Forró, Harabin, Kubiš či Kotleba... Do paláca mieria aj ďalší kandidáti. Zažijeme duel Pellegrini vs. Korčok alebo niekto prekvapí?

V akom stave je zber podpisov zvyšných uchádzačov? Akých voličov oslovujú? Pomôže kandidátom podpora strán? Pravda sa pýtala všetkých zatiaľ jedenástich kandidátov, ktorí majú o záujem o palác. Ústavný právnik Ján Drgonec si to rozmyslel a kandidovať nebude.

Tesný súboj, ľudí oslovil aj Kubiš a Harabin

Z doterajších prieskumov vyplýva, že hlavnými rivalmi sú Pellegrini a Korčok, pričom jasným favoritom je líder Hlasu. Posledný prieskum AKO pre televíziu Joj, ktorý sa konal od 11. do 16. januára 2024, ukázal, že Ak by sa prvé kolo prezidentských volieb konalo uplynulý víkend, vyhral by ich so 40,6 percentami Peter Pellegrini. V druhom kole by sa stretol s Ivanom Korčokom, ktorý by v tom prvom získal 37,7 percenta hlasov.

Čítajte viac Prieskum AKO: Pellegrini je favoritom prezidentských volieb, Korčok druhý. Ďalší zaostávajú

Štefan Harabin by podľa AKO v prvom kole skončil tretí so ziskom 8 percent hlasov. Za ním by na štvrtom a piatom mieste skončili Ján Kubiš (3,1 %) a Kristián Forró (2,4 %). Andrejovi Dankovi by svoj hlas dalo 1,5 percenta voličov.

Krátko pred týmto prieskumom vyšiel volebný model NMS Market Research pre Sme, ktorý naznačil, že súboj môže byť oveľa tesnejší. Rozdiel medzi Korčokom a Pellegrinim sa v prvom kole znížil na necelé percento, čo je však hodnota v rámci štatistickej odchýlky. V druhom kole by vyhral Pellegrini s náskokom troch percent, kým ešte v decembri to bolo podľa Focusu dvadsať.

Čítajte viac Ústavný právnik Drgonec si to rozmysel. O palác nezabojuje: Polovica kandidátov je urážkou národa

Podľa analytika spoločnosti NMS Mikuláša Hanesa Pellegriniho podpora čiastočne klesá. „Je „torpédovaný“ z dvoch strán. Okrem opozičných politikov ho spochybňujú aj nacionalisti v samotnej vláde či mimo parlamentu. Na rozdiel od Korčoka má Pellegrini výrazne viac súperov, čo mu znižuje šance na vyšší výsledok v prvom kole a oslabuje jeho mobilizačný potenciál pre kolo druhé,“ ozrejmil.

Pellegrini už oficiálne oznámil svoju kandidatúru veľkolepým spôsobom v budove Štátnej opery v Národnom dome. Zdôraznil, že chce byť skutočným zástupcom všetkých slovenských občanov. K tomuto kroku sa rozhodol aj preto, že sa dlhodobo teší podpore ľudí a cíti voči nim obrovský záväzok. Už vopred akciu uvádzal ako „volebný event“, na pódiu sedeli viac ako dve desiatky jeho podporovateľov.

Korčok medzitým v piatok odovzdal vyše 40-tisíc podpisov, ktoré mu pomáhalo zbierať viac ako 250 dobrovoľníkov. Chce byť prezidentom, ktorý bude občanom hovoriť pravdu a povzbudí ich. Pripomenul, že moc v krajine nemôže držať v rukách jedna garnitúra, zdôraznil potrebu rovnováhy. Tá však podľa neho nestačí, niekde treba byť aj protiváhou. Pellegrini je presvedčený, že koncepcia prezidenta ako protiváhy voči vláde je pomýlená. „Je to nepochopenie skutočnej úlohy prezidenta,“ podotkol s tým, že v kampani chce odkazovať na tri Svätoplukove prúty. K ďalším kandidátom, ktorí by mali podľa posledných dvoch prieskumov šancu a získali viac ako tri percentá, patria bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin a bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš.

Pomôže nálepka „spoločného kandidáta“?

Každý z týchto kandidátov oslovuje inú časť voličského spektra, no viac ako v predchádzajúcich prezidentských voľbách sa rieši otázka podpory strán a či niekomu pomôže fakt, že bude spoločným koaličným alebo opozičným kandidátom. Do veľkej miery sa na tom podieľa líder SNS Andrej Danko. Podľa politológov sa podpora riešila vždy, no doteraz ju prekryli iné témy.

Pellegrini má zatiaľ jasnú podporu Smeru, čo sa o jeho ďalšom koaličnom partnerovi SNS povedať nedá. Danko stál totiž za každým doterajším sporom v koalícii, pričom problém mal práve s Hlasom. Nedávno sa neštítil zaútočiť aj na Pellegriniho súkromie. Líder Hlasu preto na tlačovej konferencii v piatok uviedol, že ak vyhrá, nebude ho počas výkonu jeho funkcie sprevádzať prvá dáma ani iná osoba. „Ja s nikým nezdieľam spoločnú domácnosť,“ reagoval.

Dankove útoky pramenia aj z jeho nespokojnosti s tým, čo SNS po voľbách vyrokovala a snaží sa prezidentské voľby využiť na vyrokovanie lepšej pozície pre jeho stranu. Sám povedal, že po voľbách dostali „omrvinky“. Pellegrini však otváranie koaličnej zmluvy odmieta a potvrdil, že post predsedu parlamentu prevezme Denisa Saková alebo Richarda Raši – dvaja najkrúžkovanejší politici Hlasu po Pellegrinim. Danka nahnevalo aj to, že Pellegrini odmietol podporu SNS. Tú minimálne v prvom kole podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu ani nedostane.

Čítajte viac Pellegrini chce byť prezidentom. Ak vyhrá voľby, Hlas môže prejsť do politickej ofenzívy

Zo strany lídra Hlasu to však môže byť do istej miery aj taktika, aby sa v očiach svojich voličov vymedzil voči konfliktnej politike SNS a zbavil sa stigmy novej, „agresívnejšej“ SNS. Líder Hlasu však v piatok uviedol, že nový prezident by podľa neho nemal byť koaličný ani opozičný a od voličov naprieč Slovenskom vraj počúva, že má vrátiť krajine pokoj a súdržnosť. „Sebavedomé a hrdé Slovensko musí byť pre prezidenta na prvom mieste. Takýto má byť prezident, nie koaličný, nie opozičný,“ povedal. Pellegrini na margo nadstraníckosti uviedol, že v prípade, že sa stane prezidentom, vzdá sa funkcie predsedu strany Hlas a aj funkcie predsedu Národnej rady SR.

„Najvyššia ústavná funkcia v Slovenskej republike si jednoducho vyžaduje, aby prezident nebol priamym aktérom straníckych súbojov a aby vďaka svojej nadstraníckosti požíval dôveru aj u ľudí iného politického presvedčenia,“ prízvukoval. Funkcia predsedu parlamentu patrí podľa koaličnej zmluvy strane Hlas-SD, preto do nej navrhne jedného z dvoch členov strany, ktorí získali vo voľbách od ľudí najviac hlasov. „Mojím kandidátom na tento post preto bude buď Denisa Saková alebo Richard Raši,“ vyhlásil. Predsedníctvo strany Hlas-SD už prezidentskú kandidatúru svojho šéfa schválilo.

Aj podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča bude snažiť vystupovať ako „nadstranícky a nadkoaličný“ kandidát. „No súčasne sa nebude vedieť odosobniť od Hlasu a koalície. Bude to Pellegrini, akého sme videli počas pandémie,“ zhodnotil.

Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka stále nemožno vylúčiť, že koalícia sa nakoniec dohodne na spoločnom kandidátovi. „Konanie Andreja Danka je len spôsob, ako vytĺcť politický kapitál vo vnútri vládnej koalície, ale aj spôsob, ako si upevniť pozíciu vo vnútri SNS,“ uviedol s tým, že Pellegrini chce zrejme konať nezávisle od Dankovej vôle. „Keď sa pozrieme na to, čo Andrej Danko v ostatných dňoch stvára, ani sa mu nemožno čudovať,“ hovorí Štefančík.

Podpora opozičných strán sa rieši aj pri Korčokovi, ktorého zatiaľ podporilo Progresívne Slovensko (PS) a mimoparlamentní Demokrati. „Vládna koalícia nemôže mať všetko, krajina potrebuje rovnováhu,“ uviedlo PS. Ešte stále sa čaká na to, ako sa rozhodne KDH a SaS. Kresťanskí demokrati sa rozhodnú v polovici februára na celoslovenskej rade KDH, liberáli po republikovej rade.

Čítajte viac Hra o palác: Paľba z vlastných radov nepomôže. Podľahne Hlas a Smer tlaku SNS?

Otázkou stále ostáva aj to, koho podporí bývalé hnutie OĽaNO a či ešte nepostavia vlastného kandidáta, aj keď to nie je vzhľadom na lehoty veľmi reálne. Igor Matovič by v prvom kole rád volil „konzervatívne ladenú ženu“. Z doterajších kandidátov sa za nezávislú národnú kandidátku pasuje Marta Čurajová. Korčok pre Pravdu uviedol, že sa uchádza o hlasy aj podporu všetkých, ktorí sa stotožnia s jeho víziou. „Otvorene hovorím, že sa uchádzam aj o hlasy voličov strán vládnej koalície, o ktorých zo stretnutí po Slovensku viem, že sú sklamaní z toho, že sa vláda stará len o svojich ľudí a nezaujíma sa o problémy občanov,“ povedal.

Podľa Lenča môže Korčokovi prípadná nálepka spoločného opozičného kandidáta pomôcť, no za určitých okolností aj uškodiť. „Ak ho podporia len tri opozičné strany, môže sa dostať do konfliktu s prípadným kandidátom či kandidátkou, ktorú podporí hnutie Igora Matoviča,“ uviedol. V prospech Korčoka podľa neho hrá efekt snahy o vyvažovanie moci. „Ten ovplyvnil výsledky ostatných dvoch prezidentských volieb a vyniesol do Prezidentského paláca pomerne neznáme osoby, ktoré sa postavili na čelo opozičného tábora,“ uviedol.

Kubiš so stranami nerokuje

Podľa analytika NMS zaváži fakt, či je niekto spoločným kandidátom, hlavne v druhom kole. „Voliči strán vládnej koalície + mimoparlamentnej Republiky majú početnú výhodu, ale momentálne sa ukazuje, že v druhom kole majú aj menšiu mieru mobilizácie a ochoty ísť hlasovať za Pellegriniho,“ zhodnotil Hanes.

Ako je to s voličmi? Z dát zatiaľ vyplýva, že Pellegrini oslovuje najmä voličov Hlasu a Smeru, kde je jasne najpreferovanejším kandidátom. Korčok má podobne silnú pozíciu u voličov SaS, PS, Demokratov, ale aj u koalície Slovensko, KÚ a Za ľudí a nadpolovičnú podporu má aj u voličov KDH. „Štefan Harabin dominuje u voličov Republiky a SNS (tam však veľmi tesne v porovnaní s Pellegrinim) a nadpriemerne získava aj u voličov Smeru a ĽS NS,“ uviedol Hanes. Ján Kubiš oslovuje najmä voličov Sme rodina a ĽS NS a časť voličov maďarskej Aliancie a KDH.

Kubiš pre Pravdu uviedol, že privíta podporu politických strán, no so žiadnou nerokuje a považuje sa za nestraníckeho kandidáta. „Nechávam to na ich posúdenie, ale najmä na zváženie voličov, či by človek s mojimi postojmi, skúsenosťami, výsledkami a reputáciou v zahraničí, ale aj doma a s názormi, ktoré otvorene vyjadrujem a ktoré ma charakterizujú ako vlastenca a prívrženca moderného a demokratického Slovenska, suverénne pôsobiaceho v EÚ a NATO, bol pre nich prijateľným kandidátom na post prezidenta,“ povedal.

Foto: Pravda, Andrej Pecník

Štefan Harabin Štefan Harabin na proteste na podporu Rudolfa Huliaka pred Prezidentským palácom v Bratislave 23. októbra 2023

Pellegrini a Korčok sú podľa neho dvaja doposiaľ najsilnejší stranícki kandidáti. „Jeden zreteľne provládny a druhý opozičný. Na poste prezidenta by boli súčasťou agresívneho politického boja, čo by len prispelo k ďalšiemu rozdeľovaniu spoločnosti a rastu napätia,“ okomentoval.

Harabin zabojuje o post hlavy štátu druhýkrát, pričom tentoraz je v hre podpora SNS. Poslanec za SNS Roman Michelko v rozhovore pre Denník N uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych rokovaniach s Harabinom. SNS na otázky Pravdy neodpovedala. Harabin na otázky Pravdy uviedol, že na všetko odpovie na tlačovej konferencii. „Mám dostatočný počet podpisov občanov,“ dodal. V minulých voľbách skončil Harabin v prvom kole prekvapivo na treťom mieste s viac ako 300-tisíc hlasmi.

Čítajte viac Prieskum AKO: Pellegrini je favoritom prezidentských volieb, Korčok druhý. Ďalší zaostávajú

Prečo je podpora Harabina vyššia ako Dankova či Radačovského? „Štefan Harabin je v rámci tohto spektra momentálne najautentickejším kandidátom so širokou poznateľnosťou. Väčšina jeho škandálov sa udiala dávnejšie a voliči si ich nepamätajú, prípadne ich ani nezaujímajú,“ uviedol analytik Hanes. Okrem toho robí Harabin na sociálnych sieťach pomerne útočnú a aktívnu kampaň. „Darí sa mu oslovovať aj voličov Smeru či SNS,“ zhodnotil. Na rozdiel od europoslanca Radačovského, ktorý má minimálny politický výtlak. „Danko síce nemá problém s poznateľnosťou, no už dávno sa ukazuje, že vinou svojho vystupovania a početných škandálov má veľmi limitovanú osobnú podporu,“ ozrejmil Hanes.

Samostatná kapitola: Danko

Danko minulý víkend avizoval, že odovzdá predsedovi NR SR 18-tisíc podpisov. Najprv to stále neznamenalo, že kandidovať bude, vo štvrtok večer však v ta3 potvrdil, že je oficiálnym prezidentským kandidátom SNS. „Áno, budem kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky,“ deklaroval. Zároveň dodal, že ho k tomu naštartoval práve „mediálny lynč“.

Danko si nemyslí, že by týmto krokom mohol ohroziť preferencie Pellegriniho v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. „Ja zastupujem úplne iný typ politiky a názorov,“ vysvetlil predseda národniarov. Počas Pellegriniho „rozhodovacej fázy“ však prešiel do intenzívneho útoku na svojho koaličného partnera. Nepomohla mu ani nehoda, pri ktorej narazil do semafora a z miesta nehody ušiel, pre ktorú čelil odvolávaniu.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

danko Andrej Danko, Peter Pellegrini a Ľuboš Blaha po neotvorení mimoriadnej schôdze parlamentu o odvolaní šéfa SNS z postu podpredsedu parlamentu pre okolnosti jeho dopravnej nehody v Bratislave vo štvrtok 18. januára 2024.

Danko nemal podľa analytika Hanesa veľké šance ani pred najnovším škandálom. „Dáta nám ukazujú, že v súčasnosti už nedokáže osloviť ani len voličov SNS, nieto ešte voličov iných strán. Jeho potenciál si naplno rozobrali Harabin s Pellegrinim a v našom aktuálnom modeli mu nepomáha ani ohlásená kandidatúra europoslanca Radačovského,“ vysvetľuje.

Jeho kandidatúra mala podľa Hanesa pôsobiť skôr ako tlak na Pellegriniho a jeho stranu Hlas, vzhľadom na to, čo chcel dosiahnuť – podpora pre koaličného kandidáta výmenou za posilnenie moci v prospech nominantov SNS.

Čítajte viac Dankova nehoda vyvoláva viacero otáznikov. Čo zatiaľ nesedí? Mohol šoférovať sám? Zverejnia videá

Politológ z trnavskej univerzity uvažuje, že nehoda, jej dosah na vnímanie koalície a prípadné fiasko Danka v prezidentskej voľbe môžu znamenať začiatok konca Andreja Danka vo vedení SNS. „Je možné, že Robert Fico a SNS budú hľadať iného lídra strany,“ uviedol. Podľa Štefančíka však ostane tvrdé jadro voličov SNS Dankovi verné. „Tam sa však zrejme začína i končí skupina jeho sympatizantov. Dopravná nehoda určite odradí tých, ktorí mohli zvažovať medzi viacerými kandidátmi. Danko sa po tejto nehode ukázal ako učebnicový papaláš a nadčlovek,“ skonštatoval.

Ako sú na tom ostatní kandidáti?

Aj keď sa zatiaľ boj o palác sústreďuje najmä na súboj Pellegrini vs. Korčok, postupne sa začínajú zapájať aj ďalší. Kandidatúru ohlásili viaceré známe aj neznáme osoby. Do paláca sa znova chystá aj líder Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Marian Kotleba, ktorý to neúspešne skúšal aj v roku 2019. Svoj hlas mu dalo niečo vyše 10 percent voličov, čo je viac ako 220-tisíc ľudí.

Kandidovať chce, lebo doteraz sa podľa neho nenašiel ani jeden národovec a vlastenec, ktorý by oficiálne kandidatúru ohlásil. „V záujme Slovenska a najmä toho, aby nepadlo do pazúrov liberálov, už nemožno dlhšie čakať,“ uviedol na stránke s tým, že o jeho kandidatúre rozhodol snem. Aj Kotleba bude občianskym kandidátom. Ostatné otázky považuje zatiaľ za predčasné. „Múdrejší budeme po zaregistrovaní kandidátov,“ zhodnotil hovorca ĽS NS Martin Beluský.

Zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková pokračuje so zberom podpisov. „Do dnešného dňa nepoznám presný počet vyzbieraných podpisov, možnú kandidatúru plánujem podať až ku koncu januára,“ uviedla pre Pravdu. V rukáve si však necháva aj druhú možnosť – zber podpisov od poslancov. „Určite budem občianskym kandidátom, s možnosťou získania pre istotu aj 15 poslaneckých hlasov,“ napísala.

Oslovila všetkých 150 poslancov, aj preto sú stále otvorené obe alternatívy. „Nakoľko ako kandidáta na prezidenta je mojou hlavnou agendou ochrana ústavných práv detí a justičných obetí, dlhodobo bojujem o nápravu právneho štátu a je vo verejnom záujme, aby sa poslanci NR SR podieľali legislatívne na zmenách a podporili kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky na kandidatúru. Zároveň je čas na generačnú výmenu,“ myslí si Janočková. O prípadnom odstúpení v prospech niektorého z kandidátov zatiaľ neuvažuje. „Páni kandidáti by mali zvažovať, že sa vzdajú v prospech dámy,“ uviedla.

Do paláca mieri aj líder mimoparlamentnej strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró. Jeho strana sa uchádzala o priazeň voličov aj v tohtoročných predčasných parlamentných voľbách. Na prekročenie päťpercentnej hranice chýbalo jeho strane niečo vyše pol percenta hlasov. Forró chce byť občianskym kandidátom všetkých ľudí, nielen z maďarskej komunity. „Ale aj z tých komunít, ktoré chcú a potrebujú dať väčšinovému publiku najavo, že „áno, sme tu, žijeme tu spolu s vami a máme svoje potreby a túžby“,“ zhodnotil pre Pravdu.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

krúžkovanie, Marian Kotleba Mariana Kotlebu v apríli 2022 ho odsúdili na podmienku 6 mesiacov. Skúšobná lehota bola 1,5-ročná, čo ho vyradilo z možnosti kandidovať. Lídrom kandidátky sa stal jeho brat Marek, ale strana sa do parlamentu nedostala.

Podpisy bude zbierať do 25. januára. Zatiaľ nie je jasné, koľko podpisov sa mu podarilo vyzbierať, počet podobne ako Janočková zverejní až pri ich odovzdaní. „Nemáme nijaké pochybnosti, že zákonom stanovený počet podpisov nielen dodržíme, ale jasne prekonáme. Za nami je totiž celá naša komunita, ktorá vie, že väčšina nás začne brať vážne len vtedy, keď sa jasne prejavíme, že sme tu a tu sme doma,“ uviedol.

Forró v prvom kole v žiadnom prípade neodstúpi. „Je vysoká pravdepodobnosť, že v prvom kole sa nerozhodne o tom, kto bude prezidentom tejto krajiny. Komunita, ktorá tvorí takmer 8,5 percenta obyvateľstva Slovenska, si zaslúži, aby mala svojho vlastného kandidáta na prezidenta krajiny, aby v prvom kole ukázala svoju silu,“ uviedol.

Foto: SITA, Ľudovít Vaniher

Aliancia - Szövetség, Krisztián Forró, Predseda strany Aliancie - Szövetség Krisztián Forró

„Ak by som sa vzdal, kto by bral vážne našu komunitu? To by bolo veľmi nezodpovedné voči ľuďom, ktorí tu žijú spolu s väčšinou a tiež budujú túto krajinu, ale niektorí sa voči nám tak správajú, akoby sme boli cudzinci,“ uviedol. Čo sa týka podpory strán, predseda Aliancie sa plánuje uchádzať o podporu každého, pre koho sú dôležité „národnostné komunity a nádherné regióny“.

Zámer kandidovať oznámil aj europoslanec a líder strany Slovenský patriot, ktorej predstavitelia kandidovali na kandidátke SNS, Miroslav Radačovský. Vyzvalo ho na to predsedníctvo jeho strany. Radačovský plánuje požiadať o podpisy 10 poslancov koaličnej SNS a ďalších päť podpisov bude žiadať od ďalších poslancov. „Nemám vedomosť, že by bolo ďalších päť poslancov, ktorí by ho podporili,“ komentoval Danko. Dodal, že aj Radačovský sa bude musieť vydať cestou 15-tisíc podpisov. O zbere podpisov a o tom, či stíha lehoty, chce Radačovský informovať koncom tohto týždňa.

Kandidovať chce aj svojský Peter Kuťka, ktorého na sociálnych sieťach sledujú desaťtisíce ľudí. Do paláca mieri s heslom podobajúcim sa na volebný slogan bývalého prezidenta Donalda Trumpa „Make Slovensko čistá fantázia again“. Vyzbieraných má viac ako šesťtisíc podpisov. „Chcem byť občiansky kandidát, ale ak sa mi to nepodarí, tak skúsim osloviť poslancov, nakoľko ma chce veľmi veľa ľudí vidieť kandidovať,“ uviedol pre Pravdu. „Uvidíme, ako mi ešte moji fanúšikovia pomôžu,“ uviedol s tým, že ešte čaká na ďalšie hárky a zatiaľ neuvažoval nad tým, aby sa kandidatúry vzdal. S kandidátkou Martou Čurajovou sa Pravde nepodarilo spojiť.