana sa spojila s ďalšími štyrmi subjektmi. So stranou Most-Híd sa rozlúčil v roku 2016, hneď potom, ako strana na čele s Bugárom vstúpila do koalície so Smerom a SNS. Pravda požiadala o reakciu aj Zsolta Simona.
Sólymos sa ohradil, za Most nekandidoval
K Sujovej kandidatúre sa vyjadril aj László Sólymos, aktuálny predseda Most-Híd. Banskobystrická organizácia strany Most-Híd v župných voľbách v roku 2009 kandidovala v koalícii so Stranou zelených. „Pán Suja bol kandidátom zelených, a nie Mostu-Híd. Toľko k faktom. Exminister, ktorý sám seba považuje za demokrata, by sa namiesto šírenia dezinformácií mal držať faktov. Aj v kampani,“ uviedol v stanovisku pre médiá.
„Pán Jaroslav Naď by sa mal zamyslieť aj nad dôsledkami svojich nepodložených a zavádzajúcich vyjadrení. Pretože ja neviem, ako by toto „odhalenie“ mohlo pomôcť jeho strane Demokrati. Myslím si, že tým pomáha hlavne strane Andreja Danka, do ktorej niektorí členovia strany Republika prejdú,“ uviedol Sólymos. „Jedno je isté, táto aktivita Jaroslava Naďa, ako bývalého ministra Igora Matoviča aj Eduarda Hegera, škodí demokratickým proeurópskym stranám,“ dodal.
V spojených voľbách však vznikajú rôzne koalície, strany v nich podporujú spoločných kandidátov, podobne to urobila s Republikou aj strana Smer – v spojených voľbách na jeseň minulého roka mali spoločných kandidátov v Banskobystrickom kraji.
Uhrík v Dzurindovej SDKÚ
Cez týždeň vyšlo najavo, že aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík bol v minulosti aktívnym členom mládežníckej organizácie SDKÚ a pôsobil aj v jej prozápadnej mládežníckej organizácii SDKÚ Nová Generácia, ktorá s SDKÚ spolupracovala.
Uhrík sa najprv vyjadril, že išlo o „študentský krok vedľa“. Do mládežníckej organizácie SDKÚ ho vraj presvedčili vstúpiť spolužiaci a zúčastnil sa asi dvoch – troch stretnutí, po ktorých zistil, že tam nepatrí.
Po tom, čo Naď zverejnil na sociálnej sieti informáciu, že okrem mládežníckej organizácie bol aj členom samotnej SDKÚ, zaslal Uhrík médiám stanovisko. V ňom už nehovorí o študentskom kroku vedľa, ale, naopak, píše, že to nebola chyba a nehanbí sa za to.
Čítajte viac Uhrík bol nielen v mládežníckej organizácii SDKÚ, ale aj priamo členom strany, tvrdí NaďPodľa neho išlo o skúsenosť, za ktorú je dnes vďačný, pretože bez nej by možno nikdy nedospel k názorom, ktoré má dnes. Preto podľa svojich slov nikdy neodsudzoval ľudí, ktorí pred desaťročím zmenili svoje myslenie a pohľad na svet. „Či to bola mladícka chyba? Určite nie,“ uviedol. Poukázal na to, že aj Robert Fico (Smer) bol v minulosti komunista a pred pár rokmi rozdával desiatky miliónov eur mimovládkam a Ľuboš Blaha (Smer) pochodoval v prvej línii na Gaypride.
Ani Dzurinda o tom nevedel
„Nie, mňa o mojich názoroch nepresvedčil Marian Kotleba pochodovaním v čiernej uniforme. To nebol môj štýl. Naše príbehy boli odlišné,“ napísal ďalej Uhrík. Zároveň dodal, že nie je žiadny fašista a k svojim názorom sa nedopracoval „cez nejaké trápne hajlovanie“, ale životnou skúsenosťou a kritickým myslením. Za stranu SDKÚ mal podľa zoznamu, ktorý zverejnil Naď v piatok, kandidovať v roku 2010, a to ako poslanec za obec Komjatice v Nitrianskom kraji.
Dzurinda na margo tejto informácie uviedol, podobne ako Bugár, že o tom nevedel. povedal Dzurinda pre Aktuality. Uhrík bol členom v rokoch 2010 až 2012, teda v čase, keď bola SDKÚ Mikuláša Dzurindu súčasťou vládnej koalície. Dzurinda o jeho pôsobení v organizácii nevedel. „No čo môžem na to povedať? Jednak Nová Generácia bola samostatná organizácia a od strany úplne nezávislá. Aj pri prijímaní členov, samozrejme. Netuším, aké názory mal tento pán pred toľkými rokmi. Ale ľudia sa menia. A nie vždy k lepšiemu,“ reagoval Dzurinda.
Uhrík sa rok po vystúpení z organizácie pridal k Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu. Strana vystupovala, a jej postoj sa dodnes nezmenil, proti NATO a EÚ a profilovala sa ako antisystémová. Referendum za vystúpenie z NATO chce organizovať aj Uhrík, ktorý má po voľbách záujem o silové zložky – rezort obrany, vnútra a SIS.