Bitka o nerozhodnutých. Ako rozmýšľajú voliči týždeň pred voľbami? Najviac prijateľný Hlas, PS už nevysáva partnerov

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre denník Pravda je nerozhodnutých niečo vyše 30 percent voličov, ktorí chcú prísť voliť, no nemajú len jedného favorita. Z nich niečo vyše štyroch percent nevie koho a nemá ani svojich favoritov.

Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Kollárov pád a rast OĽaNO. Po voľbách hrozí koaličný pat, jazýčkom na váhach bude Hlas

Od nerozhodnutých nečakajme zázraky

Za posledný mesiac a pol sa znižuje podiel tých, ktorí netušia, koho budú volit, ale podiel pevne rozhodnutých pre jednu stranu je stále približne 65 percent. „Toto potvrdzuje predpoklad, že až tretina voličov si finálne rozhodnutie nechá na posledné dni, prípadne až na deň volieb,“ zhodnotil riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.

Je dôležité povedať, že rozhodnutie medzi dvoma až troma favoritmi u nerozhodnutých voličov sa vďaka skúmaniu prvej, druhej a tretej voľby zaznamenáva vo volebnom modele a odzrkadľuje aj ich nálady. „Spoliehať sa preto na to, že zázračne niekomu pribudnú vysoké jednotky percent od nerozhodnutých nie je na mieste. Skôr to potvrdzuje fakt, že do poslednej chvíle sa dá zabojovať o veľký podiel tých zvažujúcich,“ vysvetľuje šéf Ipsosu.

Najviac nerozhodnutých voličov má strana Demokrati a hnutie Sme rodina. „Majú nízke jadro a v oboch prípadoch cez 70 percent deklarovaných voličov stále zvažuje aj voľbu inej strany,“ uviedol Hankovský. Istá časť voličov si rozhodnutie necháva na posledný týždeň. Do akej miery to môže ovplyvniť výsledky? Tento údaj sa zisťuje až po odvolení, kedy sa voliča v rámci prieskumu pýtajú, kedy sa rozhodol.

„Vychádza to tak, že necelá tretina urobí svoje definitívne rozhodnutie posledný týždeň,“ hovorí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik s tým, že tieto údaje korešpondujú s počtom nerozhodnutých, o ktorom hovoria odborníci ešte pred voľbami.

Nerozhodnutí voliči by teda nemali prekvapiť vo voľbách zásadným spôsobom. „Skôr nám už dnes indikujú, že stále existuje pre strany, ktoré zdieľajú voličov s inými stranami (t. j. stále majú vysoký široký potenciál), šanca zabojovať o značnú časť voličov, ktorí ich dnes zvažujú,“ uviedol Hankovský.

Efekt obavy z prepadnutia hlasu

Po septembrovom prieskume Ipsosu pre Pravdu líder SaS Richard Sulík vyzval k odstúpeniu všetky strany, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a upozornil na hrozbu prepadnutia množstva demokratických hlasov, ktoré môžu byť kľúčové pri zostavovaní vlády.

Dokonca stranám ponúkol, že ak sa vzdajú v prospech SaS, je pripravený rokovať s nimi po voľbách o obsahu vládneho programu či personálnych nomináciách. Chce sa vyhnúť vláde v zložení Smer, Hlas, SNS a Republika, ktorá by mala podľa posledného prieskumu 84 mandátov. Podľa Sulíka by to bol najhorší scenár pre Slovensko.

Keďže apeloval najmä na Demokratov, ich líder Eduard Heger vytiahol ten najťažší kaliber. „Richard, chápem to správne, máme sa vzdať, aby si mal šancu povaliť ďalšiu vládu?“ pýtal sa na sociálnej sieti. Sulík sa oprel aj do PS, ktoré je jeho najbližším partnerom.

„O to viac ma mrzí, že Richard Sulík za posledné dni uverejnil sériu postov, v ktorých zavádza o našom programe a útočí na PS,“ skonštatoval líder progresívcov Michal Šimečka, ktorý malé strany na odstúpenie nevyzýva. Politici si pár dní pred voľbami podobné veci odkazujú na dennej báze a bitka o nerozhodnutého voliča je v plnom prúde. Odstúpiť zatiaľ neplánuje ani jedna z menších strán.

Zo septembrového prieskumu Ipsosu vyplynul aj fakt, že sa v spojení s menšími stranami začína prejavovať tzv. efekt obavy z prepadu hlasu a prejavuje sa pri menších stranách pod tri percentá – teda Modrí, Most-Híd, Maďarské fórum, ĽS NS a ďalších. Na Demokratoch sa zatiaľ tento efekt neprejavil.

Čítajte viac Kto by bol najlepším premiérom? Fico je favoritom u voličov SNS a Republiky, Pellegrini aj v PS. Šimečka zaostáva

Demokrati totiž spolu so SaS ako hlavnými rivalmi PS začali naopak rásť. „Rast PS je sprevádzaný rastom jeho najväčších konkurentov z hľadiska blízkosti a prekryvov elektorátov a to SaS a Demokratov. Nedá sa preto konštatovať, že ich vysáva, naopak celý tento blok sa pomaly zväčšuje a keďže práve v tejto časti spektra je zvažujúcich voličov viac, stále sa môže stať, že viacerí, ktorí dnes deklarujú voľbu PS sa rozhodnú zachraňovať svoju druhú voľbu,“ uviedol.

Kvôli viacerým premenným, ktoré ešte pred voľbami vstúpia do hry, sa nedá odhadnúť, či budú Demokrati a SaS rásť aj naďalej. „Ale ak áno, neprekvapí ma to. Jednak sa im podarilo vyhnúť nálepke „prepadnutý hlas“ a zároveň na seba viažu vysoký počet nerozhodnutých, pre ktorých sú druhou alebo treťou voľbou,“ zhodnotil Hankovský.

SaS má navyše výhodu, že na rozdiel od Demokratov sa stabilne pohybuje nad hranicou piatich percent. „V aktuálnom prieskume sa im podarilo navýšiť podiel rozhodnutých voličov, tzv. voličského jadra. Prebieha tam teda postupné utvrdzovanie svojho elektorátu, že sú tou správnou voľbou,“ hovorí šéf Ipsosu. Nad Demokratmi ich voliči ešte nezlomili palicu. „Stále ich zvažujú, ale ich jadro je nízke, čo potvrdzuje, že kľúčovou výzvou do volieb pre nich bude konverzia svojho slušného potenciálu na voličov, ktorí sa rozhodnú dať im 30.9. svoj hlas,“ dodáva na margo dvoch strán.

Na hranici zvoliteľnosti je najviac strán za posledných 13 rokov

Na hranici zvoliteľnosti, teda v zóne ohrozenia, sa aktuálne pohybuje sedem subjektov – SaS, KDH, SNS, Sme rodina, Demokrati a Aliancia, ale aj OĽaNO, ktoré potrebuje ako koalícia dosiahnuť vo voľbách minimálne sedem percent, čo je zatiaľ podľa Slosiarika najviac strán od roku 2010.

„Pred týmito voľbami sme v situácii, kedy je naozaj vysoký počet strán v tzv. zóne ohrozenia a tiež platí, že spoločenská klíma momentálne nepraje stranám, ktoré posledné tri roky vládli,“ konštatuje Hankovský. Mimoparlamentné strany majú v tomto ohľade istú výhodu.

„Čo nakoniec vidíme aj v rozložení podpory, kedy nielen SNS a KDH, ale aj PS, ktoré nevládlo a dokonca nemalo ani zastúpenie v parlamente (Tomáša Valáška nepočítam) dosahuje vysokú mieru podpory,“ uviedol šéf Ipsosu.

Koho zvažujú voliči pár dní pred voľbami?

Voliči vrátane tých nerozhodnutých v prieskume Ipsosu hovoria aj o svojej druhej a tretej voľbe, čo ukazuje to, kto ich okrem ich favorita oslovuje. Druhú a ďalšiu voľbu sme rozoberali na základe posledného prieskumu Ipsosu pre Pravdu, teda v čase 51 dní do volieb. Nastali po viac ako mesiaci posuny?

Stále platí, že Demokrati a SaS sú stranami druhej voľby. „Platí, že obe strany sú druhou voľbou veľkej časti voličov, čo im dáva stále šancu na dobrý volebný výsledok. V prípade strany SaS sa ale zväčšuje aj podiel rozhodnutých voličov, čo im dáva väčšiu istotu, že nečakane neklesnú pod úroveň súčasných čísel,“ skonštatoval šéf Ipsosu.

Osem dní pred voľbami sa pomaly zvyšujú jadrá strán, čo je vzhľadom k blížiacim sa voľbám prirodzené. Väčšina zdieľaných elektorátov ostáva rovnaká, to znamená, že tu máme stále dvojičky, ktoré sa delia o rovnakého voliča – ako je Smer a Hlas a PS a SaS. Podobne sa u väčšiny strán nemenila ani druhá voľba. Zmena nastala v elektoráte OĽaNO. Takmer 23 percent voličov Igora Matoviča zvažovalo začiatkom augusta Demokratov, podľa septembrového prieskumu je už ich druhou voľbou KDH (okolo 19 percent). Voliči OĽaNO už naopak nezvažujú prejsť k Sme rodine, no čo sa týka hnutia Borisa Kollára, jeho voličov oslovil práve Matovič.

Kým pred vyše mesiacom takmer 27 percent voličov nevedelo vybrať inú stranu, pričom takmer 14 percent voličov Kollára by si vybralo Hlas. Dnes majú na druhom mieste Hlas s takmer 20 percentami a treťou voľbou by bolo práve OĽaNO. Takmer 15 percent si stále nevie vybrať. Kollár pritom zaznamenal v septembrovom Ipsose zatiaľ najhorší výsledok – 4,2 percenta a značne mu kleslo jadro. Veľká časť jeho voličov prebehla práve k Matovičovi.

Pomery sa zmenili aj pri SNS. Začiatkom augusta bolo druhou voľbou pre voličov SNS hnutie Republika, dnes by takmer 40 percent voličov v druhej voľbe volilo Smer. Andrejovi Dankovi odchádza časť voličov k Smeru. Kým druhou voľbou pri Smere ostáva Hlas, treťou však už nie je Republika, ale SNS na úrovni takmer 31 percent, pričom predtým bola na tomto mieste Republika s podobnou hodnotou. No a čoraz viac voličov Republiky uvažuje o Smere ako druhej voľbe.

Čo sa týka Hlasu, percento jeho voličov, ktorí by mohli v septembri nakoniec voliť Smer, sa znížilo. Naopak čoraz viac voličov Smeru zvažuje Hlas, čo je spôsobené zrejme aj vyhraňovaním sa voči PS v doterajšej kampani. „Hlasu sa zmenšuje prienik elektorátov s PS a mierne sa zväčšuje so Smerom,“ skonštatoval Hankovský.

Strana Petra Pellegriniho je zároveň najprijateľnejšou stranou v koalícii z pohľadu voličov. „Stranu Hlas považuje naprieč politickým spektrom za prijateľnú vo vláde 42,5 percent opýtaných,“ ozrejmil riaditeľ Ipsosu. Naopak, najmenej prijateľná strana v koalícii je pre voličov Aliancia (18,3 percenta). „Subjekt s najvyšším podielom tých, ktorí ho vo vláde odmietajú, je koalícia OĽANO a priatelia, ktorú odmieta až 66 percent opýtaných, 23 percent ju vo vláde chce a 11 percent nevie,“ dodal Hankovský s tým, že Hlas odmieta najmenej voličov (45 percent).

Nie je žiadnym prekvapením, že pre voličov Smeru je najpriateľnejšia strana do koalície Hlas a naopak. V prípade Smeru si jeho voliči nevedia predstaviť, že by vládol s PS, v prípade Hlasu je to OĽaNO. Podobne je to s voličmi PS a SaS, pre ktorých je toto spojenie najideálnejšie rovnako, ako pre lídrov týchto strán a voliči oboch strán odmietajú Smer.

Stranu Roberta Fica najviac odmietajú aj voliči KDH. Práve hnutie Milana Majerského je jednou zo strán, na ktorej rozhodnutí môže závisieť vznik koalície, ak sa do parlamentu dostane. Majerský však doteraz striktne spoluprácu so Smerom odmieta. Pre voličov Demokratov je ideálnym partnerom PS a zhruba rovnako odmietajú Smer aj SNS.

Ak by voľby dopadli podľa výsledkov posledného prieskumu Ipsosu, vzniknúť by mohli len dve koalície, no ani jedna by nebola reálna. Smer, Hlas, SNS a Republika by mali 84 mandátov. Pellegrini však spoluprácu s Republikou odmieta. Viac ako 76 mandátov by mala aj koalícia v zložení Smer, Hlas, SNS a KDH. PS na čele s Michalom Šimečkom by nezložilo ani jednu koalíciu. Najbližšie k 76 mandátom by mala štvorkoalícia PS, SaS, Hlas a KDH, čo by si vyžadovalo veľmi tvrdé kompromisy.

Hrozí historický prepad hlasov?

V posledných voľbách prepadlo niečo vyše 28 percent hlasov, čo predstavovalo viac ako 820-tisíc hlasov – vo volebnej histórii zatiaľ najviac. Podobným scenárom strašia politici aj dnes. Hankovský aj Slosiarik sa zhodli, že pesimistickým scenárom je prepad 30 percent hlasov, čo by bolo novým a nie pozitívnym rekordom.

Čo sa týka najhoršieho scenára, teda že by sa do parlamentu nedostal ani jeden subjekt, ktorý je blízko alebo pod hranicou zvoliteľnosti, hrozil by prepad až okolo 40 percent. Hankovský však takýto scenár nepredpokladá. Osem dní pred voľbami ešte stále môžu nastať zvraty v kampani, koniec koncov, nikto nečakal ani fyzické potýčky. Lídri budú vystupovať v diskusiách a voliči sa budú pomaly rozhodovať. Niektoré strany tak môžu ťažiť aj z chýb iných, trendy sa však zatiaľ väčšie prekvapenie nenaznačujú.