Smer zatiaľ o svojich preferenciách mlčí, SNS o téme rokuje. Z opozičných strán uvažuje o vlastnom kandidátovi aj hnutie KDH, ktoré v minulosti neuspelo s Pavlom Hrušovským ani Františkom Mikloškom. O tom, či podporia niektorého z kandidátov alebo postavia svojho, rozhodne do konca mesiaca aj Progresívne Slovensko (PS). SaS čaká na finálny zoznam kandidátov.
Vlastného kandidáta postaví aj mimoparlamentná Aliancia – Szövetség kandidáta a o ďalšom postupe rozhodnú začiatkom decembra na sneme aj Demokrati. Najväčšími favoritmi sú zatiaľ Korčok a Pellegrini. Nielen ich šance, ale aj šance ostatných budú závisieť od toho, kto ďalší sa bude o úrad uchádzať. Kandidatúru oznámila aj Beáta Janočková, známa z Iniciatívy za vymazaných rodičov.
Pellegrini neprekvapil
Kým v lete o kandidatúre neuvažoval a „šumy“ v centrále Hlasu ešte neboli ani v polovici októbra, dnes je situácia iná. Líder Hlasu oznámil, že zvažuje, že sa zapojí do boja o post prezidenta. Už vtedy však priznal, že bude sledovať, či bude dopyt po takejto kandidatúre.
Pred voľbami Pellegrini o kandidatúre neuvažoval so slovami, že sa sústredí na to, aby Hlas získal čo najlepší výsledok. Hovoril, že je mladý a chce byť v exekutíve. Predseda Hlasu naznačoval aj to, že prezidentský úrad je skôr pre politických seniorov.
„Mrzí ma, že to všade šumí, tu v centrále Hlasu to zatiaľ nešumí,“ hovoril Pellegrini tesne potom, čo si vybral koalíciu so Smerom a SNS. Poprel aj to, že by post premiéra, po ktorom išiel od začiatku, vymenil za podporu v budúcoročných prezidentských voľbách, aj keď v kuloári podobné informácie zaznievali čoraz častejšie. Dodal však, že bude sledovať, čo si myslia ľudia.
V utorok sa situácia zmenila a predseda NR SR prvýkrát priznal, že kandidatúru zvažuje. „Túto tému som nevylúčil. Je to stále otvorená otázka, ktorú v najbližších týždňoch budeme musieť aj v strane, aj ja osobne nejakým spôsobom rozlúsknuť,“ uviedol pre RTVS. Deň na to sa stretol s úradujúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
O jeho možnej kandidatúre však nebola reč. „Vôbec sme to neotvorili a myslím si, že pani prezidentka sa veľmi elegantne ako hlava štátu tejto téme vyhla a ani len náznakom sa nepokúsila zistiť môj názor alebo postoj k tejto téme,“ uviedol.
Koncom augusta potvrdil svoju kandidatúru aj bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý v utorok oznámil, že vyzbieral viac ako dvojnásobok potrebných hlasov. Občiansky kandidát potrebuje vyzbierať 15-tisíc podpisov. Bývalý diplomat uviedol, že chce byť v zahraničnej politike aktívnejší, než boli jeho predchodcovia.
Svoje šance a ani šance ďalších kandidátov komentovať nechcel. „Je to určite silný súper,“ skonštatoval však Korčok na margo Pellegriniho a pripomenul jeho slová, že ako prezident nebude vedieť vykonať to, čo chce a nemal byť dostatočné exekutívne kompetencie.
Čítajte viac Korčok vyzbieral dostatok podpisov. Pellegrini bude silný súper: Myslím si, že tam je dohoda na kandidatúre
Čo si myslia o Pellegriniho stanovisku odborníci? Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera už určite nejaké neformálne rokovania prebehli. „Je možné, že boli uzavreté aj neformálne dohody koaličných partnerov o podpore jeho kandidatúry, respektíve medzi Hlasom a Smerom, keďže SNS bude asi v tomto prípade problematickým partnerom,“ uviedol.
Prekvapenie to nie je ani podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka. „O tejto možnosti sa špekulovalo už v roku 2020 a bezprostredne po oznámení zloženia súčasnej koalície. Nevylučujem existenciu koaličných dohôd. Na druhej strane, samozrejme, kreslo prezidenta je zatiaľ aj v jeho prípade iba holubom na streche,“ uviedol politológ s tým, že aktuálne by voľby vyhrať mohol, no to nemusí platiť v deň ich konania, keď sa môžu objaviť prvé prejavy nespokojnosti voličov s politikou koalície.
Mistrík ešte váha, kandidovať bude aj Drgonec a vymazaná matka Janočková
Medzi zatiaľ potvrdených kandidátov patrí bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý zatiaľ nevyzbieral potrebný počet podpisov. V relácii Ide o pravdu priznal, že keby sa Pellegrini pustil do prezidentskej súťaže, kampaň by to ovplyvnilo. „Hru to určite ovplyvní, pretože šéf politickej strany, ktorá je súčasťou predpokladám vládnej koalície, je predsa len dosť výrazný faktor,“ povedal.
Foto: FB/Robert Mistrík
Priznal však, že by ho to trochu prekvapilo, pretože si myslí, že šéf politickej strany, ktorá vstupuje do vlády, by mohol mať aj iné starosti ako kandidatúru za prezidenta. O post prezidenta sa bude znova uchádzať aj bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. V posledných prezidentských voľbách získal vyše 300-tisíc hlasov a aj keď skončil na treťom mieste, považoval sa za víťaza volieb.
Pre Markízu uviedol, že podpisov má už dostatok. „Ale zberáme ďalej, aby sme demonštrovali rozsiahlu podporu,“ povedal. „Proti tejto sorosovskej bande pomôže iba zomknutie sa ľudí v prezidentských voľbách s voľbou pronárodného kandidáta, ktorý si ctí zákon, ľudské práva a ústavu,“ napísal na sociálnej sieti Facebook.
Svoju kandidatúru pre Pravdu potvrdil aj ústavný právnik Ján Drgonec, s tým, že médiá sa údajne doteraz tvárili, že nekandiduje. „Niekomu sa to v tomto štáte nehodí,“ povedal pre Pravdu. O priazeň voličov sa bude uchádzať ako občiansky kandidát. „Je to podmienka, inak to nejde. Išlo by to ako stranícky kandidát. No stranícki kandidáti ako Korčok predstierajú, že sú nestranícki. Nemám dôvod predstierať, že som stranícky,“ povedal.
So zberom podpisov už začal, no zatiaľ nemá potrebný počet. „V tejto chvíli nemám informáciu o tom, koľko presne podpisov mám vyzbieraných,“ dodal. Čo bude jeho hlavná téma, to sa rozhodne podľa situácie, keďže do prezidentských volieb je ešte ďaleko. Drgonec je bývalý ústavný sudca, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 zvolený ako poslanec za ANO. V posledných rokoch častým hosťom alternatívnych médií, v ktorých spochybňoval a kritizoval protipandemické opatrenia.
Kandidatúru v tlačovej správe ohlásila aj Beáta Janočková, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov. Kandidatúru chce oznámiť v pondelok. „Prezidentka za Slovensko, slovenské deti a všetky obete justície,“ znie jej heslo. Pred piatimi rokmi požiadal jej expartner vtedajší riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Daniel Kvocera súd o zverenie syna do jeho výlučnej starostlivosti. Sudkyňa žiadosti vyhovela v priebehu 5 dní. Súd o tri a pol roka rozhodnutie zrušil, Janočková syna nevidela päť rokov.
Čítajte viac Pellegrini by mal mať na starosti výkon funkcií, nie kandidatúru na prezidenta, tvrdí diplomat Kubiš
Jedným z mien, ktoré sa v súvislosti s prezidentskými voľbami skloňuje, je vedec Robert Mistrík, ktorý sa v posledných voľbách vzdal v prospech Čaputovej, ktorú neskôr kritizoval. O svojej opätovnej kandidatúre sa ešte stále nerozhodol, či bude kandidovať. Osobný „deadline“ má do konca roka.
„Prezident by mal byť lídrom krajiny, samozrejme, v rámci ústavných kompetencií, a nielen pozorovateľ a komentátor diania. Rovnako by sa mali vyjadrovať k aktuálnemu dianiu aj prezidentskí kandidáti, pretože neskôr takúto rozhodnosť budeme očakávať od budúceho prezidenta. Ja, žiaľ, u momentálnych kandidátoch jasné postoje neregistrujem. Preto sa rozhodujem,“ reagoval pre Pravdu.
Za každou kandidatúrou má byť podľa Mistríka myšlienka, jasný názor na roky minulé, istota pevných postojov v kľúčových spoločenských a politických otázkach a odvaha vlastnej vízie Slovenska. „Okrem zahraničnopolitických vyjadrení som od doterajších kandidátov zatiaľ nič také nepočul,“ dodal.
Kto má najväčšiu šancu?
Keďže zatiaľ nie je ani zďaleka jasný finálny zoznam kandidátov, je ťažké odhadnúť, kto bude mať najväčšiu šancu. K jednoznačným favoritom zatiaľ patrí Ivan Korčok a Peter Pellegrini, aj keď o kandidatúre len uvažuje. Podľa prieskumu Focusu z polovice septembra by Pellegrini v hypotetickom druhom kole volieb vyhral nad Korčokom v pomere 58 percent k 42 percentám.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Či tomu tak skutočne bude, to ukážu až prvé prieskumy verejnej mienky potom, ako budú oficiálne známi kandidáti. „Ale aj to, ako sa vyvinie podpora silných politických hráčov k jednotlivým kandidátom, respektíve či voliči budú poslušne rešpektovať odporúčanie politických strán, s ktorými sympatizujú. Môžeme sa tam ešte dočkať prekvapení,“ zhodnotil Cirner.
Politológ z Prešovskej univerzity považuje za dôležitý faktor aj to, ako sa budú trieštiť hlasy opozície. „Či konzervatívneho kandidáta ponúkne KDH alebo im bude konkurovať Matovičovo hnutie Slovensko s podobne ladeným kandidátom,“ zhodnotil. „Voličská podpora pre pána Kubiša, Mistríka a ďalších potom bude dôležitá, lebo sa bude rozhodovať, kto by sa mal šancu dostať do druhého kola volieb. Môže ešte dôjsť k vzdaniu sa kandidátov v prospech iných kandidátov a podobne.“
Podľa Marušiaka však nie je úplne bez šance ani jeden z doteraz oznámených kandidátov. „Korčokov hendikep je prepojenie na predchádzajúce vlády po roku 2020 a treba povedať, že strany tohto segmentu utrpeli vo voľbách tvrdú porážku. Spomienky verejnosti na túto vládu nie sú práve najsvetlejšie,“ hodnotí.
O Pellegriniho úspechu rozhodne Smer aj SNS
V prospech Pellegriniho, naopak, hovorí to, že reprezentuje víťaznú koalíciu. „Zatiaľ jednotnú. Ak by Smer a SNS postavili vlastných kandidátov, tak by jeho pozícia nemusela byť taká silná,“ uviedol Marušiak. Práve rozhodnutie Pellegriniho koaličných partnerov – strán Smer a SNS – môže rozhodnúť o jeho prípadnom úspechu. Či podporia Pellegriniho, alebo postavia vlastného kandidáta, zatiaľ nie je jasné. Smer to nekomentuje a v SNS aktuálne prebiehajú rokovania.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner
„Myslím, že ak by bol iba kandidátom Hlasu, môže to jeho šance ohroziť. Samozrejme, môže to ohroziť aj jednotu vládnej koalície,“ uviedol politológ SAV. Podľa Cirnera bude dôležitá najmä podpora strany Smer. „Smer by sa rád zbavil Pellegriniho, aby mohol ovládnuť Hlas, ktorý by mohol potenciálne splynúť so stranou Smer, a preto si myslím, že Smer bude kandidatúru Pellegriniho podporovať,“ skonštatoval na margo prípadnej podpory.
Otázka, čo bude s Hlasom a či splynie so Smerom, bude aktuálna až vtedy, ak by Pellegrini prezidentské voľby vyhral. „To je ešte dlhá cesta, uvidíme, či nakoniec pán Pellegrini do kandidatúry pôjde, i keď je badať jeho záujem o danú pozíciu. Má minimálne jedného silného protivníka v pánovi Korčokovi,“ uviedol Cirner.
„Momentálne je však naozaj ťažké identifikovať rozdiely medzi Hlasom a Smerom a po prípadnom odchode Pellegriniho do Prezidentského paláca to bude ešte ťažšie,“ dodal Marušiak. Politológ Cirner predpokladá, že z klubu SNS kandidát vzíde, rovnako ako z Republiky či ĽS NS alebo Aliancie. Hnutie Republika na otázky Pravdy neodpovedalo.
Vlastného kandidáta chce KDH aj Aliancia
Čo sa týka opozičných strán, finálne rozhodnutie nepadlo ani v najsilnejšej opozičnej strane PS. Predsedníctvo by však malo rozhodnúť do konca mesiaca. „O tom, či niektorého z kandidátov podporíme, alebo nominujeme vlastného, bude rozhodovať naše predsedníctvo, ktoré tak urobí v najbližšom čase,“ uviedla Tereza Mikáčová z tlačového oddelenia.
Čítajte viac Absurdný krok či opozičné právo? PS nestíha raketové vládne tempo. Fico sto dní má, Šimečka nie
Rokovania o tom, akým spôsobom sa do prezidentského boja zapoja, prebiehajú aj v KDH. „V hnutí uvažujeme aj o postavení vlastného kandidáta alebo kandidátky na prezidenta. Keďže rokovania nie sú ukončené, o výsledkoch, prípadných spoluprácach i personálnych otázkach budeme včas informovať,“ uviedla hovorkyňa strany Lenka Halamová. Podľa informácií Pravdy sa v kuloároch ako kandidát KDH spomína podpredseda hnutia Marián Čaučík.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Hnutie Slovensko na otázky Pravdy nereagovalo, SaS zrejme vlastného kandidáta nepostaví. „Počkáme si, ktorých kandidátov budeme mať,“ reagoval líder liberálov Richard Sulík. Čaká aj na to, či svoju kandidatúru oznámi vedec Mistrík a odmietol sa ďalej k otázkam prezidentských kandidátov vyjadriť.
Čo sa týka mimoparlamentných strán, vlastného kandidáta plánuje postaviť mimoparlamentná strana Aliancia – Szövetség. „O výbere kandidáta sa rokuje. Po schválení príslušným orgánom strany zverejňujeme jeho meno,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Évi Pálinkás. Demokrati budú rozhodovať spolu s členskou základňou na sneme v Prešove, ktorý bude začiatkom decembra. „Ak zo stretnutia vzíde jasná pozícia strany, budeme o nej informovať,“ uviedla hovorkyňa Demokratov Martina Kakaščíková. Jaroslav Naď sa však kandidovať nechystá. „Rozhodne nie,“ povedal pre Pravdu.
Byť šéfom NR SR a kandidovať je výhoda
Ak by sa Pellegrini rozhodol kandidovať, dostal by sa do zaujímavej pozície. Voľbu prezidenta totiž podľa ústavy vyhlasuje predseda NR SR. O termíne volieb zatiaľ predseda NR SR neuvažoval. „Keď sa to témou stane a bude čas, aby som o tom rozhodol, budem o tom informovať,“ povedal po stretnutí s prezidentkou.
Prvé kolo volieb sa musí konať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia Čaputovej. K právomociam predsedu NR SR patrí aj odovzdanie návrhov na kandidatúru. Podľa ústavy ich musia prezidentskí kandidáti doručiť predsedovi Národnej rady do 21 dní od vyhlásenia voľby. Okrem toho predseda podľa zákona o výkone volebného práva preskúmava aj to, či návrhy na prezidentských kandidátov spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Návrhy skúmajú pracovníci kancelárie Národnej rady SR.
Okrem formálnych náležitostí by Pellegrinimu v prípadnej kampani postavenie predsedu NR SR jednoznačne pomohlo. „Je to výhoda, môže sa tváriť ako štátnik a nie je tak konfrontovaný s výkonom vlády ako premiér a jeho ministri,“ uviedol Cirner. „Ako predseda NR SR, t.j. ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, bude ľahšie rozpoznateľný, tým skôr, že bude mať pravdepodobne podporu celej vládnej koalície alebo aspoň jej väčšiny. Bude teda častejšie v médiách ako iní kandidáti,“ dodal Marušiak.