Oficiálna predvolebná kampaň odštartovala 10. januára a skončí sa dnes o polnoci. Kandidáti sa snažili zaujať voličov bilbordmi, aktivitami na sociálnych sieťach, výjazdmi do regiónov. Niektorí z nich siahli aj k útokom na svojich súperov.
Prehnane emotívna a surová
Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej bola tohtoročná kampaň pre mnohých ľudí obťažujúca, a to najmä preto, že bola založená na silnom emotívnom tlaku a vzájomnom ponižovaní sa kandidátov. Takúto taktiku viacerí zvolili namiesto toho, aby svoju prezentáciu postavili na faktoch a informáciách.
„Keď to porovnám s minulými prezidentskými kampaňami, tak tá súčasná bola omnoho surovejšia a osobnejšia. Človek by povedal, že by sa kandidáti mali sústrediť na tie vecné stránky, ale často sa vyťahovali veľmi osobné argumenty na kandidátov, čo považujem za úplnú bulvarizáciu života a politiky,“ zhodnotila sociologička.
Podľa nej preto kampaň neprispela k žiadnemu rastu občianskeho uvedomenia. Najviac jej škodili práve vzájomné útoky kandidátov. „Je časť voličov, ktorých si vzali marketéri za vzor, ktorí kampaň berú ako futbalový zápas a teší ich, keď sa konkurenti znemožňujú. Potom sú však aj takí ľudia, ktorí to berú z pohľadu, že stále sú to naši spoluobčania, a hodnotia to ako bulvarizáciu a vulgarizáciu verejnej komunikácie, čo poškvrňuje nás všetkých,“ upozornila Kusá.
Prekážali jej aj opakujúce sa radikálne alebo rozdeľujúce vyhlásenia kandidátov. Polarizujúce kampane považuje Kusá za škodlivé pre spoločenskú súdržnosť. „Na druhej strane je známe, že len polarizujúce vyjadrenia vedia dosiahnuť citové vybudenie voličov, a marketéri to veľmi dobre vedia a snažia sa rozbúriť city v prospech jedného a proti ostatným kandidátom. To je zo sociologického hľadiska tragédia, keď sa s polarizáciou narába v politickej rovine,“ skonštatovala Kusá.
Šefčovič zaujal rezňami, Čaputová skládkou
Hlavní favoriti prezidentských volieb sa invektívam vyhli a kampaňovali tradičnými spôsobmi. Najkratšie cielil na svojich voličov Maroš Šefčovič, ktorý potvrdil svoju kandidatúru len v druhej polovici januára. Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu sa okamžite dostal medzi favoritov. Za ostatné takmer dva mesiace prešiel skoro celé Slovensko, po jeho boku sa vystriedali premiér Peter Pellegrini (Smer) aj predseda Smeru Robert Fico, s ktorým vystupoval na podujatiach k MDŽ. Neobišiel ani on-line sféru, a video, v ktorom obeduje nedeľné rezne, sa stalo hitom sociálnych sietí.Čaputová, ktorej meno bolo dosiaľ väčšine verejnosti neznáme, sa začala voličom pripomínať oveľa skôr, už v máji minulého roka, keď spustila oboznamovaciu kampaň. Stavala ju najmä na tom, že ako advokátka a aktivistka vyše desaťročia bojovala proti vybudovaniu skládky odpadu v Pezinku. Samotná kampaň bola mesiace vlažná, prvé prieskumy Čaputovej namerali jednociferné výsledky. Boj o Prezidentský palác naplno odštartovala menej ako dva mesiace pred voľbami, zahltila sociálne siete, podporili ju viaceré známe tváre a ako nová favoritka vyšachovala z hry Roberta Mistríka, ktorý odstúpil z volieb v jej prospech.
Harabin stavil na Harabiňák
Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin oznámil svoj záujem kandidovať v apríli minulého roka, hoci o tejto možnosti sa hovorilo už celé mesiace predtým. Rozhodol sa nespoliehať sa na bilbordovú reklamu, namiesto toho jazdil po slovenských cestách autobusom „Harabiňákom“. Rovnako ako jeho protikandidáti ani on nepodcenil silu sociálnych sietí a svojim priaznivcom sa pravidelne prihováral z virtuálneho priestoru. Z bilbordov sa na Slovákov pozerali Milan Krajniak (Sme rodina), Béla Bugár (Most-Híd), či Eduard Chmelár (nezávislý).
Účasť bude vyššia, predpovedá sociológ
Otázkou zostáva, či vyostrený súboj tento rok pritiahne viac, alebo menej voličov ako v ostatných voľbách. Účasť v prvom kole bola v rokoch 2014 a 2009 zhruba 43 percent, v roku 2004 vyše 47 percent.
„Merania, ktoré sme robili s rovnakými otázkami ako v rokoch 2004, 2009 a 2014, ukázali, akoby bolo tento rok pripravené väčšie množstvo ľudí ísť voliť. Naše očakávanie, aspoň podľa pripravenosti ľudí je, že účasť by mala byť vyššia,“ odhaduje sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podľa jeho názoru sa kampaň tento rok zásadne nelíši od predchádzajúcich rokov, a to ani v intenzite osobných útokov. „V každej kampani, a predovšetkým tam, kde kandidatúra nie je viazaná na politické strany, ale kandidáti idú sami za seba, je prirodzené, že sa vyťahujú veci súvisiace s dovtedajším životom, pôsobením v pracovnej alebo súkromnej rovine. Vždy to je a bude prítomné,“ myslí si Slosiarik.
Sociológ dodal, že nie je jednoduché zhodnotiť, či majú takéto útoky negatívny, alebo pozitívny vplyv na voličskú účasť. Záleží na konkrétnej informácii, ktorú na kandidáta „vytiahne“ jeho súper.
„Viem si predstaviť situáciu, keď útok protikandidáta môže znamenať mobilizáciu. Ale nie v zmysle, že sa priamo zvýši účasť, skôr zapôsobí na váhajúcich voličov, ktorí ešte neboli rozhodnutí medzi viacerými kandidátmi. Nazvem to martýrstvom – ak sa viacerí pustia do jedného kandidáta, môže prísť identifikácia časti nerozhodnutých voličov s tým slabším. Samozrejme, v ich očiach musí mať nejakú úroveň, musí podávať nejaký výkon, aby vôbec mohli urobiť takéto rozhodnutie,“ opísal Slosiarik.
Posledné diskusie a potom moratórium
Posledná možnosť osloviť nerozhodnutých voličov sa kandidátom naskytne dnes večer, čakajú ich veľké televízne diskusie. O polnoci sa začne moratórium, ktoré potrvá až do uzatvorenia volebných miestností v sobotu o 22. hodine. V tomto čase je zakázaná akákoľvek činnosť v prospech či neprospech kandidátov. Za porušenie moratória hrozí kandidátovi pokuta od 2¤000 do 30-tisíc eur.
Voľby sa budú konať v sobotu 16. marca, kandiduje 13 kandidátov. „Voliči nájdu na hlasovacom lístku mená 15 kandidátov, ale budú si môcť vybrať len z 13, keďže dvaja z predvolebného boja odstúpili. V priestoroch, kde sa uskutočňuje samotné hlasovanie, bude táto skutočnosť oznámená,“ upozornil rezort vnútra. Z predvolebného boja odstúpili Robert Mistrík a József Menyhárt.
Druhé kolo volieb s finálovou dvojicou sa bude konať v sobotu 30. marca. Sedem dní pred týmto termínom bude zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Nový prezident sa ujme svojej funkcie 15. júna napoludnie