Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho je jednou z jeho najsilnejších právomocí vymenúvanie rôznych verejných funkcionárov. Súčasný prezident Andrej Kiska to využil najmä vo sfére justície, kde išiel na hranu ústavnosti.
Niektorí kandidáti na túto funkciu v predvolebnej kampani vyťahujú sľuby, pri ktorých je už vopred jasné, že ich ani v prípade víťazstva nebudú môcť splniť. Prezident nemá vplyv na zvyšovanie platov ani na znižovanie daní, nemôže predkladať zákony do Národnej rady ani na rokovanie vlády a nedokáže zabezpečiť občanom lepšie sociálne podmienky. Ak má výhrady k zákonu schválenému parlamentom, môže ho s pripomienkami vrátiť na prerokovanie poslancom. Na prelomenie prezidentovho veta je potrebných minimálne 76 hlasov poslancov. Keď parlament zákon opätovne odobrí, podpis prezidenta už nie je nutný a legislatíva platí aj bez neho.
„V posledných rokoch sa ukazuje význam menovacích kompetencií. Predovšetkým pokiaľ ide o sféru justície, čiže ústavní sudcovia či generálny prokurátor. Veľmi dôležitá je rovnako tak kompetencia v momente zostavovania novej vlády, pri výbere jej členov,“ poukazuje na dôležitosť prezidentského úradu ústavný právnik Eduard Bárány.
Hlava štátu vymenúva veľvyslancov, rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov, generálov, ale tiež sudcov, funkcionárov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, premiéra, ministrov, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady.
Minulý rok počas rekonštrukcie vlády prezident Andrej Kiska najskôr vládu Petra Pellegriniho (Smer) odmietol. Prekážali mu v nej niektoré mená, predovšetkým návrh Jozefa Ráža mladšieho na ministra vnútra. Pellegrini uspel až na druhý pokus.
V prípade vymenovania ústavných sudcov Kiska dokonca prekročil svoje právomoci. Tri roky odmietal vymenovať celkovo troch sudcov zo siedmich, ktorí boli zvolení parlamentom vo dvoch voľbách. Odôvodnil to pochybnosťami o ich spôsobilosti na túto funkciu. Napokon Ústavný súd v roku 2017 rozhodol, že Kiska porušil práva kandidátov a prikázal mu konať. Prezident po tomto rozhodnutí sudcov vymenoval.
Bárány vysvetlil, že pri vymenovaní funkcionárov majú kompetencie prezidenta mocenský charakter, teda do určitej miery môže hlava štátu rozhodovať o tom, koho vymenuje a koho nie. „Napríklad pri ústavných sudcoch dostáva dvojnásobný počet návrhov, aký má vymenovať. Samozrejme, rozsah svojej kompetencie má jasne definovaný ústavou. Ale je to on, kto napokon vyberá z týchto osôb sudcov,“ priblížil právnik. „Pri generálnom prokurátorovi má za určitých, veľmi prísne stanovených podmienok možnosť odmietnuť návrh, lebo dostáva len jeden jediný. Vždy je teda prítomný aj prvok rozhodovania,“ podčiarkol Bárány.
Problémy s vymenovaním generálneho prokurátora si Slovensko pamätá z úradovania prezidenta Ivana Gašparoviča. Gašparovič v roku 2011 odmietol vymenovať do tejto funkcie Jozefa Čentéša. Podľa jeho názoru sa zvolenie Čentéša stalo predmetom politického boja a kandidát bol preto nedôveryhodný. Senát Ústavného súdu v roku 2014 rozhodol, že prezident ho vymenovať mal. Hoci sa Čentéš generálnym prokurátorom ani po tomto rozhodnutí nestal, súd mu priznal finančné odškodnenie 60-tisíc eur.
Jednu zo svojich právomocí uplatnil prezident Kiska včera. Za guvernéra Národnej banky Slovenska vymenoval doterajšieho ministra financií Petra Kažimíra (Smer). Hlava štátu zatiaľ nerozhodla o tom, či za viceguvernéra vymenuje Jozefa Hudáka, ktorý na túto funkciu kandiduje ako jediný. Kažimíra aj Hudáka do funkcií predtým odsúhlasila vláda aj parlament, no konečné slovo má pri vymenovaní práve prezident.
Akými ďalšími právomocami disponuje hlava štátu? V súvislosti s touto funkciou sa najčastejšie spomína reprezentovanie krajiny. Bárány opísal, že prezident je významný symbol, a to doma aj v zahraničí. „Zastupuje krajinu navonok. Tu neraz vzniká napätie s pôsobnosťou vlády v oblasti zahraničnej politiky. To však závisí od schopnosti dohodnúť sa a dodržiavať to, na čom sa dohodli,“ pripomenul ústavný právnik, podľa ktorého je súčasný rámec kompetencií prezidenta dostatočný. „Nie je potrebné ich rozširovať. Myslím si, že sa nemôžeme sťažovať na to, že by doterajšie hlavy štátu nevyužívali svoju pôsobnosť. Skôr si myslím, že niekedy išli až na jej hranice,“ doplnil Bárány.
Právomoci prezidenta považuje za dostatočné aj Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Podľa jej slov nie je nutné ich rozširovať, ale práve naopak, chápať ich skôr v užšom zmysle slova. „Prezident je hlavne štartér a mediátor demokratických procesov, nie ich úplne autonómny silový aktér,“ povedala Berdisová s tým, že hlava štátu, na rozdiel od Národnej rady, je monokratický orgán, má preto aj menšiu legitimitu ako parlament.
Ústava priznáva prezidentovi aj ďalšie pôsobnosti. Prezident vyhlasuje referendum, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu, je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Môže na návrh vlády vyhlásiť i skončiť vojnový stav či mobilizáciu ozbrojených síl. Najvyšší ústavný činiteľ môže udeľovať individuálne milosti odsúdeným alebo vyhlásiť amnestiu. Na amnestiu potrebuje podpis premiéra alebo ním povereného ministra.
Prezidenta možno odvolať z funkcie ľudovým hlasovaním. Vyhlasuje ho predseda parlamentu na základe uznesenia, ktoré prijme najmenej trojpätinová väčšina poslancov. Na to, aby bol prezident odvolaný, musí za túto možnosť hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.
Voľby prezidenta sa budú konať už najbližšiu sobotu od 7. do 22. hodiny. Kandiduje 13 kandidátov. Mená dvoch, ktorí získajú najviac hlasov, by sme mali spoznať v noci zo soboty na nedeľu. Táto dvojica sa potom stretne v druhom kole, ktoré sa bude konať 30. marca. Novozvolená hlava štátu vystrieda vo funkcii Andreja Kisku 15. júna.