Prieskumy sa väčšinou trafili

Relevantné prieskumy odštartovali začiatkom februára, keď bol známy oficiálny zoznam všetkých kandidátov na post prezidenta. Do začiatku moratória ich v priebehu jedného mesiaca bolo zverejnených desať. Najzásadnejšie zmeny vo volebných preferenciách spôsobilo rozhodnutie Mistríka, ktorý sa 26. februára ďalšieho boja o Prezidentský palác vzdal.

Prvé odhady dávali Čaputovej do 20 percent, po Mistríkovom odstúpení postupne rástli na 44 percent, agentúra AKO jej dokonca na konci februára namerala podporu vyše polovice rozhodnutých voličov. Podobne odhadovali prieskumné agentúry aj silu druhého najúspešnejšieho kandidáta Maroša Šefčoviča. Jeho podpora sa pohybovala medzi 16,7 a 22,1 percenta.

S výnimkou jedného opytovania sa Štefan Harabin držal na pozícii od 10,5 do 15,2 percenta. Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že odhadované voličské preferencie potvrdili nielen voľby, ale aj niekoľko meraní tesne pred voľbami. „Prieskumy sú vždy len fotografiou času, v ktorom boli robené, a dôležitá je tiež veľkosť vzorky, preto treba vždy počítať so štatistickou chybou. Aj predmoratóriové prieskumy však de facto ukazovali prvú štvoricu kandidátov v správnom poradí. K definitívnemu rozhodnutiu voličov však došlo až nejaký čas pred voľbami. Preto aj prieskum, ktorý sme robili dva dni pred voľbami, ukázal, že volebnú situáciu dokážeme dobre predvídať,“ hovorí Slosiarik.

Podpora Harabina a Mariana Kotlebu neprekvapila, v oboch prípadoch dosiahla hornú hranicu predpovedí. „U oboch dosiahli odhady vysoký interval spoľahlivosti. Môže tam byť síce aj fenomén skrytého voliča, ale to nevieme tak jednoducho odhaliť. Vieme robiť nejaké korekcie napríklad na základe toho, že pre niektoré skupiny populácie sú vhodné iné techniky zberu. Alebo máme aj ďalšie nástroje, ako napríklad overenie pomocou názoru na nejaké kľúčové témy, ale ani to automaticky nedeterminuje voľbu,“ vysvetlil Slosiarik.

Volebné preferencie kandidátov ako František Mikloško, Béla Bugár, Milan Krajniak či Eduard Chmelár sa vzhľadom na ich nižšiu podporu zdali byť oveľa dynamickejšie. Podľa Slosiarika však išlo skôr o pohyb voličov medzi jednotlivými kandidátmi než nepresnosť prieskumov. „Opäť to porovnám s meraním, ktoré sme zverejnili po skončení volieb. Boli dosť presné aj pri nižších číslach a dokonca ukázali správne poradie týchto štyroch kandidátov,“ konštatoval riaditeľ agentúry.

Do druhého kola ostávajú necelé dva týždne a posledné prieskumy budú zverejnené týždeň pred voľbami. Slosiarik aj tu očakáva, že preferencie sa budú meniť a spôsobí to najmä veľký počet Harabinových a Kotlebových voličov, ktorí sa zatiaľ nevedia rozhodnúť medzi dvoma finalistami. „Bude prebiehať kampaň a kandidáti sa budú voči sebe vyhraňovať. Šefčovič s tým už začal konzervatívnymi, kresťanskými a národnými témami, ale my teraz nevieme povedať, koľko voličov takto presvedčí,“ uviedol Slosiarik.