Druhé kolo s historicky najnižšou účasťou

V sobotu volilo prezidenta historicky najmenej ľudí. Kým pred piatimi rokmi v druhom kole hlasovalo 50,48 percenta voličov, medzi Zuzanou Čaputovou (Progresívne Slovensko) a Marošom Šefčovičom (s podporou Smeru) sa rozhodovalo 41,79 percenta. Je to takmer o sedem percent menej ako v prvom kole. Nižšia účasť v druhom kole prezidentských volieb je pre Slovensko atypická, takáto situácia bola iba v roku 2004, keď proti sebe stáli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.

01.04.2019 08:00
debata (29)

Z vyše 4,4 milióna oprávnených voličov prišlo v sobotu k urnám takmer 1,85 milióna ľudí, čo je zhruba o 300-tisíc menej ako v prvom kole, ktoré bolo pred dvoma týždňami. Obaja finalisti plánovali získať hlasy neúspešných kandidátov z prvého kola – Štefana Harabina a Mariana Kotlebu, ktorí spolu skončili so ziskom 25 percent. Ani jeden z nich nedal svojim priaznivcom odporúčanie, ku komu sa majú v druhom kole prikloniť.

Ako v rozhovore pre Pravdu poznamenal politický analytik Ján Baránek, obaja finalisti z druhého kola zastupovali ľavicové politické spektrum, a preto národne, kresťansky a pravicovo-konzervatívne orientovaní voliči prakticky nemali kandidáta a mnohí radšej zostali doma. „Keby tam bol kandidát vyslovene konzervatívno-kresťanský, možno by to vyzeralo inak. Predpokladám, že aj účasť by bola vyššia,“ zhodnotil Baránek.

Oproti prvému kolu poklesla účasť vo všetkých ôsmich krajoch. Najvyššia bola v Bratislavskom kraji 54,66 percenta, za ním nasleduje Trenčiansky kraj so 45,83 percenta a Žilinský kraj so 44,38-percentnou účasťou. Najnižší záujem o voľby bol v Košickom kraji, kde volilo 35,53 percenta ľudí, a v Nitrianskom kraji, kde bola účasť na úrovni 37,44 percenta.

V rámci Slovenska dosiahli najvyššiu účasť prvý, tretí a štvrtý bratislavský okres, kde volilo od 56 až do 61 percent ľudí. Najnižšiu účasť Štatistický úrad nameral v okresoch Komárno, Rimavská Sobota a Revúca, len od 24 do 27 percent.

Rozdiel medzi mestami a obcami dosiahol zhruba šesť percent v prospech miest. Obcou s najvyššou účasťou bola Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Voľby si tu nechali ujsť len piati obyvatelia a účasť tak dosiahla až 91,07 percenta. Vysoký podiel voličov si našiel čas na hlasovanie v Bystrej (okr. Brezno) – 87,52 percenta a Príkrej (okr. Svidník) – 86,66 percenta. Voľby neoslovili voličov na košickom Luníku IX, volilo len 3,86 percenta. Podobné to bolo aj v Rimavskej Seči v okrese Rimavská Sobota a v Drahňove v Michalovskom okrese, účasť sa v nich pohybovala od 6,39 do 7,36 percenta.

Najväčší záujem bol o prvé priame prezidentské voľby v roku 1999. V druhom kole sa medzi Vladimírom Mečiarom a Rudolfom Schusterom rozhodovalo vyše 75 percent ľudí. O päť rokov si už však prišlo medzi Mečiarom a Ivanom Gašparovičom vybrať len 43,5 percenta oprávnených voličov. V roku 2009 volilo medzi Gašparovičom, ktorý obhajoval funkciu, a Ivetou Radičovou necelých 52 percent ľudí. Pred piatimi rokmi hlasovalo 50,48 percenta voličov, ktorí si vyberali medzi Robertom Ficom a Andrejom Kiskom.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 29 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #volebná účasť #prezidentské voľby 2019