Prezident zostane taký silný ako doteraz

Foto: Ivan Majerský, Pravda

prezidentský palác Kompetencie prezidenta by sa podľa ústavných právnikov nemali posilňovať.

Pripúšťajú však, že by sa mohli spresniť v snahe predísť sporom. Platí to napríklad v prípadoch, keď prezident menuje predstaviteľov viacerých štátnych inštitúcií. Príkladom bola aj nedávna kauza menovania generálneho prokurátora.

„Určite by sa nemali právomoci zvyšovať. Som známy zástanca parlamentnej formy vlády, kde prezident je reprezentant a nie je politicky aktívny funkcionár,“ povedal ústavný právnik Peter Kresák. Ďalší právnik a poradca premiéra Fica Eduard Bárány tiež považuje súčasné právomoci za zodpovedajúce, mali by sa však ešte viac vykladať ako reálne mocenské právomoci a nielen ako protokolárne akty. Podľa ústavného právnika Ivana Šimka kompetencie hlavy štátu zodpovedajú moderným ústavným systémom parlamentných republík, ale neznamená to, že by sa nemalo rozmýšľať o niektorých drobných úpravách. „Vo všeobecnosti by mala platiť zásada, a v ústave by to malo byť jasnejšie napísané, že tam, kde prezident rozhoduje alebo spolurozhoduje, by to mala byť jeho suverénna právomoc. Teda, že ak vymenúva, môže aj nevymenovať,“ mienil Šimko. Ako ďalej vysvetlil, prezident má silný mandát a nemal by pôsobiť len ako ceremoniár.

Silnejšiu hlavu poslanci nechcú

Silnejšieho prezidenta nechcú ani poslanci parlamentu. Miroslav Číž zo Smeru by teraz kompetencie hlavy štátu nemenil. „V kontexte tu a teraz a že Fico, tak tieto diskusie nie sú aktuálne,“ povedal Číž. Podľa neho sa legitimita prezidenta priamou voľbou posilnila, nie však právomoci. Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec hovoril o potrebe silnejšej osobnosti na poste prezidenta. „Nie je to o právomociach, ale o osobnosti, ktorá by mala byť morálnou autoritou, vizionárom a mala by nastoľovať otázky užitočné pre ľudí,“ podotkol. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár je presvedčený, že súčasné oprávnenia hlavy štátu stačia, pretože Slovensko je parlamentnou demokraciou.

Prezident má silné slovo pri menovaní premiéra a členov vlády. Významne sa zvýšila úloha prezidenta v jeseni 2011 po páde vlády Ivety Radičovej. Po rýchlej zmene ústavy prezident poveril dovládnutím vtedajší Radičovej kabinet, výrazne však mohol kontrolovať jeho kroky. Prijatou ústavnou zmenou sa stalo, že viaceré právomoci vlády upravujú osobitné zákony a vtedy sa vyžaduje súhlas prezidenta. Ivan Gašparovič tak zamietol päť zahraničných ciest členov vlády. Lekárska komora žiadala zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a prezident lekárov vypočul.

Prezidentské právomoci sú už jednou z tém zápasu o Prezidentský palác. Hlave štátu rozsah právomocí určuje ústava a zákony, ale vplyv na dianie v spoločnosti má aj autorita samotného úradu. Cez víkend kandidát Smeru na prezidenta Robert Fico hovoril, že prezident môže byť aktívnejší v oblasti pôsobenia Ozbrojených síl, pretože je ich hlavný veliteľ. Chodil by aj na summity EÚ a prebral by časť európskej agendy, ak by s tým nový premiér súhlasil. „Moja predstava je, aby sa právomoci prezidenta využívali dynamicky. Prezident musí byť skutočný politický líder v krajine,“ povedal premiér.

Fico za nepochopiteľné označil vyjadrenia, že Smer chce obsadiť všetky pozície vrátane prezidenta. Zdôraznil, že Smer získal pozíciu premiéra a predsedu parlamentu na základe výsledkov parlamentných volieb a ak ich chce niekto spochybniť, nech to povie.

Varovanie Čarnogurského

Pred väčšími právomocami varuje prezidentský kandidát Ján Čarnogurský. Tvrdí, že Fico v prípade zvolenia za hlavu štátu môže byť silnejší aj bez zmeny ústavy, stačí, ak sa zmenia obyčajné zákony a bude mať tak priamy vplyv na vymenovanie viacerých vysokých štátnych funkcionárov. Ako príklad uviedol, že by hlava štátu mohla menovať šéfa Finančného riaditeľstva, predsedu Protimonopolného úradu, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, šéfa väzníc, generálneho riaditeľa RTVS či prezidenta Policajného zboru.

Premiér Fico snahu posilniť právomoci prezidenta odmietol, považuje ich za dostatočné. „Nikdy sa nepokúsime o posilňovanie právomocí prezidenta. Potrebujeme prezidenta s prirodzenou autoritou a skúsenosťami,“ vyhlásil. Podľa neho nie je záujem zasahovať do postavenia prezidenta ani zmenou bežných zákonov.

Podľa právnika Šimka Čarnogurský má pravdu v tom, že gumové ustanovenie ústavy umožňuje rozšíriť alebo zúžiť právomoci prezidenta. Preto by bolo podľa Šimka lepšie, keby sa menovanie funkcionárov pokrylo priamo v ústave. Položil si otázku, či je dobré, aby bol napríklad policajný prezident oddelený od výkonnej moci a menoval ho prezident, aj keď za fungovanie Policajného zboru je zodpovedný minister vnútra. Podľa Šimka prezident ani nenesie zodpovednosť za plnenie úloh polície.

Politológ Michal Horský si myslí, že Čarnogurský má plné právo podozrievať všetkých protikandidátov na prezidenta z dobrých i zlých úmyslov. Ak však Čarnogurský hovorí o nebezpečenstve ovládnutia štátu, tak by mal podľa Horského zvážiť, či svojou kandidatúrou netriešti pravicové spektrum kandidátov. „Tá pravá výzva doby a ochrana demokracie pána kandidáta Čarnogurského by spočívala v jeho okamžitej abdikácii na voľbu prezidenta, čím by mohol znížiť preferencie kandidáta, ktorého kritizuje,“ zhodnotil politológ.