Tvrdý pád extrémistov. Nepomohla im ani spolupráca so Smerom, no ukázali svoj potenciál

V supervoľbách sa o posty poslancov, starostov či županov uchádzalo desať strán často označovaných za extrémistické či strany krajnej pravice. O hlasy voličov sa uchádzalo viac ako 650 ich kandidátov a ďalšie desiatky kandidovali aj do mestských či obecných parlamentov. Líder Smeru Robert Fico si dokonca podal ruku so šéfom Republiky Milanom Uhríkom a časť kandidátov postavili spoločne. Nepomohlo. Extrémisti zlyhali na plnej čiare.

02.11.2022 08:00
parlament, Mazurek, Suja, Mizík, Foto: ,
Poslanci za strany ĽSNS a Republika
debata (89)

Denník Pravda zanalyzoval oficiálne výsledky volieb. Napriek veľkej snahe, ukričanosti niektorých lídrov a členov či ich pomerne veľkej poznateľnosti vďaka antisystémovým postojom sa im v župných voľbách nepodarilo presadiť ani jedného župana a zo 419 poslancov získali len štyroch.

Sociologička Silvia Porubänová o výsledkoch supervolieb

V komunálnych voľbách získali 459 poslancov z takmer 20 500 zvolených zástupcov, čo je niečo vyše 2,2 percenta. Z viac ako 2 900 starostov oslovilo voličov len 34 kandidátov, čo je len niečo vyše 1,1 percenta. Nezískali ani jeden primátorský post v krajských mestách a neuspeli ani v mestských častiach Bratislavy a Košíc.

Dva dôvody neúspechu

Čím ďalej na východ, tým viac úspešných kandidátov. Takáto rovnica platila naprieč Slovenskom v obciach a mestách. Najviac starostov získali extrémisti v Banskobystrickom a Žilinskom kraji, spolu je ich 20. V Prešovskom a Košickom kraji získali dohromady deväť postov, v Nitrianskom troch, v Trnavskom a Trenčianskom kraji po jednom a v Bratislavskom kraji ani jedného.

Tieto voľby mali ukázať, či budú voliči akceptovať spoluprácu Smeru s niektorou krajne pravicovou stranou. Vyzerá to ale tak, že spolupráca dvoch krajných strán nepriniesla očakávané výsledky.
Radoslav Štefančík, politológ

Podobne je to aj s poslancami. Viac ako 240 poslancov bude krajnú pravicu reprezentovať v banskobystrickej a žilinskej župe a viac ako 140 poslancov v dvoch východoslovenských krajoch. Vo zvyšných štyroch krajoch na západe si voliči zvolili len niečo vyše 70 poslancov. K tradičným baštám extrémistov patria tri obce – Krupina, Poltár a Žarnovica. Ani v jednej obci však extrémisti nemali kandidáta na starostu, zvíťazili nezávislí. Platí to aj pre obecných poslancov s výnimkou Poltára, kde sa presadil jeden kandidát Republiky.

Existujú dva hlavné dôvody ich neúspechu. Prvým je podľa politológa Radoslava Štefančíka to, že na nižších úrovniach krajná pravica nie je schopná osloviť voličov, keďže neponúkajú rozumné riešenia. „Ale ten druhý, oveľa podstatnejší, je väčšinový volebný systém. Vo väčšinovom volebnom systéme sa mandáty nerozdeľujú pomerne, ale berie ten, kto získa najviac,“ vysvetľuje politológ.

Menšie strany sú tak odkázané na spoluprácu, no s extrémistami väčšina strán oficiálne spolupracovať nechce. Vo väčšinovom systéme tak majú minimálny koaličný potenciál.

Neznáme strany porazili Kotlebu aj jeho zbehov

Z desiatich strán sa v súčasnej opozícii nachádzajú tri – Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS), Republika a strana Život Tomáša Tarabu. Z menších subjektov sa medzi župnými poslancami presadili okrem Milana Mazureka z Republiky ďalšie dve menej známe strany. Syn bývalého predsedu SNS, ktorému 16 rokov patrilo kreslo žilinského primátora, Pavol Slota dúfal, že mu jeho vysoká aktivita na Facebooku pomôže. Spoliehal sa na obľúbené témy antisystémového publika, ktoré vo veľkom šíri dezinformácie, nadáva na Ukrajinu, Západ, prezidentku Zuzanu Čaputovú či šíri prokremeľskú propagandu.

zväčšiť Marián Kotleba počas rokovania Národnej rady v... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kotleba Marián Kotleba počas rokovania Národnej rady v októbri 2021.

Okrem toho 41-ročný Slota pravidelne vystupoval na protivládnych demonštráciách. Kým u nového nitrianskeho župana Branislava Becíka to buď zabralo, alebo to voličom neprekážalo, Slotovi jeho aktivity nepomohli. V boji o primátorské kreslo Žiliny skončil s desiatimi percentami na štvrtom mieste. Napriek tomu môže líder strany Domov – NS za úspech považovať to, že sa dostal ako poslanec do krajského zastupiteľstva.

Oveľa úspešnejšou stranou však je NK/NEKA, ktorú v roku 2014 založil bývalý politik HZDS Sergej Kozlík. Strana presadzuje tri piliere – národný, kresťanský a sociálny. V prezidentských voľbách podporovali Štefana Harabina. Od októbra je jej predsedom Rudolf Huliak, ktorý sa v supervoľbách uchádzal aj o post banskobystrického župana. Síce neuspel, no získal viac hlasov než kandidát ĽS NS a Republiky. Pred voľbami v roku 2020 strana vstúpila de facto do volebnej päťkoalície s ĽS NS, no v parlamentne nezískala ani jeden mandát. V spojených voľbách však získali ako samostatná strana najviac komunálnych poslancov spomedzi všetkých extrémistických subjektov, a to 176. Pár poslancov získali aj v koalíciách so Smerom, SNS, Hlasom či Sme rodinou. Spomedzi starostov získali samostatne 12 postov a v koalíciách ďalších dvoch.

Smeru spolupráca s extrémistami nevyšla

Čo sa týka porovnania Republiky a ĽS NS, odídencom od Mariana Kotlebu združeným v hnutí pod vedením Uhríka sa darilo viac ako ich materskej strane. V spojených voľbách získali kotlebovci len 23 poslancov, čo je zhruba polovica v porovnaní s komunálnymi voľbami v roku 2017. Pred štyrmi rokmi sa im darilo viac aj v župných voľbách, kde získali dvoch poslancov, tento rok ani jedného. Pre Republiku sú to prvé veľké voľby, do ktorých vstúpila samostatne, keďže strana vznikla počas tohto volebného obdobia. Napriek tomu odídenci od Kotlebu získali niekoľkonásobne viac mandátov než ĽS NS, ktorá v supervoľbách úplne prepadla. Celkovo získali z desiatich strán krajnej pravice druhý najväčší počet poslancov v komunálnych voľbách (103) a dvoch poslancov majú aj v krajských parlamentoch. Jedným z nich je Milan Mazurek, ktorý kandidoval aj za prešovského župana, síce neuspel, no získal 11 percent hlasov.

zväčšiť Róbert Fico (vpravo) a Milan Uhrík. Foto: FB Robert Fico
Róbert Fico, Milan Uhrík Róbert Fico (vpravo) a Milan Uhrík.

Druhým župným poslancom je Kamil Danko v Banskej Bystrici, ktorý vzišiel ako jediný úspešný kandidát z koalície Republiky so Smerom, ktorú zviditeľnili aj podaním rúk pri referende, z celkového počtu 41. Spojenie Fica a Uhríka však nebolo také úspešné. „Tieto voľby mali ukázať, či budú voliči akceptovať spoluprácu Smeru s niektorou krajne pravicovou stranou. Vyzerá to ale tak, že spolupráca dvoch krajných strán nepriniesla očakávané výsledky,“ skonštatoval Štefančík.

Ak by Smer vyhral parlamentné voľby, neznamená to, že by zo spolupráce krajnú pravicu automaticky vylúčil. „Voliči Smeru sa tejto spolupráci nebránili, len boli prehlasovaní demokratickými voličmi,“ povedal. Extrémisti fungovali v mnohých koalíciách nielen so Smerom, ale aj s Hlasom, SNS či Sme rodinou. Hlas a Smer sa spájali aj s Tarabovou stranou. Viditeľné to bolo najmä pri kandidátoch na komunálnych poslancov či starostov. Hlas sa však verejne k takejto spolupráci nepriznával a nielen preto vyšla strana Petra Pellegriniho z volieb ako najsilnejšia.

Jednoznačne najúspešnejšou stranou bol Hlas, čím sa ukázal jeho obrovský koaličný potenciál, keďže dokáže spolupracovať s ľavicou aj s pravicou. Pellegriniho strana výrazne prevalcovala Smer. V budúcich voľbách bude veľkým hráčom, bez ktorého sa žiadna vládna koalícia zrejme nebude dať zostaviť. Podľa politológa si vytvoril dobrú východiskovú situáciu pre vyjednávanie o vláde. „Slovensku by spolupráca ľavicových a pravicových strán v aktuálnej situácii výrazne pomohla pri sceľovaní značne polarizovanej spoločnosti,“ skonštatoval Štefančík.

Spájanie strán s extrémistami im dáva viditeľnosť i legitimitu

V každom prípade spájanie s krajnou pravicou extrémistov v podstate nielen zviditeľňuje, ale dáva im aj väčšiu legitimitu. Sami toho veľa nedokážu, keďže na rozdiel od Smeru či Hlasu nepatria k subjektom, ktoré majú vybudované silné regionálne štruktúry. „Ale to vo väčšinovom volebnom systéme platí aj pre ostatné menšie strany. Len by som chcel pripomenúť, že Fico s Pellegrinim chceli kedysi stavať hrádzu proti extrémizmu a dnes s nimi spolupracujú. Ale obaja sú pragmaticky zameraní politici, takže nás táto spolupráca nemôže prekvapiť,“ uviedol politológ.

Krajná pravica tak síce neuspela, ale ani neustupuje. „Vytvorili si pôdu pre ďalšiu spoluprácu. Ak by Smer vyhral budúce parlamentné voľby, Fico pri výbere novej nevesty určite zaklope na dvere aj u Uhríka s Mazurekom,“ dodal politológ. Ani podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa z výsledkov nedá automaticky usudzovať, že by extrémisti a krajná pravica oslabovali.

„V lokálnych a krajských voľbách sa používa väčšinový systém, zatiaľ čo v parlamentných pomerný. To znamená, že ak napr. kandidát na župana získa vo voľbách 10 % a skončí na treťom mieste, tak sa na jeho hlasy vo výsledku nijako neprihliada. Ak však strana získa v parlamentných voľbách 10 %, tak získava určitý počet poslancov a teoreticky sa môže stať aj súčasťou vládnej koalície a ovplyvňovať smerovanie krajiny,“ vysvetlil sociológ. Sociologička Silvia Porubänová však vníma aj pozitívny aspekt neúspechu extrémistov. V konečnom dôsledku to svedčí o tom, že nie sme žiadnou nevzdelanou a neinformovanou populáciou. „Ľudia si uvedomujú špecifiká volieb, teda dôsledky pre každodenný život a uvedomili si, že treba voliť odborníkov a ľudí so skúsenosťou,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #spolupráca #Smer #extrémisti #Milan Uhrík #Republika #spojené voľby 2022
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy