„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Ôsmou stranou je Sloboda a Solidarita (SaS).“
Základné údaje o strane
- vznik: 27. február 2009
- predseda a volebný líder: Richard Sulík
- motto predsedu: „Ekonomický rast.“
- hlavné priority strany: Ekonomický rast: Odmena za tvrdú prácu, ekonomická sloboda, finančná zodpovednosť, rovnosť šancí, podpora investícií, rast súkromného sektora, efektívne využitie zdrojov, udržateľné sociálne programy, podpora vlastnej zodpovednosti a zachovanie ekonomickej stability.
SaS si od svojho vzniku prešla viacerými internými krízami, čelila niekoľkým škandálom a do pamäti verejnosti sa vryla ako liberálna a ekonomická strana. Na ekonomickú kartu stavil Sulík aj tentokrát. Spravil tak po tom, čo mu zmena imidžu v kampani preferenčne veľmi nepomohla.
Sulíkova vízia
História SaS siaha do novembra 2008. Sulík mal vtedy na stole tri alternatívy – mohol spoluzakladať stranu Liga, vstúpiť do SDKÚ alebo založiť vlastnú stranu. Nakoniec sa rozhodol ísť vlastnou cestou a po vyše ročnom zvažovaní vo svojom blogu oznámil, že zakladá stranu Sloboda a Solidarita.
SaS bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná koncom februára 2009 a už od začiatku sa profilovala ako silne ekonomická, liberálna a pravicová strana. V prípravnom výbore boli Jozef Mihál či Robert Mistrík. Prvými voľbami, v ktorých sa SaS snažila získať priazeň voličov, boli voľby do Európskeho parlamentu (EÚ).
Na čele trinásťčlennej kandidátky bol Ján Oravec, no potrebných päť percent nakoniec liberáli nezískali. O rok neskôr SaS iniciovala referendum, ktoré nakoniec platné nebolo. Prvé tri podmienky – (zrušenie koncesionárskych poplatkov (zrušené boli až v roku 2023), obmedzenie poslaneckej imunity a zmeny v tlačovom zákone) sa neskôr dostali do programových téz koalície vedenej Ivetou Radičovou.
Foto: Ivan Majerský
Po neúspešných eurovoľbách prišiel prvý veľký test – voľby v roku 2010. Víťazom sa síce stal Smer, no vládu skladalo SDKÚ, ktoré do volieb ako líderka viedla Radičová. SaS bola treťou najsilnejšou stranou s viac ako 12 percentami. Sulík bol z výsledku dojatý vybral sa na návštevu do volebnej centrály SDKÚ, kde sa spolu s ostatnými tešil z volebných neúspechov SNS a HZDS.
„Ježiš, to by bolo úžasné, kokso. Johnny Cash by nebol v parlamente?“ povedal priamo na kameru rozjarený Sulík, načo sa Radičová schuti zasmiala. „Riško, drž balónik a čakaj,“ povedala mu dnes už legendárnu vetu. „Držím,“ odpovedal Sulík. Liberáli sa nakoniec stali súčasťou štvorkoalície spolu s SDKÚ-DS, KDH a Mostom-Híd. Pôvodným cieľom Sulíka bolo dostať sa do parlamentu a o štyri roky aj do vlády. Oba ciele sa mu splnili naraz, no voľby prišli o dva roky skôr.
Rozbíjač vlád?
Pád Radičovej vlády je dnes pojem, s ktorým mnohí politici radi operujú. Sulíkovi odvtedy prischla nálepka „rozbíjača vlády“. Krajiny Európskej únie (EÚ) mali finančne pomôcť zadlženému Grécku, ktorému hrozil bankrot. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš dostal od prezidenta Ivana Gašparoviča splnomocnenie podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu – európskemu záchrannému mechanizmu.
Sulík bol rázne proti a Radičová sa preto rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. Líder SaS však za návrh napriek tomu nezahlasoval. Jeho poslanci sa zdržali, vrátane troch „obyčajných“ na čele s Igorom Matovičom, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SaS. Matoviča ešte predtým vylúčili z klubu kvôli hlasovaniu so Smerom.
Výsledok bol jasný, 11. októbra 2011 vláda padla. Ticho v rokovacej sále sa dalo krájať. Šéf liberálov po hlasovaní vyhlásil, že SaS zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak išli na záchranu súkromných bánk. Sulík toto rozhodnutie neľutuje ani s odstupom času.
Foto: Ivan Majerský
Slovensko stálo pred predčasnými voľbami, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, znamenali obrovskú porážku pre všetky pravicové strany. Smer vyhral a so ziskom viac ako 44 percent Robert Fico zostavil jednofarebnú vládu. SaS získala necelých šesť percent a bola v opozícii. O štyri roky sa takisto podarilo zložiť vládu Smeru, aj keď SaS bola prekvapivo druhou najsilnejšou stranou.
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 však lídri vtedajšej opozície využili situáciu. Matovič, Sulík, ale aj Andrej Kiska či Veronika Remišová sa postavili na pódiá. Ťahúňom boja proti vtedajšej vláde, korupcii a systému „našich ľudí“ sa stal Matovič, ktorému sa podarilo voľby v roku 2020 vyhrať.
Foto: Ľuboš Pilc
SaS získala niečo vyše šiestich percent a po náročných rokovaniach sa stala súčasťou vlády spolu s OĽaNO, Sme rodinou a Za ľudí. Aj keď boli Sulík a Matovič dlhé roky spojencami, ich tvrdohlavé povahy mali na svedomí rozpad politického a zrejme aj osobného priateľstva. Nakoniec sa rozpadla aj vláda.
Matovič si zo Sulíka urobil terč a mohol prakticky za všetko. Konflikt mali už od začiatku, keď sa sporili o rezorty. Sulík chcel ministerstvo financií, ktoré si nakoniec nechalo OĽaNO a líder SaS sa stal ministrom hospodárstva. Zoznam škriepok by vydal aj na knihu, najznámejšie boli nezhody pri voľbe generálneho prokurátora či zmene podmienok kolúznej väzby. Pamätný je aj spor z decembra 2020, ktorému predchádzalo celoplošné testovanie. Sulík vtedy zrušil nákup antigénových testov, keďže ani jedna z predložených ponúk nesplnila minimálne podmienky.
Čítajte viac Hity kampane 2023: Odbornosť voľby nevyhráva, strach áno. Matovič riskuje, Kollár tápe a Fico oprášil migrantov
Matovič ho za to ostro kritizoval a tvrdil, že Sulík nákup bojkotoval. Hláška „lebo Sulík nenakúpil testy“ bola na svete. Líder SaS naopak tvrdil, že ich kúpil neskoro, lebo dostal neskoro aj zadanie na nákup od vtedajšieho ministra Mareka Krajčího. V marci 2021 vítal Matovič na košickom letisku spolu s Krajčím ruskú vakcínu Sputnik V. Nevedeli o tom ani v koalícii a nevedel o tom ani šéf diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS).
Ministri zo SaS nakoniec podali dočasné demisie a v hre bol odchod z koalície, keďže svoje členstvo v nej pozastavili. Po dlhých hodinách rokovania sa však dohodli na rekonštrukcii. Opäť všetci ukazovali prstom na SaS. Premiérom sa stal Eduard Heger, Matovič bol ministrom financií a Krajčího vystriedal Vladimír Lengvarský. Koaličná kríza bola na niekoľko mesiacov zažehnaná, no vzťah Matoviča a Sulíka nenávratne zničený.
Za pád vlády môže dvojka Matovič – Sulík
Najväčšou krízou bol spor pri schvaľovaní tzv. protiinflačného balíčka. Ten bol síce prijatý a poslanci prelomili aj veto, no Matovič tvrdil, že SaS sa „spikla“ so Smerom, Saskári zas, že balík OĽaNO prešiel s hlasmi fašistov z ĽS NS. Pre Sulíka to bola posledná kvapka.
SaS žiadala novú koaličnú zmluvu a vládu bez Matoviča. Jeho nápady, ale aj útoky, rozoštvávanie a miliardové nekryté balíčky podľa Sulíka škodili Slovensku. Hegerova vláda dostala deadline do 31. augusta. Cez leto sa nič nedohodlo, SaS z vlády odišla a aj keď Sulík sľúbil, že to nespraví, začiatkom decembra podal návrh na odvolanie Hegerovej vlády.
Tvrdil, že nedokáže riešiť problémy ľudí a že prestala bojovať proti mafii a korupcii. O dva týždne vláda padla. SaS hlasovala za a dôvodom bol podľa nich Matovič. Sulík chcel vládu podporiť, ak jej súčasťou líder OĽaNO nebude. Keď však stál Matovič v Prezidentskom paláci a podával svoju demisiu, v tom momente mu volal záhadný anonym a demisiu vytrhol doslova z ruky pracovníka z Kancelárie prezidentky. Sulík tak potvrdil v očiach verejnosti aj politikov nálepku rozbíjača vlád.
Aj politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že politickí oponenti mu to budú v predvolebných debatách s radosťou pripomínať. „Rozhodne sa tejto nálepky nezbaví. Nezbaví sa jej ani v očiach tých voličov, ktorí túto skutočnosť, hoc reálne Saska zapríčinila pád iba vlády Ivety Radičovej a Eduarda Hegera (hlasovaním nie odchodom z vlády), považujú za rozhodujúci dôvod, prečo nechcú odovzdať svoj hlas Saske,“ myslí si politológ.
Saska sa síce snaží tejto nálepky zbaviť, snaží sa argumentovať, avšak jej obhajoba je značne nepresvedčivá. „Tak ako ich odôvodnenie, prečo predložili návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera, no odmietli skorší termín predčasných volieb,“ myslí si Lenč. Prečo sa táto nálepka vyhla Matovičovi, ktorý má na tom takisto podiel? „Lebo ľudia majú krátku pamäť. Samozrejme, aj Matovič a jeho „obyčajní“ okrem Fecka povalili Radičovej vládu,“ povedal politológ.
Kritici postupne odišli, no Sulík zostal
SaS čelila aj niekoľkým interným krízam. Prvé personálne zemetrasenie v prišlo po predčasných voľbách v roku 2012. Protikandidátom Sulík bol na druhom sneme strany Jozef Kollár, ktorý mu vyčítal nepopularitu a to, že nie je tímový hráč. Naopak, Sulík mal obavy, že s Kollárom na čele sa nedostanú do parlamentu. Za Sulíkom vtedy stáli Ľubomír Galko či Lucia Ďuriš Nicholsonová, za Kollárom Juraj Miškov či Daniel Krajcer.
Foto: TASR, Michal Svítok
Na kongrese SaS zvíťazil Sulík, no spory sa im nepodarilo prekonať a Kollár napokon opustil SaS spolu s Miškovom, ktorý neskôr s odídencami z SaS založil stranu Slovenská občianska koalícia (SKOK!). Ďalšie veľké otrasy s podobným scenárom sa udiali tesne pred parlamentnými voľbami 2020. Skupinka okolo Ľubomíra Galka rozhodla odísť a založila platformu Demokratické jadro SaS. Predchádzala tomu kritika zo strany galkovcov a opäť aj kongres, na ktorom si Sulík potvrdil svoje prvenstvo. Galko a spol. potom vstúpili do Demokratickej strany (DS). V prvých voľbách nedosiahli ani percento a do predčasných volieb 2023 idú na kandidátke strany Maďarské fórum Zsolta Simona.
Zo strany odišiel po nezhodách so Sulíkom aj Jozef Mihál a po eurofondovom konflikte s Veronikou Remišovou odišla aj Lucia Ďuriš Nicholsonová. Obaja dnes kandidujú za Hegerových Demokratov. No a po odchode SaS z koalície a čoraz väčšom tlaku na predčasné voľby stranu opustil aj Martin Klus, ktorý kandiduje za hnutie Sme rodina. Do strany sa však vrátila Jana Kiššová a SaS sa dohodla na spolupráci aj s bývalým šéfom KDH Alojzom Hlinom.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Sloboda a Solidarita bol projekt pre mestských liberálnych voličov. Spájal v sebe odborníkov, ktorí chceli zmeniť Slovensko ekonomicky i spoločensky. „Súčasne to je projekt, ktorý daroval Slovensku vskutku danajský dar – Igora Matoviča a jeho obyčajných ľudí. Pôvodne liberálna strana odborníkov sa však postupom rokov a odchodmi osobností zmenila na fanklub Richarda Sulíka, ktorý opakuje mantru o ekonomickom raste. Až na pár svetlých výnimiek,“ skonštatoval Lenč. „Obsahovo a aj preferenciami je dnes Saska už len tieňom strany, ktorá mala v minulosti omnoho vyššie ambície, než ukazujú jej aktuálne preferencie,“ zhodnotil politológ.
Kauzy neminuli ani SaS
SaS čelila niekoľkým škandálom, aj keď najviac sa na strane podpísala už spomínaná nálepka „rozbíjača vlád“. Bývalý minister vnútra Ľubomír Galko čelil kauze nelegálneho odpočúvania viacerých osôb vrátane novinárov cez Vojenské obranné spravodajstvo, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé.
V roku 2012 unikla SMS komunikácia a neskôr video, na ktorom je Sulík na návšteve u kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý je dnes odsúdený na 19 rokov v kauze zemeniek. Sulík mal s Kočnerom rozoberať svoju kandidátku, koaličných partnerov či voľbu generálneho prokurátora. Stretnutie s Kočnerom neskôr označil za chybu.
Čítajte viac Sulík pre Pravdu: Pliagou Slovenska je silný štát, nie LGBTI. Po voľbách si viem predstaviť SaS vo vláde
Sulík bol kritizovaný za návštevu nemeckej celebritnej rodiny Geissovcov, ktorých sprevádzal po Slovensku. Líder Smeru Robert Fico zverejnil video z oslavy počas výstavy Expo v Dubaji, na ktorom Sulík kričí, že treba vypiť celý bar. Súhrnne malo ísť o vyše miliónový účet. Na výstavu vzal vládnym špeciálom aj svoju dcéru, za čo čelil obvineniam z papalášstva a rodinkárstva. Šéf SaS neskôr priznal, že cesta jeho dcéry na svetovú výstavu Expo v Dubaji bola zlyhaním, no nešlo o úmysel.
Pre predčasnými voľbami vytiahol exminister obrany Jaroslav Naď informáciu, že sa mal Sulík týždeň pred vojnou na Ukrajine tajne stretnúť s agentom ruskej kontrarozviedky. Sulík to považuje za antikampaň a podľa jeho slov to bola recepcia s okolo 60 ľuďmi a rozprával sa len s poradcom generálneho riaditeľa ruských železníc Michailom Gončarevom.
Okrem toho ožila aj dávnejšia kauza okolo Michala Gučíka. NAKA totiž tento týždeň zadržala bývalého riaditeľa ta3, ktorý mal sprostredkovať stretnutie medzi Sulíkom a Marošom Žilinkom a lobovať u Sulíka v prospech budúceho šéfa generálnej prokuratúry. Poslanec Juraj Šeliga hovoril o viacerých stretnutiach Sulíka s Gučíkom. Sulík to označil za klamstvo, Gučíka naposledy videl dávno pred voľbami 2020.
Najbližší spojenec, no najväčší rival
Liberáli sa aktuálne v preferenciách pohybujú niekde okolo šiestich percent. Sulík chcel pred voľbami zlákať bývalého šéfa diplomacie Ivana Korčoka, aby viedol stranu do volieb, no ten si vybral prezidentskú cestu.
Z väčšej miery volia SaS vysokoškolsky vzdelaní ľudia zo západného Slovenska a mladšie vekové skupiny. „Výrazne boduje v skupine od 18 do 24 rokov. SaS sa potýka so slabým volebným jadrom na úrovni 1,5 percenta, jej potenciál sa však dostáva k úrovni deväť percent,“ konštatuje analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Približne pred rokom však dosahovala SaS dvojnásobne vyššiu podporu. „Vtedy na seba viazala mnoho sklamaných voličov OĽaNO z roku 2020, ale tých si teraz rozdelili Demokrati a Progresívne Slovensko,“ uviedol analytik. A práve u PS leží tretina potenciálu SaS. „PS k sebe svojou silnou pozíciou priťahuje nerozhodnutých a váhajúcich voličov. Istý prekryv nájdeme pri Saske aj s voličmi Demokratov, Sme rodina a Hlasu – toto sú strany, od ktorých ešte môže Saska získať voličov na svoju stranu. No platí to aj naopak,“ zhodnotil Hanes.
No a práve tu tkvie kameň úrazu. PS a SaS sú najbližšími partnermi v prípadnej budúcej vláde, no môže sa stať, že PS vezme voličov Saske. „PS nepreberá Saske stálych voličov, ale výrazne ju limituje v raste v rámci nerozhodnutých a potenciálnych voličov, ktorí jej v minulosti vždy pomohli dostať sa do parlamentu, prípadne v roku 2016 urobiť veľmi slušný výsledok,“ vysvetlil analytik. „Z ohľadom na neistú pozíciu Sasky pred voľbami, neobľúbenosť jej predsedu a účinkovanie v nepopulárnej vláde sa pre sklamaných stredopravých voličov javí PS ako rozumnejšia alternatíva,“ dodal.
Risk nevyšiel, majú poslednú šancu na reštart?
Vážnym problémom pre SaS sú podľa Hanesa nielen odchody silných osobností, ale aj fakt, že čoraz viac ľudí ju volí nie vďaka jej lídrovi, ale napriek nemu. „Mnohé silné osobnosti, ktoré v minulosti pomohli stranu potiahnuť k lepšiemu výsledku, sú v iných stranách alebo nekandidujú. Ak to teda SaS nakoniec ustojí a do parlamentu sa dostane, má poslednú šancu na výmenu lídra a snahu o reštart,“ zhodnotil.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Lákadlom pre voličov malo byť nové logo a dizajn, no risk nevyšiel. SaS chcela vyhrať voľby, no Sulík vytriezvel a radšej stavil na starú známu ekonomickú kartu. Pár dní pred voľbami sa tak pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Podľa Lenča sú kandidáti Sasky aktívni, objavujú sa v diskusiách, cestujú po Slovensku, ich bilbordy sú skoro v každom meste a ich krátke videá sa opakovane ukazujú v reklamách na sociálnych sieťach.
„Tam všade vidieť SaS, jej kandidátov a ich predvolebné sľuby. Problémom ich kampane je to, že je až priveľmi krikľavá a až priveľmi nekonzistentná. Pôsobí tak, ako by jej aktéri ešte stále len hľadali to, čo by malo zafungovať pri získavaní voličov, a výsledok je, že nefunguje nič,“ zhodnotil Lenč.
Čítajte viac Saska predstavila program. Sulík: Ak presadíme väčšinu opatrení, rast aj platy budú vyššie
Aj Hanes si myslí, že SaS dopláca práve na nekonzistentnosť. „Či už vo výrokoch, činoch, alebo čiastočne aj v samotnej kampani. Z môjho pohľadu je správne, že sa SaS vrátila „ku koreňom“ a akcentuje najmä ekonomické otázky, lebo práve tie ju doteraz vždy podržali v ťažkých chvíľach a je v nich autentická,“ uviedol. Program SaS prešiel oproti predchádzajúcim voľbám kvalitatívnou zmenou. „Je stručnejší, a tým do istej miery reálnejší. Hoc aj v tejto jeho verzii sa objavujú na prvý pohľad zbytočné podrobnosti (zavedie kamier na bitúnkoch a pod.),“ zhodnotil Lenč.
Podľa politológa sú vzhľadom na účasť SaS vo vláde zvláštne konštatovania v programe, že Slovensko sa po rokoch plytvania verejnými peniazmi, demontáže právneho štátu a nahradenia reforiem populizmom opäť nachádza v zlej situácii. „V oblasti práva pozitívne hodnotím snahu Sasky o väčšiu ochranu ústavy pred „smršťou“ zmien, ktoré devalvujú pozíciu ústavy ako základného zákona štátu,“ zhodnotil.
Čítajte viac Nie za držbu marihuany, ale za sexuálne zneužívanie detí musia byť veľmi prísne tresty, tvrdí Kolíková
Rozpačito pôsobí aj oblasť školstva. „Experti Sasky Gröhling a Paulis navrhujú riešenia, z ktorých viaceré mohli už presadiť počas dva a pol roka, ktoré strávili na ministerstve školstva,“ zhodnotil. Pre voličov je kľúčovou témou práve oblasť ekonomiky, financií a podnikania. „Liberáli sa dlhodobo profilujú ako strana, ktorá podporuje podnikanie a ekonomický rast. Za nimi nasleduje prozápadná orientácia a dôraz na osobné slobody a ľudské práva. V tejto otázke však voliči SaS uvažujú skôr pragmaticky a za dôležitú ju považujú z podstaty slobodného života,“ dodal na margo programu SaS analytik.
Skončia po rokoch mimo parlamentu? Už vieme, že šanca vyhrať voľby je nulová. „Šanca dosiahnuť dobrý, tým myslím dvojciferný, výsledok je vskutku minimálna. Šanca dostať sa do parlamentu je relatívne vysoká, ak budeme veriť tomu, že Saska je do istej miery strana, ktorú si vybrala šťastena a ak si dnes nerozhodnutí voliči, ktorí nechcú, aby vznikla vláda so Smerom uvedomia, že bez Sasky je šanca, že takáto vlády vznikne naozaj veľmi malá,“ uviedol politológ.
Ak by im šťastena nepriala, podľa politológa je minimálne na zimu možné, že Sulík odíde na ranč do Austrálie a liberáli by dostali šancu na zmenu vedenia. Bez SaS v parlamente by malo PS sťaženú situáciu. Ak by aj progresívci vyhrali len ťažko by podľa doterajších preferencií skladali vládu. Pre liberálov by to však znamenalo veľké ponaučenie a znak od voličov, že je čas niečo zmeniť.
V ďalšej časti volebného seriálu vám predstavíme stranu Hlas – sociálna demokracia (Hlas – SD).
Účasť SaS vo vláde
- 2010 – 2012: v koalícii s SDKÚ, Mostom-Híd a KDH
- 2012 – 2016: v opozícii
- 2016 – 2020: v opozícii
- 2020 – 2023: v koalícii s OĽaNO, Sme rodinou a Za ľudí