Zaujímavé však bolo sledovať súboj Hlasu a jeho materskej strany Smer. Žiak v tomto prípade prekonal svojho učiteľa. Peter Pellegrini potvrdil, že Smer už nie je to, čo býval.
Boj medzi dnes už dvoma lídrami sa začal pred viac ako dvoma rokmi. Výsledkom bol vznik novej ľavicovej, sociálnodemokratickej strany Hlas-SD. Z asistenta poslanca Smeru Ľubomíra Vážneho cez poslanca, podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu až po dvojku v Smere, premiéra a volebného lídra sa tak stal šéf aktuálne podľa prieskumov najsilnejšej strany Hlas.
Rozchod s Ficom bolel najmä lídra Smeru a okrem poklesu popularity to pocítil aj v supervoľbách. Hlas totiž vo veľkom prevalcoval Smer. Po sčítaní rôznych koalícií by sa síce mohlo zdať, že je Smer silný, ako samostatná strana však nezískal ani zďaleka toľkých kandidátov ako v minulosti. Už v posledných komunálnych a župných voľbách, ale aj v eurovoľbách zaznamenala strana prepad.
V spojených voľbách získal Smer samostatne 193 starostov a stal sa až štvrtým najsilnejším subjektom po nezávislých kandidátoch, maďarskej Aliancii a Hlase. Nepomer bol aj pri poslancoch – Hlas ich má takmer 2 100, Smer niečo vyše 1 700 a ľudia si spomedzi kandidátov za obe strany vybrali len okolo 300 komunálnych poslancov.
Hlas bol úspešnejší aj pri župných poslancoch (30). Smer bude mať samostatne len troch – jedného v trnavskej župe a dvoch v žilinskej. Obe strany však získali po jednom županovi, no pre každú to vypovedá o niečom inom. Kým pre Hlas je to úspech, pre Smer je to už druhé zlyhanie. V posledných župných voľbách totiž prišiel o viacerých dlhoročných županov, ktorých nahradili kandidáti vtedajšej koalície SaS, OĽaNO a KDH.
Hlas je relevantný hráč
Smer zvolil v supervoľbách cestu otvorenej spolupráce s extrémistami, ktorá mu nevyšla a zrejme mu nepridá ani na klesajúcej popularite. Hlas zvolil, naopak, neutrálnu cestu a so Smerom sa odmietol spojiť. Síce sa takisto pri pár zvolených kandidátoch Hlas stretol v koalícii aj s extrémistami, úspechy dosiahol aj v spojení s Alianciou či hnutím Sme rodina a výnimkou nebola ani SaS či KDH.
„Doposiaľ bol Hlas stigmatizovaný, že je to druhý Smer a väčšina relevantných subjektov súčasnej koalície a SaS mala k nemu na národnej úrovni rezervovaný postoj,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Tento postoj však budú musieť viaceré strany vrátane liberálov zrejme prehodnotiť, pretože Hlas prešiel prvýkrát úspešne spojenými voľbami a má aj najlepšie preferencie v prieskumoch verejnej mienky. „Je to skrátka relevantný hráč a bude ho ťažké obísť pri zostavovaní vlády,“ skonštatoval politológ s tým, že koaličný potenciál Pellegriniho strany bude ešte stúpať.
Pád Smeru je viditeľný dlhodobo, nielen pri spojených voľbách. Pellegrinimu pomohlo dôrazné dištancovanie sa nielen od niektorých postojov Smeru a výrokov jeho lídra, ale aj to, že zvolil výrazne neutrálnejšiu rétoriku. Aj politológ Cirner súhlasí s tým, že Hlasu pomôže najmä odpútanie sa od Smeru, iný druh politiky a menej agresívna komunikácia, než sme svedkami pri strane Smer.
„Keby mal Peter Pellegrini rozum, ale on ho nemá, a keby sa spojil Smer s Hlasom na celom Slovensku, vyhrajú vo všetkých ôsmich krajoch. Niekedy to vyzerá tak, ako keby robili politiku, len aby Smer nebol úspešný,“ skonštatoval Fico ešte pred voľbami.
Čítajte viac Spojenie Smeru a Hlasu by podľa Fica prinieslo volebné víťazstvo vo všetkých ôsmich krajoch
Neúspech Smeru zrejme sám predpokladal už vtedy, po voľbách toto stanovisko zopakoval aj podpredseda strany Juraj Blanár. Z výsledkov volieb je možné usúdiť, že Hlas je najsilnejší, no je ťažké percentuálne vyčísliť, ako by sa darilo Smeru a Hlasu, ak by sa spojili. Dôvodom sú desiatky rôznych koalícií, ktoré nevznikali oficiálne, ale aj nepriama podpora nezávislých kandidátov, ktorá sa na kandidačných listinách neuvádza.
Fico bude Pellegriniho vábiť
Ficova rétorika sa však časom menila. Narážky na odídencov sú jemnejšie ako po ich odchode. Pellegrini už nie je zradca a Hlas je v podstate sesterskou stranou. „Fico je vždy pragmatik, pred voľbami bol súperom Hlasu, a preto jeho rétorika bola proti Hlasu ostrejšia, teraz je opäť rovnakým pragmatikom a myslí na ďalšie voľby. Uvedomuje si silu Hlasu a bude ho vábiť k sebe,“ konštatuje Cirner. „Len Hlas sa však rozhodne, s kým bude spolupracovať, Fico môže hrať iba na silný volebný výsledok Smeru, aby bolo ťažké vynechať Smer z povolebnej spolupráce,“ dodal.
Hra na city však na šéfa Hlasu evidentne nezaberá. „Prepáčte, ale už ma prestáva baviť toto vyplakávanie a stále nejaké osočovanie zo strany Smeru,“ povedal po voľbách v relácii Na telo. „Mali svoju kampaň, my svoju, ja som spokojný,“ dodal. Spolupráca Hlasu a Smeru dnes nevyzerá ružovo. Na októbrovom sneme Pellegrini označil Smer za stranu, ktorá ostane v minulosti, a hovoril o dohode a celospoločenskom zmieri. Ficove výroky typu „ja nikam neodchádzam“ sa síce naplnili, no zrejme nie úplne podľa jeho predstáv.
Spor Fica a Pellegriniho sa začal dávno pred voľbami a predtým, než Pellegrini opustil Smer a urobil šrám na Ficovom egu. Medzi lídrami to vrelo ešte v roku 2019, keď Pellegrini prvýkrát verejne vyjadril silný nesúhlas s Ficom kvôli rasistickým výrokom Milana Mazureka o Rómoch.
Najvyšší súd Mazureka odsúdil na pokutu 10-tisíc eur a Fico vtedy tento rozsudok ostro kritizoval vo videu na sociálnej sieti. „Nie je to vôbec v poriadku. Nemôžem sa stotožniť ani zmieriť s výrokmi predsedu,“ povedal vtedy Pellegrini. „Budem si musieť zavolať predsedu, či to bude nová doktrína našej strany,“ dodal s tým, že by si podľa neho mal priznať, že sa niečo nepodarilo.
Rozchod Fica a Pellegriniho bol bolestivý najmä pre lídra Smeru. Fico vedel, že utrpí stratu, a Pellegrini vedel, že dokáže uspieť viac. Koncom mája vyzval Fica na odchod z čela Smeru. Fico uviedol, že sa nikam nechystá a síce je za zmeny v strane, no nie preto, aby sa naplnili niečie ambície a svojho vtedajšieho vyzývateľa nepriamo nazval slniečkarom a teoretikom. „V mnohých postojoch sa s predsedom Smeru rozchádzame a pán predseda sa často rozchádza aj sám so sebou,“ reagoval Pellegrini.
„Ak nechce tragicky naplniť ich heslo – stranu som si založil, stranu si aj zničím – je preňho dnes jedinečná možnosť, dať svojím odchodom strane nádej na lepšiu budúcnosť,“ povedal vtedy Pellegrini. Po odchode viacerých členov strany v júni 2020 Fico ešte viac pritvrdil a odídencov označil za zradcov. „Musím povedať, že národ má rád zradu, ale nenávidí zradcov. V tomto ste asi jasne pochopili môj odkaz voči týmto ľuďom,“ povedal Fico v júni 2020.
Po odchode Pellegriniho je Smer radikálnejší
Mnohí odborníci už pred dvoma rokmi predpokladali, že po odchode Pellegriniho jedenástky sa Smer nakloní oveľa viac do spektra radikálnej ľavice. A nemýlili sa. Šéf Smeru začal s nevhodnými postojmi už po vražde Jána Kuciaka, keď položil na stôl svoj legendárny milión.
Pandémia koronavírusu však prehodila Smer cez pomyselnú hrádzu proti extrémizmu, proti ktorému chcel predtým tak vehementne bojovať. Popieranie covidu, boj proti očkovaniu, podporovanie antisystémových názorov sa stalo každodennou realitou.
Smer tak zacielil na časť publika, ktorá by mu mohla aspoň čiastočne vrátiť akú-takú nádej na víťazstvo. Spolupráca s extrémistickými stranami je však ďaleko za hranicou. „Spolupráca s Republikou je minimálne na hrane, ak nie za hranou. Demokratické politické sily by mali prijať rozhodnutie, že s odpadlíkmi od kotlebovcov sa nespolupracuje, pretože sú to prefarbení extrémisti,“ ozrejmil politológ Cirner.
Koaličný potenciál Pellegriniho tak ďaleko prevyšuje ten Ficov. Práve odmietnutím spolupráce so Smerom a vytváraním volebných koalícii aj s liberálmi, progresívcami či s hnutím Borisa Kollára ukázal, že sa dokáže spojiť s každým.
Otázne je, či Pellegrini využíva imidž neutrálneho politika, alebo sa bude chcieť profilovať ako ten, ktorý zjednotí politické spektrum. Ani táto strana nemá zďaleka čistý štít. Kauzám čelili viacerí predstavitelia jeho strany vrátane Petra Žigu, Denisy Sakovej či samotného lídra Pellgriniho, na čo netreba zabúdať. „Hlas musí ešte popracovať na predstavovaní nových tvárí, aby sa strana aspoň vizuálne odlišovala od strany Smer. Inak je potenciál Hlasu vysoký a jeho staré hriechy mu voliči rýchlo odpustia,“ zhodnotil Cirner.
O možnej koalícii s SaS a progresívcami sa hovorí už dlhšie. Šéf SaS Richard Sulík sa však ešte vo februári vyjadril, že si nevie predstaviť, aby v spojených voľbách postavili spoločného kandidáta s Hlasom. Spoluprácu s Hlasom si nevie predstaviť ani nový líder PS Michal Šimečka.
Ak by sa svojich výrokov držali, koalíciu zrejme nevytvorí nikto. Isté však je, že až parlamentné voľby ukážu, s akými kartami sa bude hrať. Dovtedy je všetko v rovine špekulácií. „Môže prísť nová politická strana alebo sa do parlamentu vráti KDH, jednoducho stačí málo a všetko môže byť úplne inak. SaS, Hlas a PS je mysliteľná koalícia,“ komentoval politológ.
Spojenie s Hlasom by sulíkovcov či PS, ktorí sa vyhranili proti systému „našich ľudí“, v určitom zmysle v očiach voličov diskvalifikovalo. „Nie pre ideovú alebo programovú rozdielnosť, ale preto, že tieto strany najviac bojovali proti korupcii a systému, ktorý zaviedol v štáte Smer a Hlas sa na tom podieľal, keďže sú to odídenci zo strany Smer,“ dodal politológ.