Podľa protokolistky Márie Holubovej táto téma rezonuje v našej spoločnosti už od roku 1993, teda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vtedy sa začala riešiť otázka nielen sídla slovenského prezidenta, ale aj jeho bývania. Slovensku však chýba v tomto smere historicko-kultúrna prepojenosť a tradícia. „Funkcia prezidenta ešte Československa vznikla pred sto rokmi. Viazali sa na ňu príslušné dokumenty, ktoré bod po bode riešili nielen funkciu, ale aj bývanie a reprezentáciu, ktorou je hlava štátu povinná. V prípade Prahy to nebol žiadny problém, čo sa však týka nášho hlavného mesta, tak to už problém bol," uviedla Holubová.
Podľa protokolistky musí byť sídlo prezidenta v prvom rade reprezentatívne a má vypovedať o kultúre a histórii národa. „Zahraničné návštevy na najvyššej úrovni sa majú pohybovať v prostredí, ktoré im povie všetko o našej histórii a spôsobe života, kultúre, čo samozrejme treba podčiarknuť aj protokolárnym stolovaním a podávaním jedál a nápojov, ktoré sú pre našu identitu typické. Tomu by mali zodpovedať aj ubytovacie priestory pre zahraničné návštevy, ktorými my nedisponujeme a sú ubytované v hoteli," zhodnotila Holubová.
V zahraničí, kde sa sídlo prezidenta úzko prepája s historickou tradíciou z čias monarchie, tento problém nemajú. „V USA nastupuje prezident do výkonu funkcie a presťahuje sa s celou rodinou do Bieleho domu. Tam tradícia a symbolika nepustia. Neviem si predstaviť, že by americký prezident býval niekde inde. To isté platí aj pre ďalšie oficiálne sídlo Camp David. Ruskí prezidenti nadviazali tiež na svoje tradície a históriu a sídlia v priestoroch Kremľa v Moskve a využívajú na reprezentáciu aj bývalé cárske sídlo Livádia na Kryme," vysvetlila protokolistka. Ako ďalší príklad uvádza Francúzsko, jeho prezidenti sídlia v Elyzejskom paláci, ktorý dal postaviť v 14. storočí nevlastný brat francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného Filip d'Évreux. Česi tiež nadviazali na svoje historické tradície a prezidentským sídlom sa stal Pražský hrad.
Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov má prezident Slovenskej republiky nárok na bezplatné užívanie primeraného bytu. Keďže oficiálne sídlo nie je ustanovené, prezidenti využívali buď svoje súkromné obydlia, ktoré museli byť prispôsobené bezpečnostným požiadavkám, alebo iné štátne byty.
Keď sa po rozdelení federácie stal v roku 1993 prezidentom Michal Kováč, zriadili mu provizórne prezidentské priestory na Bratislavskom hrade. Keď však naňho spadol luster, urýchlilo sa sťahovanie a prezidenta presťahovali do Primaciálneho paláca k primátorovi hlavného mesta. Medzitým sa rekonštruoval Grasalkovičov palác, Kováč ho prevzal v roku 1996. Počas svojho funkčného obdobia však býval vo svojom byte v Bratislave.
Situáciu sa snažil vyriešiť prezident Rudolf Schuster honosnou vilou na Slavíne. Rodák z Medzeva nemal byt v Bratislave, obýval podkrovie Prezidentského paláca a novinárom rád ukazoval, ako varí na dvojplatničke. Vilu v roku 2000 kúpila kancelária prezidenta od VSŽ Košice za 36,23 milióna korún (približne 1,2 mil. eur).
Vila na Slavíne sa nachádza na pozemku 4 300 štvorcových metrov. Rezidencia je stále dlhodobo nevyužívaná a v súčasnosti chátra. Podľa bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča od začiatku nespĺňala kritériá na bezpečnosť a pohodlie pre ubytovanie hlavy štátu, preto sa do nej ani nenasťahoval. Gašparovič dokonca uvažoval nad jej predajom s tým, že utŕžené peniaze by sa investovali do rozpadajúceho sa kaštieľa v Rusovciach. Ani tento plán však nevyšiel.
Gašparovič tak nebýval v štátom určených priestoroch, ale vo svojom rodinnom dome v Limbachu neďaleko Bratislavy. Vilka má štyri izby, kúpeľňu, garáž a veľkú pivnicu. Na prízemí je obývačka s rozlohou približne 40 štvorcových metrov a na hornom poschodí tri izby a kúpeľňa. Súčasný prezident Andrej Kiska tento problém takisto neriešil. Aktuálne býva v byte Správy služieb diplomatického zboru v Bratislave, kde bol kedysi ubytovaný aj bývalý premiér Robert Fico. Štvorizbový byt s rozlohou 127 štvorcových metrov sa nachádza v diplomatickej štvrti Čmeľovec neďaleko vládneho hotela Bôrik. Presťahoval sa tam z Ivanky pri Dunaji, kde sa nedali celkom realizovať bezpečnostné opatrenia.
Podľa Holubovej je funkcia prezidenta reprezentatívna a prestížna. Aj keď je hlava štátu vlastne prvý občan krajiny, vyžaduje si určitú dôstojnosť a noblesu, lebo prezentuje pred svetom všetko to, čo sme za svoju existenciu vytvorili a tomu by malo zodpovedať aj jeho bývanie. „Okrem práv a výhod by mal mať prezident aj svoje povinnosti a jednou z nich je, že by sa mal prispôsobiť požiadavkám štátu na jeho ubytovanie. Tento fakt by mal byť výzvou pre nového prezidenta Slovenskej republiky," uzavrela protokolistka.
TV Pravda: Prezidentské voľby rozhodnú podľa komentátora denníka Pravda Petra Javůrka najmä televízne debaty. Tému kampane určí ten kandidát, ktorý sa najlepšie zorientuje. (vysielané 1.2.2019)