"Jedno je byť aktivistom či robiť charitu ako Kiska a iné je byť prezidentom, " poznamenal. Pod menší rozdiel medzi kandidátmi oproti prvému kolu sa podpísal podľa neho fakt, že Marošovi Šefčovičovi sa podarilo presvedčiť časť konzervatívnych a kresťansky orientovaných voličov. Viac ako 40 percentnú podporu považuje navyše za dobrý signál pred parlamentnými voľbami pre stranu Smer, ktorá kandidáta podporovala.
Aká bude Zuzana Čaputová prezidentka?
Ja neviem. Nemám to odkiaľ vedieť, lebo pani Čaputová nemá politickú históriu, tak ako ju nemal ani prezident Andrej Kiska, pri ktorom sa tiež čakalo, aký bude prezident. Nakoniec to bol jeden z našich najslabších prezidentov. Jeho zvolenie rovnako sprevádzali obrovské očakávania, a preto som už teraz opatrnejší, lebo tie predtým, ktoré boli v krajine pred piatimi rokmi, sa nenaplnili. Snažím sa to preto hodnotiť trochu z nadhľadu a s dešpektom. Pokiaľ nemá kandidát politickú históriu, tak je pre mňa trochu nečitateľný. Jedno je byť aktivistom či robiť charitu ako Kiska a iné je byť prezidentom. U Kisku sa to naplno prejavilo, keďže jeho zahraničnopolitické aktivity boli najslabšie zo všetkých prezidentov. Uvidíme teda, či sa to potvrdí aj v prípade pani Čaputovej, alebo nás milo prekvapí.
Najväčšiu podporu získala v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Prečo práve tieto kraje?
Stále sa bavíme o západe Slovenska, ktorý je ekonomicky niekde inde ako zvyšok krajiny. Nájsť odpoveď na túto otázku by si zaslúžilo hlbšiu analýzu. Treba totiž spraviť prekryv aj s podporou jednotlivých politických strán, minimálne po župách. Predpokladám tam koreláciu medzi podporou koaličných strán a podporou jednotlivých kandidátov.
Presvedčila Čaputová maďarských voličov?
Myslím si, že Maďarov až tak nepresvedčila, skôr voličov Bélu Bugára, ktorý nemá čisto maďarských voličov. Samotný výsledok Bugára bol však natoľko marginálny, že s ohľadom na rozdiel medzi kandidátmi, podpora Bugára nezohrala významnú úlohu.
Rozdiel medzi kandidátmi je menší, ako bol v prvom kole. Ktorí voliči sa teraz priklonili k Šefčovičovi?
Myslím si, že konzervatívni a kresťanskí voliči. Pravdepodobne aj voliči z menších sídel.
Podpísal sa pod výsledok volieb fakt, že mladí voliči začínajú byť disciplinovanejší a začali voliť?
Mladí voliči sú vo všeobecnosti nedisciplinovaní. Sú omnoho aktívnejší na sociálnych sieťach ako vo volebných miestnostiach. Aj z tej účasti, ktorá je nižšia ako bola v prvom kole, mi nevychádza, že by voľby stáli na mladých voličoch. Sú hlučnejší, ale sú nedisciplinovaní. Viac ich počuť, ale menej volia. Nemyslím si, že by sa to počas týchto volieb zmenilo.
Komu pomohlo, že účasť bola nižšia?
Keby bola vyššia účasť, čo by mohli urobiť práve mladí ľudia, to by pomohlo Čaputovej. Tým, že účasť je nižšia, tak to skôr pomohlo Šefčovičovi, a vďaka tomu sa aj rozdiel medzi kandidátmi zmenšil.
Aký typ voliča k urnám neprišiel?
Kandidáti, ktorí sa dostali do druhého kola, zastupovali ľavicové politické spektrum. Určite preto, tí, ktorí neprišli, boli viac národne, kresťansky orientovaní voliči, pravicovo-konzervatívni voliči. Takíto voliči tam prakticky nemali kandidáta. Keby tam bol kandidát vyslovene konzervatívno-kresťanský, možno by to vyzeralo inak. Predpokladám, že aj účasť by bola vyššia. Treba k tomu prirátať aj fenomén, že je veľa voličov, ktorí nechcú voliť kandidáta Smeru, ale tobôž už nechcú voliť ani ľavicových liberálov.
Dá sa povedať na základe výsledku volieb, že Slováci sa prejavili ako ľavicoví a liberálne orientovaní?
Nie. Treba si uvedomiť, že toto je úplne iný typ volieb ako sú parlamentné. Toto sú väčšinové voľby a do parlamentu volíme pomerným volebným systémom. Naopak, Šefčovič si udržal podporu okolo 40 percent. Je jasné, že ho volili nielen podporovatelia strany Smer. V zásade si myslím, že Šefčovič dosiahol čísla, ktoré kandidát Smeru môže dosiahnuť, to je strop. Určite by som však negeneralizoval, že Slováci sú ľavicovo a liberálne orientovaní. Ukázalo sa napríklad, že Čaputovú podporovali aj niektorí kresťansky orientovaní voliči, len preto, aby nevyhral kandidát Smeru. To nie je teda voľba o pravici – ľavici. Napriek tomu Šefčovič získal 40 percentnú podporu. To je pre Smer pred parlamentnými voľbami pozitívne. Uvidíme, čo to spraví s voličmi Mariána Kotlebu (ĽSNS) a Štefana Harabina, z ktorých veľká časť voliť nešla a ich je približne 25 percent. Nedá sa teda absolútne povedať, že Slovensko je ľavicovo a liberálne orientované. Toto niekto možno bude amatérsky interpretovať, ale je to lož.