Hnutie OĽaNO a priatelia si predvolebnú kampaň postavilo na osobných stretnutiach v regiónoch. So sériou debát Bez ochranky začal Igor Matovič ešte na jar v Michalovciach a prešiel celé Slovensko. Do kultúrnych domov chodil medzi ľudí bez osobných strážcov, v niektorých mestách by sa mu však boli zišli. Na úvod v Michalovciach utŕžil skôr verbálne ataky, sálou sa niesli slová ako „fuj“, „zlodej“ aj „hanba“. Vrelé privítanie ho nečakalo ani v Snine. Okrem ostrých nadávok tam na neho mierili päsťami a vlastným telom ho musel chrániť poslanec Tomáš Šudík.
Do predčasných parlamentných volieb šlo OĽaNO ako koalícia spolu s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí. Po odchode časti poslancov k Demokratom menili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti aj názov. K stručnému OĽaNO pribudlo slovo priatelia, pod ktoré sa združili platformy Obyčajní ľudia, Nezávislí kandidáti, NOVA, Slobodní a zodpovední, Pačivale Roma, Magyar Szívek.
Výsledok z parlamentných volieb 2020, keď OĽaNO zvíťazilo s historickými 25,02 percentami hlasov a porazilo Smer Roberta Fica, už nezopakovalo. Tento raz skončilo tri priečky pod ním s necelými deviatimi percentami. Na ústupe Matovičovej popularity sa zrejme podpísala pandémia, opatrenia, ktoré ako premiér krajiny komunikoval na dlhých tlačových besedách, ale aj povinné testovanie na covid. Kým pred štyrmi rokmi zvíťazil Matovič celoslovensky aj v rámci krajov, história sa neopakovala ani v tomto prípade. Pri menších administratívnych jednotkách je to však iné. „Obyčajní ľudia“ uspeli v dvoch zo 79 okresov Slovenska. V okrese Kežmarok zvíťazili s vyše 11-percentným náskokom na druhý Smer. Darilo sa im aj v okrese Košice – okolie, kde bolo víťazstvo matovičovcov už tesnejšie. OĽaNO dostalo 18,76 a Smer 18,20 percenta hlasov.
Až výsledky z obcí ukázali, akú malo OĽaNO na Spiši, Šariši a v metropole východu podporu. Vo všetkých obciach na východe Slovenska, kde sa podľa posledného sčítania obyvateľov hlási k rómskej národnosti viac ako 1 000 ľudí, s výrazným náskokom vyhrala voľby koalícia OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí. V niektorých obciach ich volilo vyše 90, 80 alebo 70 percent oprávnených voličov, čo sa nepozdáva ani polícii.
Matovič dal prísľub všetkým
Osobné stretnutia im oplatili voliči napríklad aj v obci Kecerovce (Košice-okolie), kde OĽaNO získalo 86,36 percenta hlasov. „Neviem povedať, či mali u nás v obci intenzívnu kampaň. Ja som to nezaznamenal. Samotný priebeh volieb bol pokojný. Komisia nezaznamenala podnety v súvislosti s manipulovaním s výsledkami či kupovaním hlasov ani žiadne iné,“ hovorí starosta obce Kecerovce Miroslav Galas-Zaufal. Starostom je už štvrté volebné obdobie. Vraví, že vysoká účasť v parlamentných voľbách ho prekvapila. „Toľko ľudí sme nemali, ani keď sa konali miestne voľby. Neviem, čo ľudí motivovalo. Aj v minulosti kandidovali extrémistické strany a účasť nebola taká vysoká. Nemyslím si preto, že u nás ľudia volili zo strachu, aby sa tam extrémisti nedostali,“ vraví Galas-Zaufal. Kupčenie s hlasmi odmieta. Finančnú motiváciu skôr vidí v prísľube, ktorý dal Igor Matovič všetkým voličom.
V obci Červenica (okres Prešov) dostalo hnutie 79,20 percenta a prvé bolo s výsledkom nad 30 percent aj v obciach Medzev (Košice-okolie), Šarišské Jastrabie (okres Stará Ľubovňa), Zborov (okres Bardejov) či Banské (okres Vranov nad Topľou). Obrovský úspech dosiahlo na košickom Luníku IX, kde sa stalo víťazom s 91,02 percenta hlasov. V Lomničke v okrese Stará Ľubovňa to bolo ešte viac, a to 92,05 percenta.
Podozrenia z volebnej korupcie v Košickom a Prešovskom kraji preveruje Národná kriminálna agentúra. Polícia sa k vyšetrovaniu bližšie vyjadriť nechcela, pretože by to mohlo znemožniť riadne objasnenie. Denníku Pravda poskytla v utorok totožné vyjadrenie, ako vydala začiatkom týždňa. „Národnou kriminálnou agentúrou, odborom Východ, sú v rámci Košického a Prešovského kraja preverované podozrenia z volebnej korupcie, ktoré sa týkajú volieb do Národnej rady SR 2023, pričom sa jedná o jedno podanie fyzickej osoby, avšak zaoberáme sa aj podozreniami, ktoré boli vyhľadané v rámci činnosti príslušníkov NAKA,“ uviedla hovorkyňa Policajného prezídia Denisa Bárdyová.
Výsledky OĽaNO v obciach prekvapili aj politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka. „Aby mali v obciach takú vysokú podporu, nie je prirodzené. Obávam sa, že v tom bude nejaký problém. Pochybujem, že niekoľko rómskych kandidátov na poslancov dokáže prilákať také vysoké množstvo voličov segregovanej osady k jednej politickej strane,“ uviedol pre Pravdu. V minulosti boli v obciach s vyššou rómskou populáciou úspešné rôzne strany, najviac však HZDS Vladimíra Mečiara a Smer.
„Odmietame akékoľvek dohady o tom, že by z našej strany malo dôjsť k volebnej korupcii,“ vyhlásil Peter Pollák mladší v utorok na tlačovke. Stojí si za tým, že volebný úspech odráža dobre odvedenú kampaň v regiónoch, ale aj pomoc OĽaNO najchudobnejšiemu obyvateľstvu. Vysvetľoval, že na mítingoch Rómov upozorňovali na vyjadrenia Roberta Fica a Milana Uhríka. „Počas volebnej kampane padali rôzne vyjadrenia na adresu Rómov. Či už to bol Robert Fico alebo Milan Mazurek, obaja odkazovali, že urobia poriadky v rómskych osadách. Obaja odkazovali, že nedostanú nič,“ argumentoval poslanec.
Do Národnej rady sa v sobotných voľbách prekrúžkovali štyria zástupcovia rómskej národnosti z Pačivale Roma – Peter Pollák mladší, Viliam Tankó, Lukáš Bužo a Anežka Škopová. OĽaNO dalo priestor rómskym kandidátom aj v minulosti. V predvolebných letákoch sa platforma na čele s Pollákom mladším zamerala na prínos Rómov pre pracovný trh. Upozorňoval na to, že na Slovensku sú stále zamestnávatelia, ktorí odmietajú prijať do pracovného pomeru Rómov a naďalej zverejňujú v inzerátoch dodatky ako „Rómovia, nereagovať“ alebo „Rómov neberieme“. Vyzdvihoval aj dôležitosť investovania do vzdelávania rómskych detí, ktoré sa môžu stať „tigrom ekonomiky“. „Verím, že to ocení každý, lebo práve ľudia, o ktorých sa dnes hovorí, že žijú z našich daní, budú prispievať na naše dôchodky,“ prihováral sa voličom.
Čo zabralo podľa marketérov
Kým Matovič obiehal s debatami Bez ochranky kultúrne domy, Pollák mladší sa zameral na obyvateľov rómskej národnosti priamo v malých obciach. Pačivale Roma začali kampaňovať na konci júla. „Príďte na originálnu ľadovú rómsku kávu. Poďte si po kuchársku knihu Čaro rómskej kuchyne. Vo videu pozri, kde nás nájdete,“ pozýval. Do osád nosili so sebou aj vizuálne prvky. Po výsledkoch volieb sa objavili špekulácie, či na voličov nezabral „verejný prísľub hnutia OĽaNO“ o 500-eurovej odmene za účasť vo voľbách.
Foto: FB/Peter Pollák jr.
Na potenciálneho voliča všeobecne lepšie zaberá vidina finančnej odmeny než podarúnok, ktorý zje alebo si ho vezme domov, myslí si odborníčka na marketing Simona Bubánová. Domnieva sa, že voličov mohol zmýliť práve banner so žltými číslicami „500 eur“ za voľby. Autor nápadu s tým musel podľa nej počítať. Totožne si to vysvetľuje aj politológ. „Ľudia si mohli tento sľub zle vysvetliť a niektorí možno verili, že keď budú voliť OĽaNO, Igor Matovič im pošle na účet 500 eur,“ myslí si Štefančík.
„Sľubovaných 500 eur je silná motivácia a zavádzanie hodné Matoviča. Ak niekto, bez ohľadu na to, či je Róm alebo nie, uveril Matovičovmu sľubu, že 500 eur po voľbách dostane, určite to bola preňho väčšia motivácia ako čakanková káva,“ reagoval pre Pravdu expert na marketing Róbert Slovák. Myslí si, že na rôznych voličov zaberajú rôzne motivácie. „Stretnutie naživo s politikom je silný moment, ak pri tom volič dostane najesť či darček, to len umocňuje zážitok. Neexistuje univerzálny kľúč k tomu, ako si získať voličov, väčšinou funguje kombinácia rôznych marketingových nástrojov,“ uviedol pre Pravdu. OĽaNO sa mohlo trafiť do vkusu voličov aj na mieru ušitými darčekmi.
Matovič v pondelok povedal, že jeho kandidáti v rómskych osadách nekomunikovali tému odmeny 500 eur za účasť vo voľbách. Uviedol, že existuje množstvo videí z návštev kandidátov hnutia v osadách, a že sa ich na to aj pýtal.
„Darčeky vždy potešia. Otázne je, čo im hovorili. Možno niektorí čakali aj tých známych 500 eur od Igora Matoviča. Ale myslime aj pozitívne,“ myslí si Štefančík. Pripomína, že OĽaNO sa témam spojeným s Rómami nikdy nevyhýbalo a v minulosti nominovalo v čase vlády Smeru do funkcie rómskeho splnomocnenca svojho kandidáta. „Kombináciou lacného sľubu 500-eurovej poukážky, s darčekmi, ale aj systematickou prácou niektorých rómskych kandidátov mohla vzniknúť táto volebná anomália,“ myslí si politológ.
Zmobilizovali spiaceho medveďa
Pollák mladší komunikoval na sociálnych sieťach nielen to, v ktorých obciach budú kampaňovať, voličom radil, ako voliť zo zahraničia alebo ako krok za krokom voliť. Sám upozorňoval aj na možnú volebnú korupciu. Na pohnútky Rómov voliť OĽaNO sa pýtal v hnutí aj Matovič. Rozhodovať mal strach zo spoločnej vlády Smeru a Republiky. Podľa vyjadrení Polláka mladšieho na utorkovej tlačovke si Rómovia veľmi dobre pamätajú zásah v Moldave nad Bodvou z čias Ficovej vlády. Aj preto podľa neho volili tak, ako volili. Hrozba spolupráce Fica a Uhríka podľa neho „zmobilizovala spiaceho medveďa“.
„Strach je veľmi silnou motiváciou a viem si predstaviť, že zamáva s komunitou, ktorá je dlhodobo napádaná nielen verbálne, ale aj fyzicky. To je negatívna motivácia a keď sa tá nakombinuje s vidinou odmeny, je to silný motivačný koktail,“ skonštatoval Slovák.
Čudovali by ste sa, no ľudia to vnímajú
V Telgárte, kde žije početná rómska komunita, získalo Matovičovo hnutie 43,52 percenta hlasov. Smer tam skončil s 13,25 percenta druhý. Vo voľbách v marci 2020 tam „obyčajní“ dostali 30,84 percenta, takže ide o viditeľný nárast. Starosta Jozef Štajer tvrdí, že ľudia z OĽaNO k nim pred voľbami nechodili, čo ho aj dosť prekvapilo. Vzhľadom na nedávny požiar, po ktorom zostali desiatky obyvateľov bez strechy nad hlavou, by vraj ich záujem očakával. „Žiaľ, nestalo sa tak. Myslel som, že sem príde minimálne pán Pollák, ale nikto sa tu neobjavil. Trošku ma aj mrzí, že sa k tomu takto postavili,“ podotkol Štajer.
Čím si teda vysvetľuje, že boli matovičovci v ich obci takí úspešní? „Čo k tomu prispelo? Asi predvolebná kampaň Smeru a Republiky, ktorá v miestnych vyvolala strach. Báli sa, že by mohlo dôjsť k ich spojeniu a k moci by sa dostali aj fašisti. Radšej sa teda rozhodli pre túto možnosť,“ mieni starosta. „Veľmi by ste sa čudovali, ako ľudia tieto veci vnímajú. Mnohí si myslia, že nemajú pojem o veciach, ale majú a sledujú to,“ zhodnotil s tým, že to neplatí len v Telgárte, ale všeobecne.
„Predtým boli vždy skôr zameraní na Smer, keďže ten deklaruje sociálny rozmer, no potenciálne spájanie s Republikou urobilo presne ten výsledok, ktorý je. Nič iné za tým nie je,“ uzavrel starosta.
Bitka Matoviča a Kaliňáka
Silným vizuálnym prvkom kampane „obyčajných ľudí“ sa stali aj autá talianskej značky Fiat 500. Príbeh o tom, ako na nich jazdili aj obyčajní ľudia v Taliansku na juhu Európy, ktorí porazili mafiu, nedával zmysel ani politickým marketérom. OĽaNO sa však stalo v regiónoch ešte o čosi viac rozpoznateľným. Kľúče od drobných autíčok dostali do rúk jednotliví kandidáti, ktorí s nimi navštevovali regióny.
OĽaNO rozšírilo neskôr vozový park aj Ford Raptor s ampliónom. Matovič s ním dorazil na tlačovku Smeru, ktorá sa skončila neslávne známou bitkou dvoch bývalých vysokopostavených politikov. Matovič uštedril Robertovi Kaliňákovi, ktorý mu držal ruky, kopanec do hrude. Bývalý predseda vlády zase dostal dvakrát päsťou do tváre od kandidáta Smeru Roberta Glücka. Fyzické násilie pred Úradom vlády označil za najvýraznejším moment kampane z hľadiska dosahu na publikum aj politický marketér Róbert Slovák.
Problémy s kupovaním hlasov v osade riešili aj v minulosti
V roku 2016 sprevádzala parlamentné voľby kauza podozrenia z korupcie v obci Lomnička (okres Stará Ľubovňa), ale aj v neďalekej obci Rakúsy. Poukázal na to predseda OĽaNO Igor Matovič. Ten tvrdil, že v obci Rakúsy sú dva obvody. „V prvom, kde Rómovia nebývajú, získal Robert Fico 70 hlasov a Peter Chudík so Stanislavom Kubánkom (poslanci za Smer, pozn. red.) nula. V druhom obvode, kde Rómovia bývajú, Fico získal 35 krúžkov, Chudík 154 a Kubánek 143. Je evidentné, že tieto hlasy boli kúpené. Takýchto prípadov sú nie desiatky, ale stovky,“ vyhlásil vtedy Matovič. Podľa Matoviča v Lomničke získal Chudík 324 hlasov a Kubánek 395 hlasov, Fico 270 a svedkovia svedčili, že za hlas dostávali škatuľku cigariet. Vyšetrovateľovi sa však zdalo, že vo výpovediach sú rozpory. Rómov teda konfrontoval s človekom, ktorý ich údajne podplácal. Všetci siedmi následne začali tvrdiť, že v prvej výpovedi klamali a všetko si vymysleli. Volebnú korupciu napokon vyšetrovanie nepreukázalo. Ohlásil to vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.