Zuzana Čaputová
(Progresívne Slovensko)
Foto: SITA, Brano Bibel
Dlho bol jednoznačne vnímaný ako rozhodujúca a neohrozená postava v rámci opozičného spektra Robert Mistrík. Tento vedec a podnikateľ sa začal prezentovať s výrazným predstihom. Mal symbolizovať spojenie dvoch skúseností z posledných prezidentských volieb v srdci Európy. V Česku vedec, tiež chemik, bývalý predseda Akadémie vied ČR Jiří Drahoš sa stal hlavným súperom Miloša Zemana. A u nás Andrej Kiska, podnikateľ prichádzajúci bez straníckeho zázemia a politickej skúsenosti, s výrazným náskokom zanechal pred piatimi rokmi za sebou kandidáta z vládnuceho Smeru.
Do tej istej rieky sa však nedá dvakrát vstúpiť. Nie každý sa rodí ako homo politicus. Mistrík sa aj kvôli svojmu jazykovému prejavu vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. Advokátka sa spočiatku ocitla v povedomí časti verejnosti ako komunálna aktivistka v boji proti plánovanej skládke odpadu v Pezinku a potom v organizácii Via Iuris. Angažovala sa aj počas nátlakových akcií za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. V profesionálnej straníckej politike sa pohybuje iba čosi viac ako rok, z tohto hľadiska je teda neznáma. Jej podpredsednícky post v novej liberálnej strane sa neukázal ako hendikep. Dosahuje násobne vyššie preferencie ako samotné Progresívne Slovensko.
Najčastejšie spomína tézy o spravodlivosti pre všetkých. Kritizuje korupčné a trestné kauzy. Zo všetkých kandidátov najvýraznejšie presadzuje liberálne hodnoty.
Za posledné obdobie politicky vyrástla. Zdatnou rétorikou a prirodzeným vystupovaním sa na Mistríka dotiahla a výrazne jeho aj Maroša Šefčoviča v posledných prieskumoch predbehla. Ide po Ivete Radičovej o druhú ženu, čo má možnosť reálne zabojovať v druhom kole o hlavu štátu. Na rozdiel od hlavných súperov sa koncentruje na domáce témy. Zahraničnopolitické ukotvenie Slovenska charakterizuje iba v jednej vete v úvode svojho programu, ktorý sa opiera o tri kľúčové oblasti. Najčastejšie spomína tézy o spravodlivosti pre všetkých. Kritizuje korupčné a trestné kauzy. Zdôrazňuje potrebu dôstojného života seniorov.
TV Pravda: Zuzana Čaputová bola 21. 2. 2019 hosťom prezidentského špeciálu relácie Ide o pravdu s Milanom Krajniakom.
Veľkú pozornosť kladie na ochranu životného prostredia. Zo všetkých kandidátov najvýraznejšie presadzuje liberálne hodnoty. Podľa nej by páry rovnakého pohlavia mali mať väčšiu právnu istotu. A pokiaľ ide o možnosť adopcie detí homosexuálnymi pármi, bolo by vraj lepšie, keby dieťa nemuselo vyrastať v ústave, ale „mohli by sa oň starať dve milujúce bytosti“. To by sa mohlo ukázať na konzervatívnom Slovensku v druhom kole, keď sa treba viac obzerať po širšom názorovom spektre voličov, ako nevýhoda.
Maroš Šefčovič
(nezávislý s podporou strany Smer-SD)
Foto: SITA
Doterajší podpredseda Európskej komisie a eurokomisár pre energetiku ako jediný z vážnych kandidátov prichádza do súboja z vrcholnej európskej politickej scény. Svoj záujem uchádzať sa o najvyšší ústavný post oznámil medzi poslednými.
Predtým, ako začínal v kampani, bol verejnosti známy ako druhý najvýznamnejší slovenský diplomat po Miroslavovi Lajčákovi, o ktorého kandidatúre na prezidenta sa vážne uvažovalo v minulom roku. V prvom kole hlavnými potenciálnymi voličmi Šefčoviča sú občania, ktorí boli nedávno pripravení odovzdať svoj hlas dnešnému ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Európsku komisiu Maroš Šefčovič interpretuje ako čosi, čo nie je ďaleko od nás. Opakuje vetu: „Vždy som pracoval pre Slovensko.“ Najviac sa cíti doma v oblastiach, ktorým sa venoval a venuje v Bruseli. Ide o vzdelanie, kultúru, mládež a energetiku. Zasadzuje sa o štandardnú sociálnodemokratickú agendu.
Skúsenosti, ktoré získal počas pôsobenia v diplomacii, mu vytvárajú priestor na oslovenie tých, čo by chceli obrúsiť hrany, zmeniť militantný slovník súčasných elít a vrátiť sa k vecnejšiemu dialógu.
V predvolebnej kampani sa usiluje spájať myšlienku moderného rozvoja Európy s modernizáciou Slovenska. Poukazuje na potrebu dobiehania najvyspelejších členských štátov EÚ, ale aj na vyrovnávanie rozdielov regiónov Slovenska.
V prvej fáze kampane venuje značnú pozornosť dôchodcom. Hovorí o splácaní tzv. strieborného dlhu spoločnosti. Stotožnil sa s opatreniami, akými sa stali doprava zadarmo, ktorú požaduje rozšíriť aj na autobusy, trinásty plat a bezplatné obedy v školách. Navrhuje u seniorov zrušiť doplatky na lieky, zvyšovať minimálnu mzdu a rast platov v štátnej správe.
TV Pravda: Maroš Šefčovič bol hosťom v relácii Ide o pravdu 18. 1. 2019, krátko nato, ako oznámil svoju kandidatúru.Pôsobí ďaleko od polarizovanej a emotívne vyostrenej slovenskej spoločnosti, čo pre neho znamená nevýhodu aj výhodu súčasne. Nie každému vyhovuje dnešný spôsob komunikácie, slovník a intonácia kľúčových politických hráčov na celoštátnej úrovni.
Skúsenosti, ktoré súčasný eurokomisár získal počas troch desaťročí pôsobenia v diplomacii, mu vytvárajú priestor na oslovenie tých, čo by chceli obrúsiť hrany, zmeniť militantný slovník súčasných politických elít a vrátiť sa k vecnejšiemu dialógu. A ten Slovensko bude určite potrebovať, pokiaľ sa zásadným spôsobom nezmenia preferencie politických strán a hnutí, ktoré už rok ukazujú možnosť patovej situácie pri zostavovaní koaličnej vlády po najbližších parlamentných voľbách.
Štefan Harabin
(nezávislý)
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Súčasný sudca Najvyššieho súdu SR vstúpil do súboja o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte ako jediný zo štvorice favoritov bez priamej či nepriamej podpory politických strán. Kritici pripomínajú, že jeho niekdajšie pôsobenie na poste predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady, neskôr v kresle ministra spravodlivosti SR za HZDS malo negatívny dosah na fungovanie súdnictva a že sa podieľal na jeho deformácii. Vyčíta sa mu tiež, že sa snažil zo slovenského súdnictva vytvoriť svoj „pašalík“ aj tým, že údajne šikanoval oponentov z radov sudcov. S výnimkou, keď bol tri roky členom a podpredsedom vlády, viedol permanentný boj aj s exekutívou bez ohľadu, kto bol práve pri moci.
TV Pravda: Štefan Harabin bol 11. 2. 2019 hosťom prezidentského špeciálu relácie Ide o pravdu spolu s Eduardom Chmelárom.Dnes Štefan Harabin oslovuje občanov, ktorí s odstupom času nespomínajú na Mečiarovu éru veľmi kriticky. V prvom kole, keď sa voliči rozhodujú viac podľa profilu kandidáta a menej myslia na taktické hlasovanie, sa mu ponúka priestor v národno-konzervatívnom názorovom spektre. Má potenciál čiastočne preniknúť medzi stúpencov SNS, ktorá nepostavila vlastného kandidáta a nikomu nevyslovila podporu, ako aj časti elektorátu, ktorá sa stavia kriticky k súčasnej vláde, ale nie je ochotná podporiť kandidátov preferovaných opozičnými stranami. Väčšina analytikov očakáva, že Harabin v prvom kole získa o niečo viac hlasov aj od tzv. zatajených voličov, ktorí mu otvorene nevyjadrovali svoju podporu v prieskumoch verejnej mienky.
V predvolebnej kampani využíva pojazdný autobus Harabiňák ako kedysi český prezident Miloš Zeman mikrobus Zemák. Jeho vystupovanie v teréne trochu pripomína ľudového lídra, akým bol svojho času Ivan Gašparovič.
Chcel by iniciovať prijatie Ruska do NATO. Tento tak ako mnohé iné jeho návrhy presahujú rámec kompetencií hlavy štátu a nedajú sa presadiť bez širokej podpory v parlamente.
Harabin volá po väčšej decentralizácii štátu. Požaduje, aby sa viac využívalo referendum ako nástroj priamej demokracie. Stavia sa na stranu konzervatívnych a kresťanských hodnôt, slovanskej vzájomnosti a na ochranu tradičnej rodiny. Podľa neho „je nutné robiť opatrenia, aby naše rodiny nielen chceli, ale aj mohli mať deti“. Odmieta tzv. gender ideológiu.
Chcel by presadzovať výchovu k vlastenectvu, ochranu hraníc a opatrenia proti prílevu imigrantov. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, nereálne by chcel iniciovať prijatie Ruska do NATO. Tento tak ako mnohé iné jeho návrhy presahujú rámec kompetencií hlavy nášho štátu a nedajú sa presadiť bez širokej podpory v parlamente.
Béla Bugár
(strana Most – Híd)
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Stal sa najskúsenejšou postavou aktívnej politickej scény na Slovensku. Hoci nikdy nereprezentoval značnú voličskú základňu, počas troch desaťročí často miešal karty v našej vrcholovej politike. Potvrdil, že vplyv strany a konkrétneho politika nie je daný iba počtom hlasov, ale aj ich koaličným potenciálom.
Vytvorenie parlamentnej maďarsko-slovenskej strany Most – Híd sa dá pokojne považovať za jeho najväčší politický výkon. Oslovuje voličov, ktorí ho oceňujú, že zásadným spôsobom prispel k výraznému zmiereniu vzťahov medzi Slovákmi na Maďarmi u nás, ktoré škrípali najmä počas prvej dekády existencie samostatnej Slovenskej republiky. Prispel k tomu, že prestali byť traumatizujúcou témou prezidentských, parlamentných či regionálnych volieb.
Sám Béla Bugár najprv dosahoval vyššie preferencie ako jeho strana, teraz už je to menej. Dá sa očakávať, že sa pokúsi osloviť aj umiernenú časť voličov SMK, ktorej predseda József Menyhárt sa vzdal kandidatúry v prezidentských voľbách a odporučil voliť Roberta Mistríka, ktorý už tiež nekandiduje.
Most – Híd patrí do rodiny konzervatívnych ľudových strán Európy. Napriek tomu jeho poslanci aj predseda neraz podporujú liberálne a sociálne prvky v krokoch terajšej vlády a pri konštituovaní slovenských zákonov. Bugárovi sa ponúkajú aj tí slovenskí liberálni voliči, ktorí mu nevyčítajú spoluúčasť Mosta – Híd v súčasnej vládnej koalícii so Smerom a SNS.
Oslovuje voličov, ktorí oceňujú, že zásadným spôsobom prispel k výraznému zmiereniu vzťahov medzi Slovákmi na Maďarmi na Slovensku.
Vo svojom programe Sto viet dobrého prezidenta sa ako príslušník najväčšej etnickej menšiny hlási k Slovensku, ktoré považuje za nielen zemepisné, ale i mentálne srdce Európy a „most medzi Východom a Západom“. Podľa neho by dobrý štátnik mal stáť nad politickými šarvátkami, pomáhať prekonávať krízy, rovnako vnímať podnety z pravej i ľavej strany politického spektra a mal by vedieť spolupracovať s parlamentom aj s vládou.
Bugár sa zasadzuje o tolerantnú a spolupracujúcu spoločnosť, ktorá podľa neho bude súdržná, ak sa zníži príjmová nerovnosť a zvýši sa v štáte ekonomická spravodlivosť. Vedľa sociálne orientovaných téz presadzuje tradičné liberálne piliere, akým je najmä sloboda podnikania. Neobchádza ani problém životného prostredia. Slovenský vidiek je podľa neho „krásny vo svojej rozmanitosti“.
TV Pravda: Béla Bugár bol 7. 2. 2019 hosťom prezidentského špeciálu relácie Ide o pravdu spolu s Robertom Mistríkom.