„Úmyslom antikampaní na internete je nielen zahanbiť kandidáta, ale aj potenciálnych voličov,“ skonštatovala sociologička zo Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Virtuálny priestor podľa nej maže rozdiely medzi verejným a tým, čo má zostať v súkromí. Znevažovať názorového protivníka je preto čoraz ľahšie. „Zabúdame na to, že s človekom na druhej strane aj naďalej budeme žiť v spoločnosti,“ dodala sociologička, podľa ktorej naša spoločnosť vyznáva čoraz menej etiku úcty ku každému človeku a k názorovému protivníkovi. A najbližšie roky zmenu neprinesú, práve naopak.
Akú úlohu zohrali sociálne siete v prezidentskej kampani?
Na sociálnych sieťach je výrazné to, že sa do kampane nezapájajú len samotné štáby kandidátov, ale aj množstvo ich fanúšikov. Práve ich aktivita zvyšuje mieru agresivity a nekontrolovateľnej emocionálne záťažovej kampane. Fanúšikovia totiž nie sú viazaní špeciálnymi etickými ohľadmi, ani nekalkulujú s budúcou spoluprácou a snahou o spoločenský zmier. Pristupujú k tomu takmer rovnakým spôsobom ako futbaloví fanúšikovia, o ktorých kultúrnej vyspelosti často nemáme veľkú ilúziu. Do kampane sú tak vnášané tie najzákladnejšie a niekedy aj najprimitívnejšie emócie a túžba vyhrať a skoliť oponenta.
Môžeme povedať, že emócie a sloboda prejavu na sociálnych sieťach v určitých prípadoch, ako sú kampane pred voľbami, škodia?
Určite prispievajú k atmosfére rozdelenej spoločnosti. Fanúšikovské skupiny sa preto k sebe správajú akoby podľa pravidiel pouličných bojovníkov, a nie podľa zásad slušného správania. Sloboda vyjadrovania sa a emočného angažovania sa nie je nijako upravená a fanúšikovia nemajú žiadne záväzky ako politici, že budú musieť zastávať a reprezentovať celú krajinu. Fanúšikovia nemajú vôbec takéto záväzky, čo sa týka budúcnosti, oni chcú len vyhrať a odstrániť tých druhých. Takéto fanúšikovstvo má tiež veľkú presvedčujúcu silu. Posilňuje alebo, naopak, degraduje pozíciu jednotlivých kandidátov. Umožňujú tak, aby samotní kandidáti mali čisté ruky, lebo špinavú prácu urobia fanúšikovia.
Prečo sa časť verejnosti aj pri najmenšom zaváhaní kandidáta alebo jeho okolia ihneď uchýli k výsmechu?
Je to dané vzorom komunikácie, ktorá je v tejto súťaži. Ide o to, že vyhrať môže len jeden a hľadajú sa aj tie najmenšie chyby. Výsmech je vždy účinnou formou znižovania významu toho druhého. Je to tradičná stratégia, ukázať, že ten druhý si nezaslúži ohľady, že má rádovo nižšiu hodnotu. Dokonca tí, ktorí by ho volili, by sa skompromitovali touto voľbou. Ide o snahu ukázať, že jedna z volieb by bola priam zahanbením národa. Cieľom je nielen zahanbiť kandidáta, ale aj potenciálnych voličov.
Čo spôsobuje, že vôbec ľudia dokážu takto prudko reagovať?
Domnievam sa, že ľudia vo svojich privátnych prostrediach sa odjakživa snažili veľkosť toho, koho sa báli alebo ho nechceli, znižovať tým, že sa mu vysmievali. Takýto spôsob komunikácie poznáme aj pri iných príležitostiach, napríklad keď sa volia kráľovné krásy alebo je jedna herečka vyzdvihovaná viac ako ostatné. Vždy sa nájdu tí, čo hľadajú nedostatky na idole a snažia sa ho zhodiť z piedestálu. To, čo sa však v minulosti dialo v súkromí, teraz sa to robí na verejnosti. Bulvárne média bežne hľadajú idoly v rôznych znevažujúcich situáciách, od nevhodného oblečenia po neprimerané gestá. Poľovanie na slabé miesta akoby už patrilo k bulvárnej kultúre. Keďže sociálne siete akoby navyše stierajú hranice medzi súkromným a verejným, ponižovanie idolov sa stáva verejnou normou.
Stretneme sa s týmto trendom aj o päť rokov, prípadne už o rok pri parlamentných voľbách?
Nevidím žiadne náznaky alebo možnosti obratu. Nemyslím si, že bude možnosť obmedzovať slobodu slova, že sa zmení štýl bulvárnych médií. Internet bude pokračovať v rozmazávaní hraníc medzi súkromným a verejným, citlivosť ľudí v tom smere, že niekedy si treba zahryznúť do jazyka, sa bude naďalej strácať. Veľa by mohla urobiť škola, ale mám pocit, že tu nie sú zástupy reformátorov, ktorí by kládli väčší dôraz na výchovu a toleranciu v zmysle znášanlivosti a nemožnosti zatracovať osoby, pretože tie patria k určitej skupine alebo majú iný názor.
Antikampaň v zahraničí býva oveľa tvrdšia. Kandidáti často čelia rasistickým útokom či výsmechu založenému na pohlaví. Objavujú sa umelo vyrobené nahé fotky. Smeruje aj Slovensko k takémuto vyhroteniu?
Zdá sa, že my nie sme žiadnym ostrovom dobrej verejnej morálky. Naša spoločnosť vyznáva čoraz menej etiku úcty ku každému človeku a k názorovému protivníkovi. U nás je veľmi silná snaha ukázať, že keď je niekto protivník, tak zlyháva a nie je hodnotný ako človek. Pri takomto pohľade na názorového protivníka, keď ho odmietame ako človeka, zrejme sa bude postupne siahať aj po prostriedkoch celkového zneváženia človeka. Sme na najlepšej ceste k zahraničnému trendu.
Facebook a Instagram zavádzajú nové pravidlá týkajúce sa politickej reklamy a jej šírenia. Každý, kto si tam chce kúpiť politickú reklamu, sa bude musieť zaregistrovať a overiť svoju identitu. Medzi politické reklamy budú zaradené aj príspevky o politických témach, napríklad o migrácii. Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na anonymné stránky publikujúce vtipné obrázky o politických témach. Lži a antikampane o jednotlivých kandidátoch totiž často šíria práve anonymné účty. Bude to podľa vás stačiť na zníženie nenávisti v kampaniach?
Keď sa urobí konkrétne spojenie medzi človekom a jeho činom, vedie to vždy k väčšej zodpovednosti. Na druhej strane, všímam si čoraz častejšie, že ľudia sú schopní už aj pod svojím menom prezentovať svoje negatívne názory, ktoré protivníka takmer zbavujú ľudskej existencie, vysmievajú sa mu či vylučujú ho zo spoločnosti. Zabúdame na to, že s človekom na druhej strane aj naďalej budeme žiť v spoločnosti a mali by sme k nemu pristupovať aspoň s elementárnou úctou Určite rozhodnutie sociálnych sietí považujem za správne a je to dobrý krok. Novú etiku to však nenastolí, lebo ľudia sa v tomto cítia slobodní