V uliciach a pri cestách už vidieť tváre napríklad Maroša Šefčoviča (podpora Smeru), Bélu Bugára (Most-Híd), Milana Krajniaka (Sme rodina), Zuzany Čaputovej (Progresívne Slovensko) či Roberta Mistríka (nezávislý, podpora SaS). Brossmann ich bilbordy hodnotí ako štandardné. „Znamená to – dobre, môže byť. Mám pocit, že všetci kandidáti sa s touto povinnou jazdou vysporiadali štandardným spôsobom, nikto v ničom nevybočuje,“ zhodnotil odborník, podľa ktorého majú bilbordy výhodu – a zároveň aj nevýhodu – ide o médium, ktoré sa nedá vypnúť.
„Veľmi ťažko ho prehliadneme. Odvrátená strana toho celého je, že niektorí ľudia ich, niekedy aj oprávnene, vnímajú ako vizuálny smog. Keď sú to ľudia, ktorým vizuálny smog vadí, tak tam akýkoľvek bilbord kandidáta, ktorého preferujú, môže byť kontraproduktívny už len zo svojej podstaty, že je. Ale drvivej väčšine ľudí, aj keď možno šomrú, to v zásade neprekáža,“ povedal Brossmann. Podľa neho toto médium na drvivú väčšinu populácie funguje. „Tá štandardnosť je všade vo svete hra na istotu a je funkčná, pokiaľ je tam fotka, na ktorej je ten človek jasne viditeľný, je odfotený v nejakej sympatickej póze. A v tomto prípade je tam napísané slovo prezident, aby bolo zrejmé, že kandiduje za prezidenta. Všetko ostatné sú skoro nepodstatné záležitosti,“ konštatoval.
Jeden z kandidátov, sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin (nezávislý) ohlásil, že nebude mať v kampani bilbordy. Brossmann mieni, že tento postoj súvisí s tým, že Harabin sa chce prezentovať ako antisystémový kandidát. „Lebo hovorí – všetci majú niečo, ja to nemám. Ale on je veľmi silný v rôznych alternatívnych médiách. Keby nemal tie a ani bilbordy, tak to nemá zmysel. Lebo nemôžete voliť kandidáta, o ktorom neviete,“ poznamenal Brossmann.
Harabin na ulice celkom nezanevrel a vyslal do nich autobus „Harabiňák“ so svojím sloganom, s logom i veľkou fotografiou. Podľa experta na politické kampane a marketing Michala Ruttkaya toto vozidlo pripomína autobus väzenskej stráže. „Kandidát výberom tohto nástroja deklaruje budúcu techniku kampane, byť v teréne a ,dotýkať‘ sa problémov občanov. V časovo limitovanej súťaži je to technológia, ktorá by mala byť len doplnková, chýba sústredenie sa na skutočnú komunikáciu s verejnosťou. V jeho prípade bilbord môže chýbať,“ myslí si Ruttkay.
Pokrivkávajú aj slogany na plagátoch, ktorými chcú záujemcovia o úrad prezidenta osloviť svojich voličov. „Základné vizuály a posolstvá sú poznačené komunikačným klišé, často absentuje posolstvo, ktoré by motivovalo k výberu konkrétneho kandidáta, a outdoorová (vonkajšia, pozn. red.) kampaň sa stáva len akousi povinnou jazdou,“ vyhlásil Ruttkay.
„Vždy pre Slovensko,“ odkazuje voličom Šefčovič, čím chce zrejme poukázať na to, že ako diplomat vždy hájil záujmy našej krajiny. „Slovensko potrebuje skúseného prezidenta,“ tvrdí zase Bugár, ktorý sedí v parlamente už tri desaťročia a spomedzi politikov patrí medzi najskúsenejších. Viacerými sloganmi sa snaží zaujať vedec Mistrík. „Pre ľudí, pre budúcnosť, pre Slovensko,“ hlása, zdôrazňuje tiež „slušne, poctivo, s rozumom,“ a uvádza, že preňho je „Slovensko na prvom mieste“. Sudca Harabin zase podčiarkuje, že sa chce zasadiť „za Slovensko, tradície a právny štát“. Advokátka Čaputová chce byť „prezidentka pre spravodlivé Slovensko“ a voličov vyzýva: „Postavme sa zlu, spolu to dokážeme.“ Milan Krajniak hlási, že „prezident pomáha činmi“.
Brossmann skonštatoval, že väčšina hesiel je klišé a nuda. „O klišé ide vtedy, ak opak sloganu nemôže mať iný kandidát. Niekto povie: Oslovujem pravicu. To je jasné posolstvo. Iný kandidát môže povedať: Oslovujem ľavicu. A to je tiež jasné posolstvo. Vtedy má slogan zmysel, lebo sa ním vyhraňuje voči ostatným kandidátom. Ale "pre ľudí, pre budúcnosť, pre Slovensko“ je klišé najhrubšieho zrna. „Slušne, poctivo, s rozumom“ detto. Neslušne, nepoctivo a bez rozumu by si tam asi žiadny kandidát nedal. Ťažko by niekto bol nie pre ľudí, pre minulosť a nie za Slovensko," vysvetlil odborník, podľa ktorého do tejto kategórie patrí aj heslo, ktorým kandidát kladie Slovensko na prvé miesto či tvrdí, že je vždy pre Slovensko.
Spomedzi hesiel kandidátov podľa Brossmanna jedno predsa len mierne vyčnieva. „Pani Čaputová hovorí niečo iné: postavme sa zlu. Hrádza proti zlu znamená, dajme priestor dobru. Je to veľmi silné a emotívne slovo, ktoré môže vyhraňovať. V kontexte ostatných sloganov je to typ posolstva, ktorým sa odlišuje,“ nazdáva sa expert.
Prezidentské voľby sa budú konať 16. marca, druhé kolo bude nasledovať 30. marca. Kandiduje 15 záujemcov, Maroš Šefčovič, Béla Bugár, Robert Mistrík, Zuzana Čaputová, Štefan Harabin, Milan Krajniak, Eduard Chmelár, František Mikloško (nezávislý), Juraj Zábojník (nezávislý), József Menyhárt (SMK), Bohumila Tauchmannová (nezávislá), Ivan Zuzula (Slovenská konzervatívna strana), Róbert Švec (Slovenské hnutie obrody), Martin Daňo (nezávislý) a Marian Kotleba (ĽS NS).
VIDEOKOMENTÁR k voľbám: Stačí málo a všetko sa môže otočiť (vysielané 1.2.2019)