Profesorka ekonómie v Bratislave ho presvedčila, aby sa prihlásil do Prahy na konkurz, lebo mal v prvom ročníku výborné študijné výsledky. Uspel. Dostal sa na elitnú univerzitu v Moskve, ktorá vychováva budúcich diplomatov.
Po páde mečiarizmu pôsobil ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí, ktorým bol Eduard Kukan. V roku 1999 Šefčovičovi oznámil, že pôjde do Tel Avivu, aby obsadil post ambasádora. „Ešte stále bolo potrebné zahojiť historické rany. Podarilo sa to. Medzištátne vzťahy sa postavili na novú úroveň. Po skončení misie som odlietal domov s veľmi dobrým pocitom,“ podotkol Šefčovič.
V poradí druhá funkcia veľvyslanca ho čakala v Bruseli. V období 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenska pri EÚ. Znamená to, že priamo v centre diania zažil jednu z kľúčových vecí od vstupu krajiny do únie, ktorou bolo prijatie spoločnej európskej meny.
Šefčovič musel argumentačne bojovať na dvoch frontoch súčasne. Doma presvedčiť, že prijatie eura je významné ekonomicky, politicky aj strategicky. V Bruseli nájsť cestu, aby Slovensku umožnili zaviesť túto menu namiesto koruny. Mal to ťažké, čo bol dôsledok fungovania iných krajín. „Keď sme vstupovali do eurozóny, viaceré štáty, čo sa do nej dostali krátko pred nami, mali veľmi vysokú infláciu. V Európskej komisii aj v Európskej centrálnej banke sa toho zľakli. Hľadali preto rôzne zámienky, aby nás do eurozóny nezobrali,“ spomína Šefčovič s tým, že musel lámať odpor.
Nakoniec to vyšlo. „Považujem to za môj najväčší prínos pre Slovensko, lebo sa nám podarilo presadiť silný kurz koruny k euru, tak sme zhodnotili úspory našich ľudí až zhruba o 30 percent,“ upozornil Šefčovič. Pripomeňme, že pred zavedením eura bolo obdobie, keď sa jedno euro predávalo až nad hranicou 43 korún. Po novom bol kurz 1 : 30,126.
Keď sa Šefčovič stal v roku 2010 podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, pre neznalých významu agendy toto pomenovanie znelo nudne. Skutočnosť bola iná – na stôl dostal dôležitý balík zodpovednosti. Vo funkcii dosiahol reformu úradníckej administratívy s výraznými úsporami. „Presadil som aj päťpercentné zníženie počtu euroúradníkov,“ pochválil sa na svojej webovej stránke. Vo finančnom vyjadrení to znamená, že sa ročne ušetrí až 339 miliónov eur.
V roku 2014 pridelili Šefčovičovi oblasť Energetickej únie. Po tom, čo sa stalo s Krymom a udialo v Donbase, prepotil veľa košieľ pri rokovacom stole. Rusko a Ukrajina sa ocitli na pokraji vojnového stavu, štáty EÚ vrátane Slovenska naďalej potrebovali bezpečné dodávky plynu. „Boli to stresové situácie, keď som rokoval s predstaviteľmi energetických firiem – ruského Gazpromu a ukrajinského Naftogazu. Nikdy som nevedel, ako to dopadne. Našťastie sa nakoniec podarilo nájsť dohodu,“ prezradil Šefčovič.
V novej situácii sa ocitol, keď ho Smer oslovil s ponukou kandidovať v prezidentských voľbách ako nezávislý uchádzač s podporou tejto politickej strany. Keď prikývol, zdalo sa, že je hlavný favorit. V prvom kole však voliči rozdali karty tak, že pred ním stojí najväčšia výzva v živote: pokúsiť sa zmazať stratu v počte hlasov vo finálovom dueli so Zuzanou Čaputovou.
Aké sú jeho výhody a nevýhody?
Veľké skúsenosti z vedenia náročných rokovaní na významných pozíciách v Európskej komisii mu poskytujú devízu, že by ako prezident mohol vedieť, ako riešiť krízové situácie – zvlášť v prípade vypuknutia vládnej krízy či iného politického napätia. Vďaka výborným kontaktom by mal otvorené dvere ku kľúčovým lídrom od Washingtonu cez Londýn, Paríž, Brusel, Berlín až po Moskvu. Prízvukuje, že je nestraník, ale časť voličov ho podozrieva, že by sa nedokázal odstrihnúť od Smeru, ktorý mu platí veľkú časť kampane.
V čom sa hodnotovo odlišuje od svojej súperky?
Nestotožňuje sa so záujmami homosexuálnych ľudí v legislatívnej oblasti. Nesúhlasí s uzákonením registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia. Odvoláva sa na kresťanské hodnoty, pričom manželstvo považuje výlučne za zväzok muža a ženy, ako to definuje Ústava SR. Preto nesúhlasí ani s ideou, že by si gejovia a lesby mohli osvojiť deti. Podobne odmieta eutanáziu. Nepripúšťa túto možnosť, pretože mu to nedovoľuje jeho kresťanské hodnotové ukotvenie a hlboká úcta k životu. V ankete Pravdy sa o migrácii vyjadril, že je rád, že povinné kvóty, ktoré vždy jasne odmietal, sú mŕtve.
Čo sa mu dá vyčítať v predvolebnej kampani?
Začal neskoro agitovať. Kandidatúru oznámil až v januári, súperi boli vtedy už rozbehnutí. Zrejme však nejde len o jeho chybný postup, pretože Smer dlho presviedčal šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka, aby sa uchádzal o funkciu hlavy štátu. Keď po vytrvalom prehováraní definitívne odmietol, až potom smeráci vytiahli do kampane Šefčoviča, ktorý sa predstavil ako nezávislý kandidát. Niektoré jeho vyhlásenia zaváňajú lacným populizmom. Hovorí, že treba splatiť dlh dôchodcom, ale právomoci prezidenta mu priamym spôsobom neumožňujú zlepšiť životnú úroveň penzistov. Povedal, že v prípade zvolenia by sa vzdal imunity, ale splnenie sľubu nemá oporu v práve, lebo o zmene by musela rozhodnúť Národná rada, nestačí len jeho samotná vôľa.
Maroš Šefčovič
- Má 52 rokov (narodil sa 24. júla 1966 v Bratislave). Vyštudoval diplomaciu na univerzite v Moskve.
- Celú pracovnú kariéru sa nepretržite venuje diplomacii. Zastával dva posty veľvyslanca – v Tel Avive v Izraeli a v Bruseli pri EÚ.
- Členom Európskej komisie je od jesene 2009. V súčasnosti má funkciu jej podpredsedu pre Energetickú úniu.
VIDEO: Súboj o prezidentský palác sa blíži k záveru, už v sobotu voliči rozhodnú, či sa hlavou štátu stane Zuzana Čaputová alebo Maroš Šefčovič. V posledných dňoch sú rozhodujúce aj predvolebné diskusie. Pôvodne prezidentský duel v Pravde Ide o pravdu sa však zmenil na diskusiu s jedným kandidátom. Hosťom Zuzany Martinákovej bol 26. marca iba Maroš Šefčovič. Zuzana Čaputová účasť v relácii odriekla.
VIDEO: Voliči nepotrebujú pokyny, rozhodujú sa sami, komentuje vo videu pre TV Pravda Peter Javůrek.