V zahraničí si kandidáti bežne do kampaní volajú známe osobnosti. Ide o trend, ktorý dorazil aj k nám?
V európskych krajinách je to trend, ale v našich podmienkach môže rezonovať skôr situácia z USA, kde ide o dlhoročnú tradíciu. Možno to súvisí práve s filmovým priemyslom a veľkou koncentráciou filmových hviezd. Tam sa obyčajne celebrity a rešpektované osobnosti verejného života prikláňajú na stranu republikánov či demokratov a verejne deklarujú podporu jednému alebo druhému kandidátovi. Obyčajne tak robia až v druhom kole, keď ide o súboj dvoch vyrovnaných kandidátov, medzi ktorými sa rozhoduje. Ale nemusí sa to týkať len druhého kola.
Čo si kandidáti sľubujú od účasti známych tvárí v kampani?
Volič sa nerozhoduje len na základe toho, aké známe tváre sa v kampaniach objavia, čo kandidáti asi predpokladajú. Ale podvedome to môže fungovať. Prívrženci jednotlivých kandidátov by mali byť väčšinou všeobecne akceptované, sympatické a charizmatické osobnosti. Politici zrejme predpokladajú, že zafunguje táto podvedomá spojnica.
Podľa čoho si vyberajú známe tváre do kampane?
Nemusí ísť len o náhodný či priateľský výber. Odvážila by som sa tipovať, že možno nejde o náhodu, ale pri výbere sa spoliehajú na odporúčania reklamných či prieskumných agentúr, ktoré im odporučia, koho osloviť vzhľadom na konkrétnu cieľovú skupinu.
Ako to ovplyvňuje správanie voličov?
Prítomnosť známych osobností skôr zaváži v prípadoch, keď volič nie je úplne rozhodnutý pre konkrétneho kandidáta. Na jeho výber môže podvedome pôsobiť charizma alebo obľúbenosť reprezentujúcej osobnosti. Nemusí si byť napríklad istý, či je mu sympatickejší Fico, alebo Kňažko, môže mať však celkom jasno v tom, či obľubuje Lasicu, alebo Jakubiska. Je to transparentné, jasné a každý si vie priradiť ku kandidátovi zástup známych tvárí. Čím viac známych osobností, ktoré sú pre voliča vierohodné, podporuje kandidáta, tým je väčšia šanca, že mu dá hlas, hoci by možno bez ich podpory konal inak.
Dá sa určiť, či dokáže u voliča zafungovať viac športovec, či herec?
Pomerne širokú cieľovú skupinu oslovujú práve známe osobnosti z radov hokejistov, tenistov či futbalistov. Na druhej strane voľba športovca môže byť aj kontraproduktívna. Inak sympatický a uznávaný športovec nemusí byť verbálne zdatný pri vyslovovaní politickej podpory. Vtedy nemusí platiť priama linka, že keď si ho človek váži ako športovca, dá aj na jeho politické odporúčania. Pri osobnostiach, ktorých popularita stojí na šarme a dobrom verbálnom prejave, môže mať kandidát veľkú šancu. Tiež tu však platí zvláštnosť, že ľudia niekedy konajú opačne. Ak bude niekto veľmi naliehavo verejnosti odporúčať svojho kandidáta, voličovi sa môže znechutiť a povie si, že sa nemá čo vyjadrovať k politike.
Neriskujú známe tváre z kampaní, že stratia svojich fanúšikov?
Každý, kto sa verejne vysloví za nejakého kandidáta, musí byť presvedčený, že vyhrá. Jeho účasť je väčšinou zárukou nejakej kompatibility do budúcnosti v tom zmysle, že budúci prezident je jeho blízky priateľ alebo patrí do okruhu ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť. Za rozhodnutím vyjadriť podporu kandidátovi sa skrýva aj istá účelovosť. V prípade zvolenia je to preňho určitá dobrá správa aj z profesijného hľadiska. Môže mu to však, samozrejme, aj uškodiť, ale verejnosť má veľmi krátkodobú pamäť. O pár mesiacov, keď prehrmia voľby, si nikto na to nemusí spomenúť.