Spolu s politológmi, so sociológmi a s odborníkmi sme zhodnotili, aké sú ich šance tri dni pred voľbami a či kampaň pred druhým kolom môže niečo zmeniť. Rozhodovať bude mobilizačná kampaň, voliči Harabina, ale aj vábenie „prelietavých“ či nerozhodnutých voličov.
Kandidátov síce bolo pôvodne jedenásť, no pozornosť sa sústredila len na dvoch preferenčne najsilnejších. Ak nepočítame (ne)kandidatúru lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča a protest lídra SNS Andreja Danka, ktorý potrebuje v koalícii udržať napätie a tak sa napokon rozhodol odstúpiť a podporiť Štefana Harabina. Podľa sociológov však ani táto podpora nebude Harabinovi stačiť, aby postúpil do druhého kola.
Tejto kampani chýba kampaň
Prezidentskú kampaň pred prvým kolom charakterizujú dve veci – chýbala hlavná téma a duely favoritov či diskusie kandidátov. Aj preto sa de facto o žiadnej kampani ani hovoriť nedá. „Kampaň? Ťažko sa dá hodnotiť niečo, čo v podstate ani nebolo,“ uviedol pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Tejto kampani chýbala kampaň. Konfrontácia vízií a programov. Téma. Zmysel. Toto bola azda prvá kampaň pred prezidentskými voľbami, v ktorej nebola nosná téma, ale kandidáti, ktorým sa chcelo, resp. ktorí mali možnosť, len reagovali na politické dianie a Pellegriniho pasivitu,“ uviedol.
Čítajte viac Posledný prieskum SANEP pred prezidentskými voľbami: Najskôr tesné, potom jasné
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka pôsobí kampaň letargicky a obsahovo prázdno. „Pripomína vtip z 80. rokov s prázdnym papierom – načo písmená, keď je všetko jasné. Viac-menej sú jasne identifikovateľné nálady v spoločnosti i rozloženie síl,“ zhodnotil pre Pravdu.
Práve debaty kandidátov chýbali podľa odborníka na reklamu a komunikáciu Róberta Slováka najviac. „Videli sme oveľa viac prázdnych kresiel či zrušených televíznych diskusií ako predtým,“ skonštatoval pre Pravdu. Odborníčka na marketing Simona Bubánová hodnotí doterajšiu kampaň ako nudnú a neslušnú k ľuďom. „Nemali totižto šancu vidieť svojich kandidátov, ako odpovedajú na kritické otázky a ako vedia argumentovať v diskusii s oponentom,“ uviedla pre Pravdu. Tzv. „nuda v Brne“ bola podľa nej prekvapivým symbolom kampane.
Gulášová debata
Pellegrini kandiduje ako líder strany Hlas a zároveň ako šéf parlamentu. Oproti ostatným kandidátom sa tak v kampani nemusel „extra“ snažiť a radšej zvolil taktiku ticha a zbytočne sa nepretŕčal. Bohato mu stačila prezentácia v rámci jeho funkcie. Nehovoriac o tom, že do karát mu hrá vysoká poznateľnosť, kedze je stále s prehľadom najpopulárnejší politik„Predseda NR SR si kampaň fakticky robí každým svojím verejným vystúpením ako druhý najvyšší ústavný činiteľ. Je viditeľnejší a jeho aktivity vo funkcii v NR SR naznačujú, ako sa bude správať v prípade, že sa stane hlavou štátu,“ hovorí Marušiak.
Najviac však rezonoval fakt, že sa vyhýbal diskusiám a stretu s Korčokom, aj keď podľa vlastných slov sa ničomu nevyhýbal a duelu sa nebál. Akurát nechcel chodiť po „kadejakých diskusiách“. Do diskusie Denníka N a Sme nechcel ísť, lebo sa predávali lístky. Debatovať však neprišiel ani do TV Joj a niekoľko týždňov sa vyhýbal aj Markíze. „Myslím si, že je nekorektné odmietať verejnú konfrontáciu a súťaž myšlienok,“ uviedla Bubánová.
Pellegrini sa zúčastnil až pondelkovej debaty, na ktorú viacerí čakali. Žiadne väčšie prekvapenie sa však nekonalo. Pellegrini uhýbal pohľadom a Korčokovi chýbala ráznosť a aj keď bol asertívnejší, na voličov to zrejme vplyv mať nebude. „Dlho očakávaná diskusia bola ako dlho očakávaný guláš, ktorý kuchár zabudol okoreniť a osoliť. Debata bola, ale vlastne nebola. Bolo to prednostne hodnotenie minulosti a súčasnosti slovenskej politiky, no bez vízií a podstatnej ingrediencie, ktorú mali dodať kandidáti na prezidenta,“ hovorí Lenč s tým, že hlavnou postavou bol skôr moderátor, než samotní kandidáti, ktorí skoro nemali ani šancu sa vzájomne konfrontovať či voči sebe vymedzovať.
„Ja si myslím, že ľudia si nemajú vyberať prezidenta podľa toho, ako sa dvaja kandidáti vedia hádať, ale podľa toho, čo prezentujú,“ povedal v pondelok šéf Hlasu. Podľa Lenča má v tomto smere pravdu, keďže voľba prezidenta by nemala byť postavená na tom, aké zručnosti vo vytváraní politických konfliktov má ten či onen kandidát.
„Ale ak si máme vyberať na základe toho, čo ponúkajú (prezentujú), tak by sme ako verejnosť mali mať tieto informácie. Kandidáti by mali mať program, vízie a nie len heslá na bilboardoch, v ktorých sľubujú, že dajú Slovensku pokoj, či že budú slušní, ale rázni,“ uviedol. Predvolebná kampaň sa však podľa politológa z trnavskej univerzity zmenila len na individuálne rozhovory s kandidátmi a jednostranné prezentovanie posolstiev kandidátov na prezidenta.
„Tichá“ taktika zrejme vychádza
Marketéri si však nemyslia, že kampane bez diskusií a hlavnej témy budú novým trendom. „Myslím, že je to len zhoda okolností, keď favoritovi vyhovuje ‚premlčať sa‘ do paláca,“ hovorí Slovák. Podľa Bubánovej ešte hlavná téma príde v mobilizačnej kampani. „Byť marketérom z tímu Petra Pellegriniho, pokúsila by som sa o rovnakú taktiku. Líder na trhu by nemal dovoliť nikomu postaviť sa vedľa seba,“ hovorí odborníčka.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V praxi to totiž znamená, že každá debata alebo konfrontácia s oponentom mu len škodí a prináša pozitívne body pre konkurenta. „Je otázne, či to voliči nakoniec nevyhodnotia ako neúctu voči sebe, lebo voliči majú bezpochyby právo dozvedieť sa, ako vyzerá priame porovnanie kandidátov,“ konštatuje. Pellegriniho „tichá“ taktika je tak viac než prospešná. Práve jemu hrá absencia v televíznych debatách do karát najviac aj podľa Marušiaka.
„Protistrana ho môže konfrontovať s vyjadreniami v rokoch 2018 – 2023. Myslím, že aj to je dôvod, prečo Pellegrini zatiaľ účasť v debatách odmietal,“ hovorí Marušiak. Keď sa Pellegrini dostal do konfrontácie s Korčokom, kritiku mu neraz adresoval nepriamo. Pri téme vojny na Ukrajine čelil Pellegrini svojim skorším výrokom zo začiatku vojny. Vtedy ešte dodávky zbraní podporoval. Dnes sa drží rétoriky premiéra Roberta Fica a postoj zmenil podľa jeho slov preto, že sa situácia v krajine nijako nezlepšuje. „Je to posun v čase,“ hovoril. Korčok zas rétoricky zakopol pri kauze Evka. Podľa neho je za to zodpovedný vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a on ako štátny tajomník o predraženom logu nevedel.
Poprosím jedného Danka a jedného Matoviča
V každej kampani sa objaví prekvapenie, úsmevný moment či na štandardné pomery exotický kandidát. Okrem „večného víťaza“ Štefana Harabina boli korením a bobkovým listom týchto volieb Igor Matovič a Andrej Danko. Celkovo sa tak vo voľbách uchádzali až traja lídri strán, ktoré sa v septembrových voľbách dostali do parlamentu. Vstup Matoviča, ktorý podľa vlastných slov vlastne nekandiduje, považuje Slovák za najvýraznejší moment. „Obávam sa, že on ešte prekvapí niečím nepríjemným tesne pred moratóriom,“ povedal odborník.
Sám Matovič v pondelok k debate uviedol, že niektorí novinári už kompromateriály dostali, no váhajú, či ich zverejniť. Počas moratória sa tak môžeme dočkať nejakého prekvapenia. Matovič tak urobil aj pred predčasnými voľbami, keď počas moratória zverejnil esemesky lídra SaS Richarda Sulíka s majiteľom Penty Jaroslavom Haščákom. Matovič zároveň vstupom do kampane vzal Korčokovi aj značnú časť voličov. Čo sa týka Danka, ten od začiatku označoval za najlepšieho kandidáta Fica. Kvôli nezhode na podpore SNS pre Pellegriniho, ku ktorej sa nemal ani líder Hlasu, vznikli v koalícii ďalšie trenice. Ako sa hovorí, čo sa stane v Las Vegas, ostane v Las Vegas a podobne sa ku kampani staval aj Danko. To, čo sa v nej stane alebo v nej zaznie, vraj nebude mať vplyv na vzťahy v koalícii. Líder SNS sa však neštítil útočiť ani na súkromný život predsedu parlamentu.
Bubánová to paradoxne vníma ako zaujímavý a pozitívny moment kampane, pretože Pellegriniho sa zastal aj Korčok. „Danko zaútočil na svojho koaličného partnera cez LGBTI+ tému a jeho najväčší oponent Ivan Korčok sa Petra Pellegriniho zastal. Útočiť na niekoho s takouto argumentáciou je neslušné a nemorálne,“ povedala. Danko sa však necelý týždeň pred voľbami vzdal kandidatúry a podporil v nej Harabina. Obaja totiž veria, že sa takto dostane do druhého kola.
Čítajte viac ANKETA PRAVDY: Kandidáti na prezidenta odpovedali na 19 otázok. Tu sú všetky reakcie
Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika nebude Harabinovi na postup do druhého kola pri jeho súčasných preferenciách na úrovni 12 percent stačiť ani to, ak by ho volili všetci pôvodní Dankovi voliči. „K čomu však nedôjde. Pre Pellegriniho sú voliči Harabina dôležití až v druhom kole – teda, aby prišli hlasovať a podporili jeho,“ hovorí sociológ.
Podľa sociológa z agentúry Ipsos Romana Pudmarčíka bude presun Dankových voličov k inému kandidátovi znamenať iba zanedbateľné zvýšenie podpory, no nebude predstavovať žiadnu zásadnú zmenu aktuálneho rozloženia síl kandidátov. „Preferencie Andreja Danka sa pohybovali od februára okolo úrovne jedného percenta. Zároveň mal nízke jadro, čo naznačuje, že bol stále kandidátom druhej voľby najmä pre voličov Pellegriniho alebo Harabina,“ uviedol pre Pravdu.
Že Danko nechce Pellegriniho za prezidenta, nie je nič nové, podľa Lenča je však možné, že to nechce ani Fico. „Mohli by to naznačovať jeho vyjadrenia a najmä politické rozhodnutia vlády. Ak za týchto okolnosti koalícia funguje, hoc možno v napätí, nezmení na tom nič ani rozhodnutie SNS,“ zhodnotil. Čo sa týka napätia v koalícii, jeho udržanie je pre Danka, vzhľadom na to, že sa tak zviditeľňuje, dôležité. „V opačnom prípade by sa nielen SNS, ale aj on osobne marginalizovali. Myslím, že za týmto rozhodnutím môže byť aj snaha získať podporu v národne orientovanom tábore v eurovoľbách,“ hovorí Marušiak a predpokladá, že Harabin môže postupne SNS pohltiť. „Tento trend je evidentný ešte od prezidentských volieb 2019. SNS sa do parlamentu dostala vďaka kandidátom, ktorí nie sú bezprostredne spojení so SNS a vďaka rozpadu strany Vlasť, ktorej volebným lídrom bol Harabin,“ uviedol.
Žiadne prekvapenia v prvom kole
Od zverejnenia finálneho zoznamu kandidátov sa tak preferenčné prekvapenia nekonali a preferencie sa veľmi nehýbali. Medzi prvým a druhým kandidátom bol rozdiel na úrovni štatistickej odchýlky, čo potvrdili aj posledné prieskumy agentúry Sanep pre ta3 (Pellegrini 35,6 %, Korčok 33,1 %) a Ipsos pre Denník N (Pellegrini 37,4 %, Korčok 36,6 %). Podobne volili aj čitatelia Pravdy vo Virtuálnych prezidentských voľbách (Pellegrini 42,1 %, Korčok 40,6 %).
„Aj z hľadiska druhého kola došlo na konci roka 2023 k priblíženiu sa Korčoka k Pellegrinimu na rozdiel zhruba desať percentuálnych bodov, ale okolo tejto úrovne sa zatiaľ to približovanie zastavilo,“ hovorí Slosiarik. Korčok mal podľa neho pred Pellegrinim nevýhodu v tom, že nebol pre voličov takým známym kandidátom. „Takže jeho preferencie postupne stúpali s tým, ako robil samotnú kampaň,“ hodnotí sociológ.
Podobne to vidí aj Pudmarčík. „Pred prvým kolom volieb prichádza prevažne iba k miernym odchýlkam a voličské skupiny sa výraznejšie neprelievajú medzi kandidátmi. V najnovšom prieskume Ipsosu zostala podpora Korčoka takmer identická v porovnaní s februárom. Pohyb začíname však pozorovať pri Pellegrinim, ktorého podpora klesla na úkor Harabina, pričom Pellegriniho zisk klesol o necelé tri percentuálne body, pričom takmer identický podiel voličov a voličiek pribudol Harabinovi,“ uviedol sociológ z Ipsosu.
Čítajte viac Akého prezidenta SR potrebuje? Kandidáti odpovedajú: Polovici právomoci stačia, druhá uvíta úpravy. Zmeny chce Švec, Kotleba aj Dubovský
Bude teda zaujímavé sledovať, či to môže byť náznak nového trendu, ktorý by mohol do volieb ešte výraznejšie zmeniť rozloženie síl, hovorí Pudmarčík s tým, že diskusie v Markíze zrejme nebudú mať výraznejší vplyv na voličské správanie, keďže obaja majú pomerne silné jadro. „Väčší vplyv by mohla mať veľká debata na RTVS, v ktorej sa má predstaviť všetkých desať zostávajúcich kandidátov,“ hodnotí sociológ z Ipsosu s tým, že ohrozenie to môže predstavovať predovšetkým pre Pellegriniho, a to práve kvôli tomu, že zdieľa elektorát s Harabinom, ktorý má šancu získať jeho hlasy, ak diskusiu zvládne. Veľkou neznámou je neoficiálna antikampaň a dezinformácie, ktoré sa môžu pred voľbami objaviť a ich dopad sa nedá odhadnúť.
Poklesy preferencií v prvom kole však podľa Slosiarika neboli štatisticky významné. „Zmenu by mohla priniesť nejaká zásadná informácia, ktorá by spochybnila napr. morálnu integritu niektorého z kandidátov. Na základe pondelkovej spoločnej diskusie sa mi to javí tak, že samotné diskusie už veľa nezmenia, keďže obaja kandidáti si v nich v podstate ustrážili svoje voličské tábory a neurobili nejaké zásadné chyby,“ skonštatoval.
Foto: TV Markíza
Lenč si však myslí, že debaty pár dní pred voľbami môžu síce byť sledované natoľko, aby to mohlo ovplyvniť výsledok, no šanca je malá. „Domnievam sa, že je to tým, že je už o prvom kole de facto rozhodnuté. Voliči nemajú motiváciu k tomu, aby im vyjadrovali podporu. Iných nebaví táto predvolebná nuda a hľadajú a obracajú sa na iných kandidátov. Ukazuje sa však, že je ich stále ešte málo, aby zamiešali kartami. Stále sa ešte môžu udiať veci, ktoré zmenia nálady voličov – vládna koalícia na tom húževnato pracuje,“ hovorí politológ z trnavskej univerzity.
Debaty môžu podľa marketérov presvedčiť alebo odradiť váhajúcich alebo „prelietavých“, resp. nerozhodnutých voličov. „Rozhodovať budú už úplne iné témy. Jadro voličov jednotlivých kandidátov je už rozhodnuté. Teraz sa musia zamerať na iný spôsob komunikácie aj na nové hlavné posolstvo,“ hovorí Bubánová. Podľa Marušiaka budú posledné dní dôležité, lebo veľká časť voličov sa rozhoduje na poslednú chvíľu. „Ak sa bude o niečo v kampani hrať, tak o občanov, ktorí zvažujú, že k urnám neprídu vôbec,“ myslí si politológ SAV.
Žiadne prekvapenia v druhom kole?
Slosiarik pripomína, že počet ľudí, ktorí deklarujú, že určite alebo skôr prídu voliť a zároveň ešte nevedia, koho budú voliť, sa pohybuje na úrovni do desať percent (podľa dát Ipsosu je to 16 percent, pozn. red.). „Avšak sily oboch hlavných kandidátov sú v tejto skupine nerozhodnutých pomerne vyrovnané. Opäť by muselo dôjsť k tomu, že by sa napríklad len Korčokovi podarilo zmobilizovať nerozhodnutých, ale Pellegrini by nebol v tejto skupine až taký úspešný,“ vysvetľuje šéf Focusu.
Čítajte viac Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom
Odborníci na marketing očakávajú, že kampaň pred druhým kolom bude ostrejšia. „Myslím, že tam budú musieť tasiť ostrejšie zbrane, aby presvedčili najmä tých voličov, ktorých kandidáti sa do druhého kola nedostanú,“ hovorí Slovák. Bubánová si myslí, že marketéri by mali rozmýšľa, ako mobilizovať – teda, akú tému nastoliť tak, aby sa voliči priklonili na stranu konkrétneho kandidáta. „Mala by to byť už len jedna zásadná téma, lebo je to v princípe niečo ako referendum – áno alebo nie. Myslím, že tou témou bude paradoxne Robert Fico,“ dodala.
Ak sa pozrieme na trendy vo voľbách za posledné tri obdobia, ani v jednom prípade sa kandidátovi, ktorý dva až tri týždne pred prvým kolom zaostával (Radičová, Fico, Šefčovič), nepodarilo tento trend otočiť. „Ten rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom si stále vyžaduje mobilizáciu relatívne veľkého počtu voličov na strane Korčoka, čo bude pre neho dosť náročná úloha. Skôr si myslím, že by muselo dôjsť k tomu, že časť voličov Pellegriniho by nakoniec voľby vypustila, a tým by sa preferencie týchto dvoch kandidátov k sebe priblížili,“ vysvetľuje Slosiarik.
Foto: TV Markíza
Pri Pellegrinim badáme aj zaujímavý trend – 25 % percent voličov v prvom kole a 15 % percent voličov v druhom kole totiž zvažuje voľbu Korčoka, a nie lídra strany, ktorú volili, čo môže mať tri dôvody. „Prvým je, že niektorí voliči a voličky Hlasu nechcú, aby sa Pellegrini stal prezidentom, pretože ho chcú naďalej ako člena koalície, resp. predsedu NR SR. Ďalšími dvomi dôvodmi môžu byť sklamanie z Pellegriniho po jeho vstupe do aktuálnej koalície, alebo dokonca úplný odklon od podpory strany Hlas,“ konštatuje Pudmarčík.
Úlohu ešte môže v druhom kole zohrať aj výsledok toho prvého. „V prípade väčšieho rozdielu môže pôsobiť demotivačne na voličov kandidát, ktorý skončí druhý,“ dodal Slosiarik. Sociológ z Ipsosu dodáva, že výsledok prvého kola síce istý nie je, no postupová dvojica áno. „V súčasnosti stále platí, že vyššie šance na výhru má Peter Pelegrini, avšak do druhého kola sa môže situácia zmeniť,“ uviedol.
„Ako kľúčový faktor pre výsledok druhého kola volieb sa v súčasnosti však stále ukazuje to, ako sa rozhodnú voliči a voličky Štefana Harabina z prvého kola. Aktuálne približne tri štvrtiny z nich deklarujú účasť aj na druhom kole volieb a takmer všetci z tejto skupiny by volili Pellegriniho, čo mu pomáha udržať si náskok pred Korčokom v preferenciách pre druhé kolo,“ dodal Pudmarčík. Práve Harabinovi voliči stoja za väčším rozdielom v preferenciách medzi Korčokom a Pellegrinim v druhom kole. Aj keď ostrejšie diskusie Pudmarčík neočakáva, predpokladá, že najťažšie kalibre si favoriti odložili do druhého kola.
„Dvaja hlavní kandidáti si asi nechávajú tromfy do druhého kola volieb, ale aj tam ťažko môžu vystúpiť s niečím novým, čo by sme nepoznali, ak nerátame prípadné materiály kompromitujúce protistranu,“ myslí si Marušiak. Podľa neho je to dané aj tým, že prezidentské voľby prebiehajú tesne po voľbách parlamentných. „To pripomína trochu situáciu s prezidentskými voľbami v roku 1999, ale vtedy sa pomer síl zdal predsa len tesnejší. Dnes v spoločnosti panuje predsa len väčšia apatia a defetizmus,“ uviedol.
Marušiak dodáva, že kým v prípade Harabinových voličov je očividné, že v druhom kole podporia Pellegriniho, Korčok si nemôže byť istý takouto automatickou podporou ani od voličov Igora Matoviča, ani od voličov Jána Kubiša. „Ak by Korčok dokázal vyhrať v druhom kole, bolo by to naozaj prekvapenie. A prekvapenie je prekvapením práve preto, lebo ho nemôžeme predvídať,“ dodal politológ SAV.