Šéf strany Aliancia Krisztián Forró vyzbieral od ľudí takmer 30-tisíc podpisov a pred víkendom ich po boku Guylu Bárdosa odovzdal do Národnej rady. Bárdos sa v minulosti tiež uchádzal o prezidentský palác. Neúspešne. V prvom kole si vtedy pripísal 5,1-percentnú podporu voličov, čo predstavovalo niečo vyše 97-tisíc hlasov. V piatok stál po boku Fórroa ako predseda jeho petičného výboru. Zo skupiny maďarských politikov sa okrem neho uchádzali v minulosti o úrad prezidenta už aj Béla Bugár a József Menyhárt.
Do súboja o Grasalkovičov palác sa Forró vydáva aj napriek tomu, že mu prieskumy dva mesiace pred voľbami ukazujú menej ako päťpercentnú podporu. Veľké nádeje na výhru mu zatiaľ nedáva ani piatkový prieskum agentúry Ipsos pre Denník N z 22. – 25. januára, podľa ktorého by ho volilo 3,3 percenta voličov. V januárovom prieskume agentúry AKO dosiahol 2,4 percenta, NMS Market Research Slovakia mu pripísal 1,9 percenta a SANEP zo začiatku januára 0,8 percenta. Napriek doterajším prieskumom si ale verí.
Čítajte viac Dubovský má tri podpisy. Staví Matovič radšej na Krajčího než na „konzervatívne ladenú ženu“?
Forró chce vyjsť z volieb silnejší. „Chcem dosiahnuť čo najlepší výsledok, aby sme ukázali silu, ktorú prezentuje naša komunita. To je mojou najdôležitejšou úlohou,“ povedal pre Pravdu. Myslí si, že rozumie problémom Slovákov, Maďarov, Rusínov aj Rómov. Ako to chce docieliť v medziach prezidentských právomocí? Ako nástupca Zuzany Čaputovej by chcel zblížiť ľudí a využiť na to všetky svoje možnosti. V zahraničnej politike je podľa neho potrebné pokračovať smerom k Európskej únii (EÚ) a NATO. „Na tejto ceste treba pokračovať,“ zdôraznil.
Ak by mal nízke šance pred prvým kolom, odstúpiť sa nechystá. Hovorí, že ak by sa vzdal, maďarská komunita by nemala svoje zastúpenie vo voľbách. K tomu, či by v druhom kole podporil niektorého z ďalších kandidátov, sa zatiaľ jasne nevyjadril. Všetko sa vraj bude odvíjať od toho, s akým výsledkom skončí. Hlavným kritériom pre neho bude postoj finalistov voči problémom maďarskej komunity.
Maďarským kandidátom to doteraz nevyšlo
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že úspechom u maďarskej komunity by bolo, ak by sa Forróovi podarilo primäť členov komunity k vysokej účasti. „K účasti, ktorá by bola vyššia ako v rámci Slovenska a znamenala by pre neho sumárny zisk okolo sedem až 10 percent. Lenže to je nereálne, keďže aj voliči maďarskej národnosti si uvedomujú, že táto kandidatúra je odsúdená na neúspech,“ uviedol pre Pravdu.
„Ak si to uvedomuje aj predseda Forró, tak jeho kandidatúra bude len o zviditeľnení jeho osoby – stále patrí k najmenej známym politikom – a možno aj strany,“ dodal. Ak by však Forró nekandidoval, podľa Lenča by nebola dostatočne zabezpečená pluralita volieb. Voliči si tak môžu vyberať medzi viacerými kandidátmi.
Prezidentskí kandidáti môžu zo zákona minúť na kampaň pol milióna eur. Forró plánuje skromnejšiu kampaň, hradiť si ju chce z príspevkov od darcov a z vlastných zdrojov. Stretávať sa chce s ľuďmi v regiónoch tak, ako doteraz.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ešte pred odovzdaním podpisov sa vyjadril, že o možnej spolupráci bude hovoriť s premiérom Robertom Ficom. Smer však už podporil ako prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho. O podpore lídra Hlasu vraj reč nemala byť. A zdá sa, že nemôže rátať ani s podporou iných maďarských strán. „Momentálne jediná relevantná strana je maďarská Aliancia. Všetky ostatné strany, ktoré išli do volieb s inými stranami ukázali, že majú takmer nemerateľnú váhu,“ reagoval šéf Aliancie.
Stretnutie s predsedom Smeru dopadlo evidentne v prospech Forróa. „Premiér súhlasil s potrebou kodifikácie legislatívy týkajúcej sa národnostných menšín a jej prípravou poveril splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Ákosa Horonya,“ informovala v piatok popoludní Forróova hovorkyňa Évi Palinkás.
Forró mal v piatok namierené aj za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Pri otázkach o podpore petície za jej odstúpenie zvolil viac diplomatický jazyk. Odchod šéfky rezortu žiada už vyše 180-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu. Šimkovičová dostala podľa Forróa mandát, aby ho vykonávala a kým ju niekto neodvolá, tak ňou stále je. Podpísať petíciu sa nechystá. Dôvodom je zrejme aj prísľub, ktorý od nej dostal. Šimkovičová mu potvrdila, že Fond na podporu národnostných menšín a Fond na podporu umenia nezlúči, budú fungovať samostatne a efektívnejšie.
Ukrajina si podľa neho zaslúži humanitárnu pomoc. Pripomenul, že Aliancia sa po vypuknutí konfliktu postavila na stranu nášho východného suseda a Rusko považuje za agresora. Pri vojenskej pomoc má však iný postoj. „Nemyslím si, že dodávanie zbraní pre Ukrajinu je tým správnym riešením,“ vyhlásil na tlačovke pred parlamentom. Vyjadril sa, že rozdávaním zbraní sa vojna predlžuje a denno-denne zomierajú ľudia. S členstvom Ukrajiny v EÚ by problém nemal, dôležité je, aby splnila podmienky. Na otázky k vstupu Ukrajiny do NATO bol Forró už zdržanlivejší. Súhlasiť by s tým museli všetky členské krajiny Aliancie. Za seba však nevedel povedať či áno, alebo nie.
Forró čelil aj otázkam, ako sa pozerá na skupovanie historických budov a slovenskej pôdy Maďarskom. Problém v tom nevidí. Myslí si však, že opravovať budovy by malo byť primárne úlohou Slovenska. „Ak sa toho neujme, tak je vždy lepšie, aby tieto budovy rekonštruoval niekto, ako keď to necháme, aby to chátralo,“ odpovedal.
Danko ako druhý kandidát z koalície
Nepatrí k neznámym, prieskumy mu však veľkú šancu zatiaľ nedávajú. O 10-tisíc menej podpisov ako Forró odovzdal do podateľne už aj predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. O prezidentskej kandidatúre pritom intenzívnejšie začal hovoriť až začiatkom nového roka, teda ešte predtým ako nabúral do jedného z bratislavských semaforov a z miesta hneď odišiel. K definitívnemu rozhodnutiu ho mal prinútiť údajný „mediálny lynč“ po nehode. Ešte koncom roka pritom núkal podporu SNS Pellegrinimu. Ten ju však odmietal. Ipsos nameral Dankovi v januári 1,7 percenta, AKO 1,5 percenta, NMS 1,8 percenta a SANEP 3,2 percenta.
Kým jeho koaliční partneri Fico a Pellegrini lietali počas týždňa nad Európou a navštevovali zahraničných lídrov, Dankov sen o ministerstve športu naberal črty. Súčasná hlava štátu vymenovala do funkcie nového ministra športu Dušana Keketiho. Existencia nového rezortu by nemala byť ohrozená ani napriek tomu, že kompetenčný zákon, vďaka ktorému vznikol, podala Čaputová na Ústavný súd.
Dankov koaličný partner Fico zatiaľ stihol navštíviť Nemecko a Ukrajinu, o ktorej ešte pred cestou tvrdil, že v jej metropole nie je vojna. Premiérove slová síce vysvetľoval a zjemňoval na pracovnej ceste v Bruseli Pellegrini, no tvrdenia predsedu vlády zachytila aj americká ambasáda. Vyjadrenia o tom, že Kyjeve žiadna vojna nie je a žije sa tam normálny život, považuje za slová nehodné spojenca NATO. V Užhorode, kde sa stretol s ukrajinským náprotivkom Denisom Šmyhalom, už Fico ponúkal Ukrajine pomoc.
Šéf SNS má však voči Ukrajine tvrdší postoj, pred týždňom sa v relácii Markízy vyjadril, by nikdy nemala byť v EÚ. Až neskôr spresnil, že členom by nemala by pokiaľ „sa nevysporiada konflikt, ktorý tam je“. Avizovaná pomoc, ktorú Fico prisľúbil Šmyhalovi, podľa politológa Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, posilní pozíciu SNS v rámci koalície. Už teraz možno podľa neho hovoriť o akejsi vnútrokoaličnej aliancii Smeru a SNS.
Čítajte viac Slovensko vyšle do Bruselu špeciálneho diplomata. Lídrom v EÚ bude vysvetľovať, čo vláda zamýšľa s Trestným zákonom
V otázkach pomoci susedovi však zásadný spor neočakáva. Konflikt pre Ficovu pomoc Ukrajine neočakáva ani politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „Danko si určite pomrmle popod nos, ale keďže dvaja koaliční partneri mu vždy pripomenú jeho cestné pirátstvo, nakoniec stiahne chvost,“ myslí si.
Predseda SNS si už ako prezidentský kandidát zriadil transparentný účet. V posledné dni mu naň začali pribúdať jednocentové platby s rôznymi odkazmi, ktoré narážajú na jeho zľudovené výroky či januárovú nehodu. „Dary“ má vraj Danko využiť napríklad na opravu semafora či nákup metly.
Účet na sprehľadnenie prezidentskej kampane si otvorili aj šéf Hlasu, zatiaľ mu tam pribudla suma 250-tisíc eur od vlastnej strany. Pellegrini, ktorý je vo funkciu predsedu Národnej rady (NR) Slovenskej republiky, skončil v prieskume Ipsosu prvý s 40,7 percentami. Spolu s diplomatom a exministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom si od ostatných kandidátov drží výrazný náskok. Korčok sa v prieskume doťahuje na šéfa Hlasu s 38,2 percentami.
Tretie miesto v januárom prieskume Ipsosu obsadil trestný sudca Štefan Harabin. Uspieť v prezidentských voľbách sa pokúša opäť po piatich rokoch, podľa prieskumu Ipsosu by ho volilo osem percent voličov.
Kubiš si dáva načas, ako kandidát sa spomína aj Krajčí
O miesto v prezidentskom paláci má záujem aj predseda Slovenského Hnutia Obrody Róbert Švec. Pre Pravdu uviedol, že podklady pre kandidatúru odovzdá do Národnej rady Slovenskej republiky v pondelok 29. januára dopoludnia. Švec už začal svoju kampaň, do schránok distribuuje letáky s jeho fotografiou a volebným mottom „Slovensko potrebuje odvážneho prezidenta“.
Časovú rezervu si stále necháva diplomat Ján Kubiš, ktorému Ipsos nameral 2,1-percentnú podporu. Kubiš sa chce o hlasy voličov uchádzať ako občiansky kandidát, na odovzdanie podpisov potrebných na kandidatúru si necháva časovú rezervu do konca mesiaca.
Kandidovať na post prezidenta chce aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovský. O podpore rokoval s KDH, no osloviť chcel aj hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) a Kresťanskú úniu. V prípade Matovičovho hnutia sa však už spomína ako možný kandidát exminister Marek Krajčí, definitívne rozhodnutie však podľa neho ešte nepadlo.