Deväť dní pred voľbami sa prvá trojica podľa prieskumu Ipsosu pre Pravdu nemení. Do parlamentu by sa dostalo osem strán. Najhorší výsledok zaznamenalo hnutie Borisa Kollára, ktoré by skončilo mimo parlamentu spolu s Alianciou a Demokratmi, ktoré však rastú. Na hranici zvoliteľnosti ostáva KDH aj SNS.
Čítajte viac Hity kampane 2023: Odbornosť voľby nevyhráva, strach áno. Matovič riskuje, Kollár tápe a Fico oprášil migrantov
Prvá trojka ostáva
Na prvom mieste je Smer, ktorý by volilo niečo vyše 20 percent. Za ním nasleduje PS so ziskom 17, 2 percenta a prvú trojicu uzatvára stále mierne klesajúci Hlas (13,1 percenta). Smer aj PS oproti augustovému prieskumu Ipsosu mierne stúpli. Aktuálne napreduje v porovnaní s PS o čosi rýchlejšie strana Smer, no rozdiely sú minimálne.
„Pri oboch stranách už tempo ich rastu naznačuje skôr istú stagnáciu. Smer má v tejto chvíli väčší podiel rozhodnutých voličov, PS má ešte šancu zabojovať o väčší rezervoár tých, ktorí ich voľbu zvažujú,“ zhodnotil výsledky prieskumu riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Progresívne Slovensko začalo v kampani diskutovať s nerozhodnutými voličmi.
Sústrediť sa na nich začali aj liberáli pod vedením Richarda Sulíka, ale aj Demokrati Eduarda Hegera. „Je potrebné si uvedomiť, že drvivá väčšina nerozhodnutých už má dvoch alebo troch favoritov. Ak sa orientujú na konverziu týchto voličov, tzv. potenciálu, tak idú určite správnym smerom,“ zhodnotil Hankovský s tým, že na oslovovanie tých, ktorí ich vôbec nezvažujú, je už neskoro.
Čo sa týka Hlasu, aj keď sú ich preferencie v porovnaní so začiatkom roka omnoho nižšie a z prvého miesta klesli na tretie, pozitívnou správou je, že trend naznačuje skôr stagnáciu. „Rýchly pokles z jari sa určite zastavil,“ zhodnotil šéf Ipsosu. Rozhodnú televízne diskusie a záver kampane. „A uvidíme, ako sa nakoniec rozhodne ešte stále dosť voličov, ktorí zvažujú Hlas ako svoju druhú voľbu,“ okomentoval Hankovský.
Nedá sa konštatovať, že PS vysáva voličov
V prieskume mierne posilnila aj SaS, ktorú by volilo 6,1 percenta voličov. Pozitívne pre liberálov je, že sa im upevňuje voličské jadro (z 1,3 na 3,5 percenta). Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že stávka na ekonomickú kartu im po nepodarenom štarte s novým dizajnom a odvážnymi vyjadreniam o tom, že idú vyhrať voľby, pomohla. V prípade SaS sa stále zväčšuje podiel rozhodnutých voličov. „Čo im dáva väčšiu istotu, že nečakane neklesnú pod úroveň súčasných čísel,“ uviedol.
Čo sa týka Demokratov, aj keď je v ich prípade trend stúpajúci, stále sa nedokážu preklenúť cez hranicu štyroch percent. V septembrovom prieskume Ipsosu pre Pravdu oslovili 3,4 percenta potenciálnych voličov. „Ústretová interpretácia je, že ide o jeden z najvýraznejších posunov, aj keď stále „len“ potvrdzujúci trend, že Demokrati neoslabujú zo svojej pozície a stále majú šancu na NR SR avšak neprekročili ešte ani štyri percentá a nič nie je zďaleka isté,“ zhodnotil Hankovský.
Pri PS je najväčšia diskusia o tom, či neoslabí svojich potenciálnych spojencov a neostane nakoniec v parlamente ako „sám vojak v poli“. Práve s liberálmi a Demokratmi zdieľa PS svoj elektorát najviac. „Rast PS je sprevádzaný rastom jeho najväčších konkurentov z hľadiska blízkosti a prekryvov elektorátov, a to SaS a Demokratov. Nedá sa preto konštatovať, že ich vysáva, naopak celý tento blok sa pomaly zväčšuje a keďže práve v tejto časti spektra je zvažujúcich voličov viac, stále sa môže stať, že viacerí, ktorí dnes deklarujú voľbu PS sa rozhodnú zachraňovať svoju druhú voľbu,“ zhodnotil Hankovský.
Prieskum však začína potvrdzovať postupný pokles podpory strán pod tri percentá, čo sa týka aj strany Modrí, Most-Híd. Demokratov sa to zatiaľ nedotklo. „Začína pomaly prichádzať efekt obavy o prepad hlasu,“ zhodnotil šéf Ipsosu. V prípade PS výrazne stúpla aj poznateľnosť Michala Šimečku ako lídra. „Od najmenej známych lídrov sa dostáva do spoločnosti tých známejších a najznámejších,“ zhodnotil Hankovský.
Štvrtou najsilnejšou stranou ostáva hnutie Republika so ziskom 8,6 percenta. „Je to pokles, ale táto úroveň je dlhodobo stabilná a skôr potvrdzuje stabilnú pozíciu nad osem percent,“ uviedol riaditeľ agentúry Ipsos.
OĽaNO ostáva v hre, Kollár pohorel
Koalícia OĽaNO a priatelia potrebuje na vstup do parlamentu sedem percent, v najnovšom prieskume Ipsosu by sa ju rozhodlo voliť 8,2 percenta. Doteraz mdlú kampaň narušil incident medzi expremiérom a lídrom OĽaNO Matovičom a exministrom vnútra Kaliňákom. Matovič prišiel na tlačovku Smeru, ktorú šéf strany Robert Fico kvôli nemu prerušil.
Čítajte viac Volebný seriál: Od víťazstva k izolácii. Matovič dvíhal tlak Ficovi aj koaličným partnerom: Končí sa jeho éra?
Keď sa smerákom nepodarilo vytrhnúť káble, aby Matoviča nebolo počuť, k autu prišiel Kaliňák. Od Matoviča schytal kopanec do hrude, líder OĽaNO dostal dvakrát päsťou. Aj keď OĽaNO stúplo, z mierneho rastu pri Smere aj OĽaNO sa nedá vydedukovať, či to bolo práve vplyvom bitky. Matovičova autentickosť však vždy bola pre jeho voličov atraktívna.
Oproti augustovému prieskumu im preferencie stúpli síce len o pol percenta, no za posledné týždne ide o ich najlepší výsledok. Agentúry Focus a AKO im od mája merajú okolo šiestich až siedmich percent. „Síce to nie je radikálny posun, ale OĽaNO sa odpútava od sedempercentnej hranice, takže ide o významovo dôležitý posun,“ zhodnotil pre Pravdu Hankovský s tým, že konflikt OĽaNO určite zviditeľnil a odštartoval finálnu fázu kampane s leitmotívom „boja proti mafii“.
Najhorší výsledok však zaznamenala Sme rodina. Kým v auguste by ju volilo 5,5 percenta ľudí a udržiavala si relatívne stabilné jadro, v najnovšom prieskume pre Pravdu by Kollárovi dalo hlas len 4,2 percenta respondentov. Horšie je na tom aj čo sa týka širokého potenciálu a voličského jadra.
Oproti ostatným stranám si Kollárovo hnutie v týchto dvoch parametroch výrazne pohoršilo. Široký potenciál klesol z 13,5 na 11,4 percenta a voličské jadro z 2,6 na 0,6 percenta. Elektorát Sme rodiny je zo všetkých najviac migrujúci. Zdá sa však, že po kauze okolo Barbory Richterovej a Emy Ferusovej, ktorá ho obvinila, že ju dvakrát poslal na potrat, začali voliči od Kollára odchádzať.
„Pokles časovo kopíruje kulmináciu káuz Borisa Kollára. Zároveň práve z dôvodu premenlivosti jeho elektorátu potrebuje naberať nových voličov a na to má popri vysvetľovaní káuz menej priestoru než napríklad pred voľbami v roku 2020. Myslím, že šanca na vypadnutie z NR SR sa každým ďalším prieskumom zvyšuje, ale isté to nie je,“ zhodnotil Hankovský na margo Sme rodiny.
Kollárovo hnutie dominuje v skupine voličov, ktorí vážne zvažujú viac strán. „U týchto strán môžeme očakávať najväčšie posuny jedným alebo druhým smerom, keďže svoju aktuálnu podporu majú postavenú najmä na nie úplne rozhodnutých voličoch,“ hovorí šéf Ipsosu. Mimo parlamentu skončil v prieskumoch tesne (4,9 percenta) zatiaľ len raz – v prieskume Focusu pre Markízu.
Na hranici zvoliteľnosti KDH, SNS aj Aliancia
Sme rodina sa tak pod čiarou doťahuje na Alianciu – Szövetség, ktorú by volili štyri percentá oslovených. Pri Aliancii platí, že svoj potenciál využíva v tejto chvíli efektívnejšie ako napríklad Demokrati, s ktorými sa pohybujú približne na rovnakej úrovni. Demokrati majú síce výrazne viac voličov, ktorí ich zvažujú a teda lepšiu pozíciu na výraznejší výsledok, no nedarí sa im presvedčiť ich tak, ako kolegom z maďarskej strany. „Obe strany však majú šancu na päť percent,“ konštatuje Hankovský.
Čítajte viac Volebný seriál: KDH je na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehrešky
Do parlamentu by sa ešte dostalo aj KDH (5,3 percenta) a SNS (5,6 percenta). Hnutie Milana Majerského oproti poslednému prieskumu kleslo o necelé percento a sčasti za to zrejme môže aj vyjadrenie šéfa strany, v ktorom komunitu LGBTI+ označil za „pliagu“ a spolu s korupciou podľa neho škodia Slovensku rovnako. „Uvidíme, či ide o jednorazový pokles, alebo to spustilo negatívny trend,“ zhodnotil šéf Ipsosu. SNS sa drží stabilne nad hranicou piatich percent a pomaly rastie.
Reálna nie je ani jedna koalícia, možné sú dve. Rozhodne Pellegrini?
Ak by sa do parlamentu dostalo osem strán, mandáty by boli rozdelené nasledovne – Smer (36), PS (31), Hlas (23), Republika (15), OĽaNO (15), SaS (11), SNS (10) a KDH (9). Ak by sme sa doterajších vyjadrení lídrov strán držali striktne, vládu by podľa prieskumu nevedel zostaviť ani Smer a ani PS.
Iba dve koalície by mali viac ako 76 mandátov. Najpohodlnejšie spojenie by bolo v prípade štvorkoalície Smer, Hlas, Republika a SNS – tieto štyri strany by mali 84 mandátov. Spojenie Smeru, Hlasu, SNS a KDH by malo 78 mandátov. Smer, Hlas a SNS by mali len 69 mandátov a ak by Hlas v trojkoalícii vystriedala Republika, mali by 61 mandátov.
Čo sa týka PS, to by hľadalo vládu len veľmi ťažko. Kombinácia PS, SaS a Hlas by mala 65 mandátov, ak by sa k nim pridalo KDH, v parlamente by mali podporu 74 poslancov. Ak by sa PS a SaS dokázali dohodnúť s OĽaNO a KDH, mali by spolu len 66 mandátov. Volebná líderka koalície OĽaNO a priatelia Erika Jurinová uviedla, že ak tak rozhodnú voliči, sú povinní sadnúť si s PS aj SaS.
Najväčšiu šancu vyhrať voľby má stále Smer, na päty mu šliape PS a veľmi teoretickú šancu vyhrať má podľa odborníkov aj Hlas, ale je to naozaj veľmi málo pravdepodobné. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera to vyzerá tak, že jazýčkom na váhach bude práve Hlas. „Pellegrini voľby nevyhrá, ale je pravdepodobné, že bude rozhodovať o tom, aká vláda po voľbách vznikne a či to bude vláda so Smerom, alebo s PS a ďalšími partnermi,“ uviedol.
No a práve tohto sa týka aj najnovší spor Pellegriniho s Ficom, ktorý nepriamo zaútočil na voličov Hlasu. Pellegrini v nedeľnej diskusnej relácii so Šimečkom ani po opakovaných otázkach nevylúčil možnú spoluprácu s PS. Fico vo videu na sociálnej sieti uviedol, že Pellegrini „opätovne potvrdil, že je po voľbách pripravený spojiť sa s PS“. Vyzval však každého ľavicového a sociálnodemokratického voliča, aby zvážil, či si želá, že jeho hlas bude „zneužitý na vytvorenie pravicovej vlády zloženej z Hlasu, PS, liberálov a ktoviekoho ešte iného“.
„Lepšie bude, keď Smer aj na úkor Hlasu získa dominantnejšie postavenie a zostaví stabilnú vládu s inými politickými hráčmi,“ povedal Fico. Pellegrini reagoval, že Fico navádza jeho voličov, aby Hlas nevolili a že si na „dvojtvárnosť zvykol“.
Dôležitejšie podľa predsedu Hlasu je, že Fico nepriamo naznačil, s ktorými inými hráčmi chce zostavovať vládu. „Kto sú tí hráči, Robert? Hovoríš teraz o hnutí Republika, ktoré ide organizovať referendum o vystúpení Slovenska z NATO? O Republike, s ktorou všetky normálne strany spoluprácu odmietli? Pýtam sa, lebo okrem SNS ti tam žiaden iný politický hráč okrem Hlasu neostal,“ dodal.
Na koho stranu sa Hlas prikloní, to v tejto chvíli isté nie je. Pri rozhodovaní Hlasu určite zaváži aj to, aký silný mandát Pellegriniho strana vo voľbách od voličov získa. Ešte začiatkom roka sa pritom Hlas javil ako jasný víťaz. „Ak bude mať 15 percent, bude sa rozhodovať sebavedomejšie a myslím si, že by inklinoval k PS. Čím horší výsledok pre Hlas, tým väčšia rezignácia a vnútorné pnutie pre spoluprácu (a neskôr možno spojenie) so Smerom,“ zhodnotil politológ.
Smer by sa mohol teoreticky pokúsiť zlomiť aj KDH, ktoré však spoluprácu s Ficom vylúčilo. „Ak KDH bude v parlamente, bude lacnou nevestou, pretože bude chcieť byť vo vláde skoro za každú cenu. Smer by pre neho nebol neprijateľný partner. Otázkou je, či to naozaj dajú,“ zhodnotil politológ. Do volieb ostáva ešte deväť dní a začínajú sa veľké televízne debaty, ktoré môžu mnohých voličov ešte presvedčiť. Okrem Hlasu rozhodne aj mandát, ktorý získajú strany na hranici zvoliteľnosti, a ochota všetkých zvolených hráčov vyjednávať.