Chlapec vyrastal medzi Dolnospišskými Nemcami, Mantákmi v Medzeve. Jeho starší brat Robo tam ešte vychodil základnú nemeckú školu. Rudo už len prvé tri triedy, potom sa zmenila na slovenskú.
Na sklonku druhej svetovej vojny ustupujúca nemecká armáda prikázala Mantákom evakuovať sa na západ. Mnohí sa vzpierali, odmietali opustiť rodný kraj, preto posledný transport odišiel zo Spiša až 23. januára 1945, keď už front bol za humnami. Dvesto Medzevčanov zaliezlo do úkrytov, ale nevyplatilo sa im to. Začiatkom februára ich jednotky NKVD odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu. Rodinu budúceho slovenského prezidenta zachránilo len to, že brat Robert bol medzi partizánmi.
Rudolf Schuster maturoval v Košiciach na priemyslovke a absolvoval Slovenskú vysokú technickú školu v Bratislave. Najprv pracoval v Bratislave, ale potom nadlho zakotvil v Košiciach. Vo Východoslovenských železiarňach to dotiahol až na vedúceho sekretariátu podnikového riaditeľa. Oženil sa, mal dve deti, vstúpil do KSS.
Od roku 1974 začal Schuster pôsobiť na košickej radnici. V roku 1983 sa stal prvýkrát primátorom mesta a o tri roky neskôr predsedom Východoslovenského krajského výboru. V revolučných novembrových dňoch 1989 sa postavil do čela Slovenskej národnej rady.
Od roku 1990 pôsobil najprv v československej a potom i v slovenskej diplomacii ako veľvyslanec v Kanade. Po návrate od roku 1994 ho zvolili druhýkrát za primátora Košíc. Významne prispel k zveľadeniu centra mesta. Zároveň sa mu dodnes vyčíta, že Košice vtedy značne zadlžil.
Bývalý košický primátor a prezident SR má od štvrtka svoju pracovňu v Historickej radnici v Košiciach. Zagratuloval mu primátor Košíc Jaroslav Polaček, ktorý zároveň vyzdvihol jeho prínos pri obnove tejto budovy i celých Košíc.
Začiatkom roku 1998 Schuster spolu s niekoľkými ďalšími primátormi založil Stranu občianskeho porozumenia (SOP), ktorá vstúpila do širokej ľavo-pravej koalície. Tá v parlamentných voľbách '98 porazila mečiarizmus, získala v Národnej vláde ústavnou väčšinu a vytvorila novú vládu.
Jednou z podmienok koaličnej zmluvy bolo presadenie priamej voľby prezidenta a podpora kandidatúry predsedu SOP v tejto voľbe – Schuster zvíťazil koncom mája 1999 nad protikandidátom Mečiarom v druhom kole o viac než 14 %.
Kandidoval aj na ďalšie funkčné obdobie v roku 2004, ale nedostal sa ani do druhého kola. Podľa komentátorov Schuster doplatil na niektoré svoje mediálne vystúpenia.
Schusterovi jeho oponenti často vyčítali komunistickú minulosť. „Som hrdý, čo som urobil v starom režime, či už ako primátor alebo predseda KNV“, vyhlásil. Na kritiku, prečo ako prezident navštívil najprv Putina a až potom Busha, odpovedal: „Z Ruska prišlo pozvanie, tak som tam išiel a povedal som si, že do Ameriky pôjdem, iba ak ma pozvú.“ Na stretnutí s Georgeom Bushom ml. ho Schuster pochválil za inváziu do Iraku (,,Dobrá práca, George!") a ocenil aj oblek, v ktorom ho pán Bieleho domu vítal.
Počas funkčného obdobia ho 14. júna 2000 hospitalizovali v bratislavskej Nemocnici Ministerstva vnútra s vysokou horúčkou a podozrením na dehydratáciu organizmu a rozvrat vnútorného prostredia. O dva týždne ho za dramatických okolností a v kritickom stave previezli do Innsbrucku, kde ho operoval uznávaný chirurg Ernst Bodner.
Kompetencie prezidenta prevzala 3. júla vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu a predseda parlamentu Jozef Migaš (SDĽ). Po mesačnom pobyte na innsbruckej univerzitnej klinike prezident Rudolf Schuster vystúpil v médiách s vyhlásením k občanom Slovenska a opätovne sa ujal prezidentských právomocí.
Je autorom viacerých kníh rozličných žánrov, predovšetkým literatúry faktu. Písal tiež pre rozhlas a televíziu. Venuje sa hudbe, nahral viacero CD a cestovaniu po svete, z ktorého pripravil viacero dokumentárnych filmov.