Všetci kandidáti odpovedali aj na otázky, či by zmenili v určitých oblastiach právomoci prezidenta, ako by sa vysporiadali s polarizovanou spoločnosťou či ako by postupovali v prípade personálnych nominácií. Názory jednotlivých kandidátov sa rozchádzali najmä v otázkach nelegálnej či legálnej migrácie, budúcnosti Európskej únie či pohľade na Severoatlantickú alianciu (NATO).
Kým podľa Čaputovej, Bugára a Šefčoviča je Aliancia dobrým zoskupením, ktoré je garantom bezpečnosti, tak podľa Kotlebu je z tejto organizácie potrebné vystúpiť. Harabin vystúpenie z NATO nespomenul, ale zastavil by procesy prijímania nových členov, aby sa nezvyšovalo napätie medzi Alianciou a Ruskou federáciou.
„Na Slovensku je spoločenská objednávka po zmene. Azda najväčšou výzvou pre budúcu hlavu štátu, bude upokojenie spoločnosti a tiež priniesť istú dávku slušnosti a rešpektu k iným názorom,“ povedala Čaputová. Kandidátka nie je za rozširovanie súčasných právomocí prezidenta, zároveň by však privítala isté spresnenie článkov Ústavy SR. Napríklad pri personálnych nomináciách, kedy nie je zrejmé či prezident musí, alebo nemusí menovať konkrétneho uchádzača. Zároveň deklaruje jasný prozápadný a proatlantický postoj do budúcna.
Kompetencie sú dostatočné aj podľa Maroša Šefčoviča, ktorý chce byť skúseným prezidentom, so silným sociálnym programom. „Chcem, aby sme budovali silné a zjednotené Slovensko, kde sa nebudeme deliť na dobrých a zlých. Naša krajina si zaslúži viac pokoja, silný sociálny program a tiež skúsenosti,“ povedal Šefčovič s tým, že chce presadzovať spoločenský zmier a garantovať prozápadné a proeurópske smerovanie Slovenska v zahraničnej politike aj v budúcnosti.
Štefan Harabin plánuje v prípade svojho zvolenia staviť predovšetkým na znalosti právneho systému. Za kľúčové považuje odpolitizovanie polície a prokuratúry.
Dlhoročný politik a kandidát na post prezidenta Béla Bugár chce najmä zmierňovať napätie a v prípade politických konfliktov zostať neutrálnym. Sám je presvedčený, že dokáže byť prezidentom všetkých občanov. „Prezident je tá osoba, ktorá môže využiť svoje kompetencie a utlmiť vášne. Hlava štátu môže komunikovať s odborníkmi a čo je najdôležitejšie, otvárať témy a rozprávať o nich,“ uviedol Bugár. Tiež doplnil, že právomoci prezidenta sú dostatočné, len ich musí vedieť efektívne využívať v prípade potreby.
Diskusia RTVS bola poslednou pred moratóriom. Prvé kolo prezidentských volieb sa koná v sobotu 16. marca, druhé kolo následne 30. marca. O post hlavy štátu sa uchádza trinásť kandidátov.
Kampaň pred prvým kolom prezidentských volieb zhodnotil v TV Pravda politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV.
TA3: Kandidáti hovorili o potrebe spájania spoločnosti
Potreba spájať rozdelenú spoločnosť bola jednou z tém štvorice prezidentských kandidátov vo večernej diskusii televízie TA3. Na túto tému sa postupne vyjadrili Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová, Štefan Harabin aj Milan Krajniak.
Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil, že „dopyt po spoločenskom zmieri je na Slovensku mimoriadne silný“. Ako prezident by podľa vlastných slov napríklad vystúpil s mimoriadnou správou pred zástupcami všetkých politických strán a tiež médii, v ktorej by apeloval na pokoj. Konflikty totiž podľa neho v súčasnosti narúšajú aj rodiny a vzťahy. Čaputová v tejto súvislosti skonštatovala, že sa stotožňuje s volaním po zmene a slušnosti, ktoré odznelo na námestiach po vražde novinára Jána Kuciaka. K tejto výzve sa podľa nej môže prihlásiť ktokoľvek. Ona sama sa podľa vlastných slov uchádza o dôveru voličov z rôznych častí politického spektra. „Spravodlivosť a férovosť spája,“ vyhlásila.
Štefan Harabin odmietol, že by útočil na liberálnych voličov. Občanov chce podľa vlastných slov spájať budovaním štátnosti. „Inakosť treba tolerovať, ale nepovyšovať na normu,“ povedal. Podľa Krajniaka je základom toho, aby sa spoločnosť nepolarizovala, neútočiť osobne. „Zlo sa dá poraziť iba tak, že ho nahradíme, vytlačíme niečim pozitívnym,“ povedal s tým, že v demokracii je normálne, keď majú ľudia rôzne názory.
Témou diskusie bolo aj zapájanie sa predstaviteľov cirkvi do volebnej kampane. Čaputová zdôraznila, že názory predstaviteľov cirkvi rešpektuje, môžu však prispievať k rozdeleniu spoločnosti. Zároveň zdôraznila, že zmena právnej úpravy napríklad v oblasti LGBTI „nie je jej misiou“. Podľa Harabina majú biskupi právo vyjadriť svoj názor a pokiaľ sa vyjadrujú v prospech ochrany rodiny a morálky, schvaľuje to. Milan Krajniak zdôraznil, že do kostola chodí často, nepočul však, že by cirkev vyzývala na podporu konkrétneho kandidáta. Šefčovič konštatoval názorové prieniky s predstaviteľmi cirkvi v otázkach, ako je problém registrovaných partnerstiev alebo adopcií detí homosexuálmi. Pretláčanie týchto tém by podľa neho ešte vyostrilo spoločenský konflikt.
Kandidáti diskutovali aj o výroku prezidenta Kisku o Slovensku ako o mafiánskom štáte. Podľa Krajniaka začal prezident poukazovať na zneužívanie štátnych orgánov až vtedy, keď sám začal mať v tejto oblasti problémy. Čaputová zdôraznila, že si Kisku a jeho podporu váži, svoju daňovú kauzu však podľa nej mohol komunikovať „proaktívnejšie“. Harabin označil Kisku za daňového kriminálnika s tým, že vrcholní predstavitelia štátu by podľa neho mali mať bezpečnostné previerky. Šefčovič zdôraznil, že hlava štátu sa nemôže vyjadrovať dehonestujúco o vlastnej krajine pričom akcentoval potrebu výchovy k vlastenectvu.