Už v ranom veku inklinoval aj k športu, preto po skončení gymnázia chcel pokračovať v štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu. Nakoniec sa však s ďalšími spolužiakmi-priateľmi prihlásil na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Športu ostal verný a v roku 1959 dokonca zakladal oddiel TJ Slávia Právnik, ktorý existuje dodnes.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia išiel vojenčiť k letectvu. Lietal na bielych albatrosoch. A po skončení základnej vojenskej služby začal pracovať na mestskej prokuratúre v Bratislave. Po troch rokoch praxe vyhral konkurz na miesto odborného asistenta na Fakulte trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. Tam pracoval až do roku 1990. Medzitým sa stal prorektorom Univerzity Komenského.
Začiatkom r. 1990 ho prezident Václav Havel vymenoval za generálneho prokurátora československej federácie. V marci 1992 ho z tejto funkcie odvolal pre údajnú nečinnosť pri riešení politicky citlivých káuz.
V tom istom roku vstúpil Gašparovič do HZDS a za toto hnutie ho zvolili za poslanca slovenského parlamentu. Vzápätí sa stal jeho predsedom a bol pri zrode Ústavy SR – pôsobil v tíme, ktorý ju pripravoval. Na čele Národnej rady zostal – už ako opozičný politik – aj po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra v marci 1994. Po predčasných voľbách ju viedol až do roku 1998. Ďalšie štyri roky bol radovým poslancom.
V júli 2002 vystúpil Gašparovič z HZDS na protest proti nedemokratickým metódam jeho vedenia. Založil Hnutie za demokraciu (HZD) a vrátil sa ako pedagóg na právnickú fakultu. „Získal som skúsenosti, ktoré sa nedajú nájsť v učebniciach,“ povedal na margo predchádzajúcej etapy svojho života.
O dva roky kandidoval v druhých priamych voľbách prezidenta SR za Konfederáciu národných síl. Tá okrem HZD združovala aj SĽS, Ľudovú úniu a ďalšie národne orientované strany. Otvorenú podporu jeho kandidatúre však Gašparovičovi vyjadril aj Smer. V druhom kole priamej voľby porazil Mečiara takmer o 20 percent hlasov.
V roku 2008 sa rozhodol kandidovať za prezidenta druhýkrát a voľby znovu vyhral, keď v druhom kole porazil takmer o 11 % Ivetu Radičovú.
Na začiatku prvého funkčného obdobia Gašparovičovi niektorí komentátori vyčítali, že sa dal zvoliť za čestného predsedu HZD, čím mal porušiť predvolebný sľub občanom, že bude nadstraníckym prezidentom.
V druhom období odmietol vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Podľa nálezu Ústavného súdu SR tým porušil jeho práva.