Kým v prvom kole pôjde o súťaž, kto z kandidátov blízkych pravici postúpi ďalej, v druhom kole sa očakáva súboj kandidáta Smeru s uchádzačom, pri ktorom sa s veľkou pravdepodobnosťou zoskupia opozičné strany.
Takýto scenár, teda, že sa nerozhodne už v prvom kole, pripustil aj sociológ Martin Slosiarik. „Druhé kolo bude predovšetkým o súboji Smeru a kandidáta, ktorý bude reprezentantom opozície,“ zhodnotil. Podľa sociológa však bude problematické, do akej miery kandidáti prekonajú svoje antipatie a dajú odporúčanie voliť svojho konkurenta.
Okruh kandidátov sa pomaly uzatvára. Najviac sa čaká na rozhodnutie najsilnejšej strany – Smer. O nominácii by mohla rozhodnúť ešte v decembri. Najskloňovanejším je premiér a líder Smeru Robert Fico. Či to bude on, alebo niekto iný, je otvorené. Viacerí členovia predsedníctva strany, ktoré o kandidátovi rozhodne, nechceli tému prezidenta komentovať. „Keď bude rozhodovať predsedníctvo, svoj názor poviem, ale nebudem ho najskôr hovoriť médiám,“ zareagoval poslanec Ľubomír Petrák zo Smeru.
Sociológ Slosiarik usúdil, že keby Smer nenavrhol svojho predsedu, ale napríklad ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, o čom sa v zákulisí diskutovalo, situácia by sa zmenila. „To by sa karty rozdávali úplne inak, pretože je akceptovateľný aj druhou stranou politického spektra,“ doplnil. Podľa neho by sa potom preskupili aj preferencie ďalších kandidátov.
Z parlamentných strán tlačí otázku prezidentského kandidáta pred sebou aj SDKÚ. Je však jasné, že svojho kandidáta mať nebude. Teraz musí vyriešiť rébus, či sa primkne k Pavlovi Hrušovskému z KDH. Už ho podporil Bugárov Most-Híd. Ak by sa mali naplniť výroky šéfa SDKÚ Pavla Freša pred i po regionálnych voľbách o spájaní pravice, strana by mala logicky uprednostniť Hrušovského. Z vyjadrení politikov SDKÚ je zrejmé, že sa nemienia ponáhľať a nie je isté, či podporia práve Hrušovského. "Otázku podpory považujem skôr za gesto, lebo si nemyslím, že sa naši voliči dajú nejakým zásadnejším spôsobom ovplyvniť,“ uviedol poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.
Záujem o kreslo prezidenta v piatok oficiálne oznámil Milan Kňažko. Z SDKÚ odišiel v roku 2002. Aj o ňom sa ako o jednej z alternatív v SDKÚ uvažuje. Zdôraznil, že mieni byť občiansky kandidát. „O podporu žiadnu stranu žiadať nebudem,“ vyhlásil. Na otázku Pravdy, či sa rozprával o svojej kandidatúre s expremiérkou Ivetou Radičovou a či bude takpovediac akoby namiesto nej, odvetil: „Uf, to je špekulácia. Nie, takýto rozhovor sme neviedli.“ Dodal, že sa samozrejme s Radičovou rozprával, ale nie o takýchto veciach. Pokiaľ vie, tak Radičová niekoľkokrát dôrazne povedala, že kandidovať nebude.
Posledný prieskum agentúry Focus ukázal víťazstvo Roberta Fica v prvom kole. V druhom by veľmi tesne prehral s Andrejom Kiskom. Prievan v prieskumoch však môžu narobiť udalosti, ktoré doteraz prieskumníci nemali ako zohľadniť. Je to stále nepotvrdená kandidatúra Fica. Vlastného kandidáta chce postaviť aj Berényiho SMK, čo môže oslabiť Hrušovského, ktorého podporuje Most-Híd.
Podľa politológa Horského nik nepochybuje o tom, že kandidát Smeru postúpi do druhého kola. Proti nemu podľa neho budú kandidáti pôvodom z KDH Pavol Hrušovský, Ján Čarnogurský a Radoslav Procházka. „Aj keď nábožensky orientovaní voliči sa môžu tešiť z pestrej ponuky, zároveň však hrozí, že sa vzájomne vyblokujú. Proti nim bude stáť kandidatúra pána Kňažka, ktorý bol v minulosti tvárou hnutia VPN, potom HZDS aj zakladateľom SDKÚ. Ak sa mu podarí osloviť tieto voličské vrstvy, jeho postup do druhého kola by bol viac ako zrejmý,“ mienil Horský.
Predpokladá sa, že prezidentské voľby by mohli byť na prelome marca a apríla. Súčasný prezident Ivan Gašparovič skončí vo funkcií 15. júna. Vtedy sa ujal funkcie zložením sľubu.
Horský: Na prvý raz sa nerozhodne
Politológ Michal Horský predpokladá, že prezidentské voľby sa uskutočnia v dvoch kolách, pretože v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.
Zoznam najsilnejších kandidátov, ktorí majú bližšie k pravej časti politického spektra, je viac-menej známy. Je toto poznanie dôležité pre Smer, aby zvážil, koho bude kandidovať?
V tomto momente už rozhodnutie Smeru bude podmieňovať iba vnútrostranícka konsolidácia a či si trúfne úspešne pokračovať v stabilite vlády, ako aj v integrovanom straníckom postupe. Ak by sa ukázalo, že kandidatúra predsedu do prezidentských volieb by mohla destabilizovať vnútorné prostredie Smeru, tak to môže mať vážne politické dôsledky.
Môže osoba premiéra Fica vyburcovať vo voľbách k nadpriemernej účasti zvlášť prívržencov opozície?
Prezidentské voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia v dvoch kolách. Tak či tak budú voliči mobilizovaní, či už bude, alebo nie za ľavicu kandidovať Robert Fico, či postúpi nezávislý kandidát podporovaný pravicovými stranami, alebo jeden z nábožensky orientovaných kandidátov.
Ľudová platforma KDH a Most-Híd sa zhodli na kandidatúre Pavla Hrušovského. Pridá sa k nim aj SDKÚ?
Pokus strán Ľudovej platformy jednotne postupovať v regionálnych voľbách, keď mala možnosť potvrdiť svoju životaschopnosť, sa nevydaril. Volebné výsledky týchto troch strán sú vlastne umieračikom platformy a odvolávanie sa na ňu verejnosť vníma ako vyprázdnené politické gestá bez reálneho politického obsahu. Aj preto na pravej scéne politického spektra je spojenectvo KDH a Mostu-Híd a na druhej strane je pravdepodobné, že SDKÚ bude hľadať nezávislého kandidáta.