Dôležitou právomocou z politického hľadiska je jeho možnosť vracať zákony schválené parlamentom s pripomienkami späť do pléna. Vďaka tejto kompetencii dokáže prezident zabrzdiť legislatívny proces. Parlament navyše musí prerokovať každú pripomienku, prezident má tak nepriamo akúsi verziu obmedzenej legislatívnej iniciatívy. Veto hlavy štátu sa dá prelomiť len nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Silnou právomocou je podľa politológov aj ústavou zaručená kompetencia vymenúvať verejných funkcionárov, hoci na návrh iného orgánu. Príkladom sú ústavní sudcovia či generálny prokurátor, kde prezident môže z veľmi úzko vymedzených dôvodov aj nevymenovať funkcionára, ak by kandidát na post narušil alebo ohrozil chod orgánu, prípadne ho znevážil. „Je to niečo ako ručná brzda vo veľkej rýchlosti, ktorá sa má používať len v extrémnych situáciách v podstate ako štátnické rozhodnutie,“ zdôraznila Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Kreačné právomoci prezidenta sa týkajú aj vlády, predsedu a jej členov, rektorov vysokých škôl či generálov.
Hlavnou úlohou prezidenta je podľa Berdisovej reprezentovať štát dovnútra i navonok. Jeho povinnosťou je tiež štartovať, zrýchľovať a spomaľovať ústavné procesy, a tak zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Podľa právničky práve pre kompetencie je funkcia hlavy štátu najzložitejší a najmystickejší ústavný inštitút. „Nie je úplne ani kráľom, ani obyčajným svetským politikom. Je však stále viac symbolom než silným politickým hráčom,“ mieni Berdisová. Preto podľa nej tomuto inštitútu úplne nesedí priama voľba, rovnaká, aká je pri voľbe poslancov parlamentu. „V zásade je problematické mať dva priamo orgány, ktoré si odvíjajú legitimitu od ľudu a vnímajú svoje poslanie ako plnenie želaní voličov – v štýle plnej hodnotovej politiky. Dlhodobo budú vznikať ťahanice,“ vysvetlila odborníčka.
Súčasné právomoci prezidenta preto považuje za dostatočné. Je presvedčená, že nie je potrebné ich rozširovať. Práve naopak, je nutné ich vykladať a chápať skôr v užšom zmysle slova. Pripomína, že na rozdiel od Národnej rady prezident je monokratický orgán, volený väčšinou ľudu. Má preto aj menšiu legitimitu ako parlament, ktorý je kolektívnym orgánom. „Prezident je hlavne štartér a mediátor demokratických procesov, nie ich úplne autonómny silový aktér,“ uzavrela Berdisová.
Ústava o hlave štátu
- Prezident je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje ju navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
- Prezidenta volia od roku 1999 Slováci v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.
- Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenska, ktorý je voliteľný za poslanca parlamentu a dosiahol vek 40 rokov.
- Ta istá osoba môže byť zvolená najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
Kompetencie prezidenta
- zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy
- vymenúva veľvyslancov
- zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu po voľbách
- môže rozpustiť parlament, ak v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie
- vymenúva a odvoláva premiéra a ďalších členov vlády
- vymenúva vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, keď to ustanoví zákon
- vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov
- vymenúva a povyšuje generálov
- je hlavným veliteľom ozbrojených síl
- vypovedá vojnu na základe rozhodnutia parlamentu alebo ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv podpísaných Slovenskou republikou
- môže na návrh vlády vyhlásiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie
- udeľuje individuálne milosti alebo amnestie
- vyhlasuje referendum
- podpisuje zákony schválené parlamentom
- parlamentu ich môže vrátiť aj s pripomienkami
- v parlamente vystupuje so správami o stave republiky
- môže si od vlády vyžiadať informácie na plnenie svojich úloh
- vymenúva sudcov a zároveň vymenúva a odvoláva funkcionárov Ústavného súdu
- vymenúva a odvoláva predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a členov Súdnej rady
Zdroj: Ústava SR
Štandarda
Štandarda je symbolom funkcie prezidenta SR. Má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu.
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa používa na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla. Môže sa použiť pri výkone funkcií prezidenta.