Moratórium platí od štvrtka, akákoľvek kampaň je zakázaná. V sobotu voliči rozhodnú, kto zo štrnástich kandidátov má najväčšie šance zabojovať o kreslo prezidenta. Podľa sociológa Pavla Haulíka sú presuny voličov ešte možné, pretože preferencie veľmi stabilné nie sú. „Ľudia sa do poslednej chvíle rozhodujú, či sa ich favoritovi oplatí dať hlas. Obrovská väčšina sa rozhoduje medzi niekoľkými kandidátmi. U Roberta Fica je to iné, má stabilných voličov. U zvyšku sú možné akékoľvek prekvapenia, dokonca aj výrazné,“ naznačil Haulík.
Politický analytik Ján Baránek nevie, či Andrej Kiska dokáže zdvihnúť voličskú účasť, alebo to bude efekt tzv. antifica. „Účasť by mohla byť vyššia, ak by si ľudia povedali, poďme proti Ficovi. Lenže Fico nie je Mečiar. Neviem, či to dokáže zmobilizovať pravicových voličov,“ mienil Baránek.
Vo voľbách je dôležitý každý jeden hlas. Ukázalo sa to aj v roku 2004. Vtedy sa takmer s istotou predpokladalo, že do druhého kola volieb sa dostane Eduard Kukan z SDKÚ. Napokon ho však tesne predstihol súčasný prezident Ivan Gašparovič. Rozhodli desatiny percenta, konkrétne 3 644 hlasov.
Analytici sa zhodujú, že vyššia účasť by mohla teraz pomôcť Andrejovi Kiskovi, Radoslavovi Procházkovi a Milanovi Kňažkovi. „Účasť v prípade Fica bude zaujímavá v druhom kole. U ostatných vyššia účasť pomôže kandidátom, ktorí nemajú veľmi stabilizovaných voličov, a to sú nestranícki kandidáti,“ doplnil Haulík.
Koľko ľudí teda príde v sobotu k volebným urnám? Z vyjadrení ľudí, ktorí pracujú s prieskumami, zaznelo, že je to údaj, ktorý sa dá veľmi ťažko odhadnúť. S istými malými odlišnosťami však tvrdia, že by to mohlo byť okolo 50 percent. To znamená, že by hlasovať malo okolo 2,2 milióna občanov. „Účasť by mala byť lepšia ako v prvom kole pred piatimi rokmi. Mohla by sa priblížiť k 50 percentám. Účasť je vždy absolútna záhada, ako sa ľudia rozhodnú na poslednú chvíľu a či sú motivovaní,“ uviedol Haulík. Analytik Baránek spomenul interval účasti medzi 50 až 55 percentami. „Človek povie v prieskume, že ide voliť a potom nejde,“ komentoval zložitosť odhadu Baránek.
Slovensko rozhodovalo o prezidentovi v priamych voľbách trikrát. Prvý raz v roku 1999, a odvtedy záujem ľudí voliť prezidenta stále klesal. V roku 1999 prvá historická voľba prilákala k urnám v prvom kole takmer 74 percent voličov. V druhom kole ešte účasť stúpla približne o jeden a pol percenta. V aktuálnych voľbách podľa Haulíka taká extrémne vysoká účasť nehrozí.
Spravidla platí, že v druhom kole chodí k urnám viac voličov. Výnimkou bol len rok 2004. V prvom kole bola účasť takmer 48 percent, ale v druhom kole len 43,5 percenta oprávnených voličov. Bolo to zrejme tým, že o Prezidentský palác zápasili Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom a odporcov mečiarovskej éry, s ktorou boli obidvaja úzko spájaní, takáto kandidatúra od volebnej účasti odradila. V poslednej voľbe v roku 2009 sa udialo prvé kolo s účasťou necelých 44 percent a v druhom volilo necelých 52 percent ľudí. Na porovnanie, volebná účasť v parlamentných voľbách býva vyššia.
Čakanie na výsledok volieb sprevádza neistota. Prieskumy už nezachytili záverečné dni kampane. Nedá sa zhodnotiť, či a ako zmenili udalosti posledných dní nálady voličov. Išlo najmä o televízne diskusie. Preferenčne najsilnejší kandidáti absolvovali záverečné debaty v stredu večer v RTVS a v Markíze.
Sociológ Haulík označil kampaň za vlažnú. Podľa neho nemala výrazné témy a ani výrazné konflikty. „Točilo sa to stále dookola, či má mať Smer všetky pozície vrátane prezidenta, alebo či je lepší stranícky, alebo nestranícky kandidát. Ani intenzita kampane nebola nadpriemerná. Síce začala veľmi skoro, ale bola slabá,“ povedal Haulík.
Za umiernenú považuje kampaň aj politológ Michal Horský. Vyjadril sa tak pri analýze doterajších troch prezidentských kampaní. „Kandidáti, ale aj médiá jej venovali primeranú pozornosť. Rozhodne občan, ktorý má najvyššiu možnú mieru informácií o kandidátoch, ak si ich porovná s predošlými kampaňami,“ mienil Horský. Podľa neho sa relevantní kandidáti usilovali byť vecní. „Usilovali sa poukazovať na svoje silné stránky a z času na čas sa venovali aj slabým stránkam súperov,“ doplnil politológ.
Prvé kolo prezidentských volieb sa začne v sobotu ráno o siedmej hodine. Hlasuje sa do desiatej večer. Po uzavretí volebných miestností a doručení prvých zápisníc volebných komisií sa začnú zverejňovať priebežné výsledky. Neoficiálne by mohli byť známe v nedeľu nadránom. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených hlasov voličov, o dva týždne bude druhé kolo. V ňom sa rozhodne medzi dvomi najúspešnejšími kandidátmi z prvého kola.
Anketa: Pôjdete voliť prezidenta?
Janka Švančarová (56), učiteľka odborných gastronomických predmetov, Trenčín
V každom prípade pôjdem voliť, aby som mala možnosť ovplyvniť nielen svoju budúcnosť, ale určite aj budúcnosť mojich detí. Vlastne aj budúcnosť detí, ktoré učím, hoci tie ešte voľbám taký význam neprikladajú. Aj naša škola sa zúčastnila aktivity študentských volieb, 10. marca sme mali študentské voľby prezidenta.
Bohumil Mráz (38), na rodičovskej dovolenke, Veľký Krtíš
Voliť pôjdem. Myslím si, že ľudia by sa mali zaujímať o veci verejné a k dianiu v politike sa vyjadrovať aj svojou účasťou vo voľbách.
Jozef Mastík (48), nezamestnaný, Ostrý Grúň
Ešte rozmýšľam, či pôjdem voliť, pretože pred voľbami nasľubujú hory-doly a potom sľuby nedodržia. Už im veľmi neverím, je tu nezamestnanosť, bieda, starších ľudí, ako som ja, už nikto nechce zamestnať, a toto neriešia. Ak sa predsa rozhodnem, mám zatiaľ vybratých dvoch kandidátov, čo by mi celkom sedeli, tak ešte porozmýšľam, ktorému dám prednosť.
Andrea Beňová (33), nezamestnaná, Bratislava
Nie, voliť nebudem. Alebo, viete čo, presvedčili ste ma. Pretože ak dám niekomu hlas, znížim šancu, že vyhrá ten, koho nechcem.
Ľubomír Vančo (45), manažér, Banská Bystrica
Na voľbách sa určite zúčastním, myslím si, že by to malo byť dokonca povinnosťou každého obyvateľa našej krajiny, ktorý má viac ako 18 rokov. Každý má predsa svoj názor a voľby sú na to, aby ho vyjadril. Od nového prezidenta očakávam, že bude dobre reprezentovať krajinu a trochu aj dohliadať na vládu. Dúfam, že bude tieto očakávania spĺňať.
Veronika Ďuríková (33), kaderníčka, Veľký Krtíš
Na voľbách sa určite zúčastním. Považujem to nielen za povinnosť, ale aj za samozrejmosť. Mám už vybratého aj kandidáta, ktorého podporím.
Denis Drgoň (22), študent, Nitra
Fúha. Ešte neviem. Uvidím, či budem stíhať, lebo v sobotu budem pracovať. A musím sa priznať, že ešte nemám zvoleného kandidáta. Neviem si z nich vybrať. Ísť voliť je dôležité. Ak nepôjdem, potom si darmo budem búchať hlavu…
Miloš Ihnát (47), koordinátor na Luniku IX, Košice
Tak ako vždy pôjdem aj tentoraz voliť. Som aj členom okrskovej volebnej komisie a podľa mňa môže rozhodnúť aj jeden hlas. Navyše tak využijem aj svoje volebné právo. A môže to byť aj ten môj. Navyše prezident je hlava štátu, reprezentuje nás aj navonok. Aj preto chcem voliť, aby som dal hlas takému kandidátovi, za ktorého by som sa nemusel hanbiť a spĺňal by moje predstavy.
Boba Bieliková (40), úradníčka, Hliník nad Hronom:
Určite pôjdem voliť. Všetci by to mali brať ako povinnosť, keď už pre nič iné, tak aspoň pre naše deti, aby sa mali lepšie. Už presne viem, komu dám svoj hlas.
(foto: Ľuboš Pilc, Robert Hüttner, Andrej Barát)
{* sablona=„infobox_v_clanku“ *} Čítajte o prezidentských voľbách 2014.
{* koniec-sablona *}