Protokol napríklad stanovuje pravidlá, ktoré musí prezidentský tím prispôsobiť hlave štátu osobne: teda osobnosti, postave, veku, úprave vlasov. Každý jej krok, či už ide o prijatia, návštevy, alebo komunikáciu s médiami, všetko musí byť vyladené do detailov. Pre ženy platia napríklad pravidlá pre strih šiat. Ich dĺžka musí byť tesne nad kolená, alebo po kolená, rozhodne nie do pol lýtok, lebo to mierne deformuje postavu.
„Musí nosiť lodičky, iný druh topánok prípustný nie je. Ale tým, že šaty sú jednofarebné a minimalistické, s lodičkami sa môže vyhrať. Dať si napríklad lodičky telovej farby, pudrovo-ružové, modré, alebo aj zlaté a strieborné. Minimalizmus a farba šiat potom predpokladajú, že môže nosiť aj šperky. K takémuto typu oblečenia si môže dovoliť aj trošku extravagantnejší účes,“ vysvetlila detaily z prezidentského života Zuzany Čaputovej protokolistka Mária Holubová.
Čítajte viac Podľa Gašparoviča je pre prezidenta najdôležitejšie vedieť komunikovať: Vedel som si zatelefonovať aj s premiérkou Radičovou
Exprezident Rudolf Schuster si obleky, košele, kravaty či topánky kupoval sám. „Zásadne som si vyberal veci sám. Dokonca ani manželka mi v tomto smere neradila,“ poznamenal pre Pravdu v minulosti Schuster. Predtým, ako zasadol do prezidentského úradu, mal už skúsenosti z politiky, preto vedel, čo sa hodí a čo nie, a nepotreboval poradcu. „Protokol som sa nemusel učiť, mal som ho v sebe. Bol som okrem iného primátorom Košíc, predsedom krajského národného výboru či Slovenskej národnej rady, teda som vedel, čo sa patrí," skonštatoval Schuster s tým, že istú vec by si na seba nikdy v živote neobliekol. "Mňa by napríklad vo svetlom obleku nikto nikdy nevidel,“ podotkol prezident, ktorý pôsobil v tejto funkcii v rokoch 1999 až 2004. Doplnil, že si nepamätá, že by mu niekedy niekto vyčítal, že sa nevhodne obliekol.
Aby bolo zvládanie pravidiel plynulejšie, prezident má nárok na široký tím asistentov a poradcov. Hoci Prezidentský palác nemá jedného stáleho kuchára, v priestoroch sa nachádza vybavená kuchyňa, ktorú v prípade zahraničných návštev obsadia najlepší domáci šéfkuchári podľa priania kancelárie hlavy štátu.
Viaceré benefity zostávajú doživotne
K prezidentskej funkcii patria mnohé benefity. Najlukratívnejším z nich je plat, ktorý predstavuje 12-násobok priemernej mzdy bežného zamestnanca. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Z nich si najvyšší ústavný činiteľ platí napríklad osobného asistenta. Víťaz druhého kola tak po nástupe do funkcie bude dostávať 18,5 tisíca eur mesačne v hrubom.
Pri cestách do zahraničia, ktoré súvisia s výkonom funkcie prezidenta, dostáva náhrady. Ich výška je určená na 1,5-násobok cestovných náhrad predsedu Národnej rady, na ktorých sa uzniesol parlament. Hlava štátu okrem toho má auto a štátnu ochranku. Tieto nároky sú doživotné, teda prezident má služobné auto s plnou nádržou aj po tom, čo sa mu skončí výkon funkcie. Tiež má právo bezplatne využívať primerane vybavený byt. Túto možnosť napríklad využil prezident Andrej Kiska, býval v bytovom dome neďaleko centra Bratislavy, ktorý je majetkom ministerstva zahraničných vecí.
Podľa diplomatického protokolu zostáva doživotne bývalej hlave štátu aj oslovenie a titul prezidenta. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.
Po odchode z paláca navyše prezidentom zostáva aj pravidelný príjem. Po skončení výkonu svojej funkcie dostáva prezident doživotný plat vo výške mzdy poslanca Národnej rady. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu vyplácanie tejto doživotnej mzdy pozastaví.
Na hrade ani v paláci sa bývať nedá
Biely dom, Elyzejský palác v Paríži, pražské Hradčany. Hlavy štátu s nástupom do úradu získavajú prístup aj k lukratívnym nehnuteľnostiam a inak tomu nie je ani na Slovensku. Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v hlavnom meste, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Podobne je to tak aj s Bratislavským hradom. Zoznam tu však nekončí. Do realitného portfólia prezidentskej kancelárie patrí aj vila na Slavíne či lovecký zámoček Javorina.
Video TV Pravda: Túžba po súkromí, nevyhovujúca budova či absencia tradície. Pod doteraz nedoriešené oficiálne bývanie hlavy štátu sa podpísalo viacero príčin. „Viem si však predstaviť aj opačnú situáciu, ak by sa ktorýkoľvek prezident rozhodol predsa len bývať napríklad v Prezidentskom paláci, časť verejnej mienky by to mohla vnímať ako prejav papalášizmu,“ mieni politológ Tomáš Koziak.
Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová celé obdobie výkonu funkcie bývala vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Jeho predchodca Ivan Gašparovič dochádzal do úradu z vlastného domu v Limbachu.
Vila na Slavíne aj kniežací zámoček
Bola kúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur). Vila sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy. Pozemok má rozlohu 4 300 štvorcových metrov. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tomto dome býval. Odsťahoval sa v roku 2004, keď vo vile vybuchol kotol. Odvtedy budova chátra. Naposledy o jej rekonštrukcii hovoril exprezident Andrej Kiska, napokon z nej nič nebolo. Oprava schátranej nehnuteľnosti by si totiž vyžiadala zhruba milión eur, čo sa bývalému prezidentovi zdalo pridrahé. „Sú tam vlhké steny, vydutá podlaha, deravá strecha, nefunkčné kúrenie. Rezidencia je tiež dispozične veľmi zle riešená, nie je tam žiaden priestor na prijímanie návštev,” opisoval vilu v roku 2019 Kiskov hovorca Roman Krpelan.
Foto: Kancelária prezidenta SR
Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú hlavy štátu využívajú najmä na reprezentáciu. Postavený bol v roku 1885 kniežaťom Hohenlohe. V 1935-tom po jeho smrti javorinské panstvo získala Československá republika, následne prešiel pod Tatranský národný park (TANAP) ktorý ho užíval až do nového milénia. Kancelária prezidenta ho má v správe od roku 2004, od roku 2015 ho Andrej Kiska otvoril aj verejnosti.
Nevyužitá šanca letného sídla v Topoľčiankach
Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na tradíciu sídiel československých prezidentov, trvajúcu už od roku 1918, teda vzniku Československa. Prezident mal teda k dispozícii Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. A keď sa stal po revolúcii československým prezidentom Václav Havel, mal tieto nehnuteľnosti takpovediac pripravené. Slovensko však tieto možnosti nemalo. Nastal teda problém. Bratislavský hrad nebol v takom dobrom stave ako Hradčany, rekonštruoval sa. Grasalkovičov palác, ktorý sa určil ako sídlo, tiež prechádzal opravami. Preto mal napríklad Michal Kováč nejaký čas kancelárie dokonca aj v Primaciálnom paláci.
Foto: TASR, Michal Svítok
Nevyužitou príležitosťou zostali Topoľčianky. Hoci medzi ich výhody patrí reprezentatívna lokalita, krátka vzdialenosť od hlavného mesta, čo umožňuje prijímať aj zahraničné návštevy, medzi prezidentské sídla sa nezaradili. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Navštevovali ho však aj Tiso, Beneš, Gottwald či Zápotocký. Prezident Ivan Gašparovič počas svojho pôsobenia prišiel s návrhom, aby nehnuteľnosť vzala pod správu prezidentská kancelária, nikdy sa to však nestretlo s realitou. Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum a luxusný hotel.
Právomoci prezidenta
Právomoci prezidenta Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave SR a zákone. Prezident má významnú ústavnú úlohu, ale jeho moc je obmedzená parlamentom a vládou.
- Prezident je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR a zastupuje krajinu navonok, teda dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
- Zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, podpisuje zákony schválené parlamentom, prípadne ich môže vetovať alebo vrátiť Národnej rade s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona.
- Má v právomoci rozpustiť parlament, pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil programové vyhlásenie, nebola vláde vyslovená dôvera, ak nebol dlhšie ako tri mesiace uznášaniaschopný alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Tieto právomoci nemôže uplatniť počas výnimočného alebo vojnového stavu, či posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia.
- Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov, či generálov. Prijíma, poveruje a odvoláva hlavných predstaviteľov diplomatických misií.
- Rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti. Parlamentu podáva správu o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach.
- Má právo vyžadovať si od vlády a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.
- Udeľuje štátne vyznamenania, či amnestie. Vyhlasuje referendum alebo môže na návrh vlády vyhlásiť výnimočný, núdzový či vojnový stav. V prípade napadnutia Slovenska alebo záväzku z medzinárodných zmlúv vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, a tiež nariaďuje mobilizáciu Ozbrojených síl.