„V najbližšom čase sa budeme musieť zaoberať stabilizáciou a úpravou prasklín, aby sa tam nedostávala voda a aby nevznikali také situácie, ktoré by mohli narušiť hradnú skalu, čiže, aby sa nestali podobné prípady ako na Trenčianskom alebo Spišskom hrade,“ povedal Vaňo.
Podľa neho sa už vykonali opatrenia na riešení odvodnenia celej plochy nádvorí, aby sa v žiadnych prasklinách ani iných častiach nezdržiavala voda, ktorá by mohla vytláčať murivá. Podľa pokynov statikov a ďalších odborníkov sa zapĺňali niektoré trhliny, aby sa tam nedostávala voda, ktorá by mohla prispieť k pohybu murív. Monitorovať však treba aj „tepelné rozpínavosti v letnom a zimnom období, ktoré tiež môžu narúšať hradnú skalu.“
Podľa Vaňa sú značným problémom aj šikmé trhliny smerujúce von zo skaly. Riaditeľ predpokladá, že by sa mohli uvoľniť celé skalné bloky. Na základe geologických spracovaní sú presne zadokumentované všetky súčasné trhliny na hradnej skale, Paming teda presne vie, ktoré časti skaly sú háklivé a na ktorých miestach budú potrebné statické zákroky. Statici by sa mali zasa vyjadriť, aké metódy sa na vykonanie týchto prác použijú. „Šikmé praskliny budeme zrejme musieť zdola zaklinovať, respektíve sa tam budú musieť spraviť špeciálne päť alebo šesť metrové kotvy, ktoré udržia skalu alebo danú časť skaly na svojom mieste. V tomto roku už práce nepredpokladáme, lebo na to nemáme financie. Začať by sme ale mohli na budúci rok,“ konštatoval Vaňo. Zároveň zdôraznil, že jednotlivé zabezpečovacie práce budú musieť vykonávať postupne. „Po skončení jednej práce budeme musieť konštatovať, ako sa prejavilo alebo bude prejavovať dané opatrenie, či je dostatočne funkčné a účinné,“ vysvetlil Vaňo. Na to by mali slúžiť osadené merače, ktoré spoločnosti cez internet „ukazujú pohyby skaly a vedia eliminovať aj tepelné roztiažnosti.“ Až po vyhodnotení sa bude v prácach pokračovať ďalej.
Podľa riaditeľa sa spevňovacie úpravy na samotnom hrade v najbližšom čase robiť nebudú, hrad je už na základe rozsiahlych prác skoro celý spevnený. Vaňo ale pripúšťa, že bude potrebné opäť začať so zabezpečovaním ochrany. „Ide o ruiny, hrad nemá strechu ani krytie svojich murív. Bude preto nutné obnoviť ochranu horných častí murív, čiže korún murív, ktoré podliehajú poveternostným podmienkam,“ uviedol Vaňo. Naplánované sú aj ďalšie práce na provizórnom umiestnení pre správu hradu, na budúci rok v prípade dostatku peňazí by sa mohlo začať s výstavbou definitívnej budovou. „Dnešná drevená budova je vlastne staveništné zariadenie z 50-tych rokov, samo osebe je už muzeálny kus. Keď je silný vietor, celú budovu doslova nadhadzuje,“ vysvetlil riaditeľ. Ešte v tomto roku by mali byť ukončené aj práce na osvetlení.
Ako Vaňo ďalej uviedol, celé hradisko by chceli neskôr sprístupniť od prístaviska na Dunaji. „Je tam chodník aj s bránou, odtiaľ by sa mohli ľudia, ktorí prídu na lodiach, dostať priamou krátkou cestou do hradu. Naspäť by zasa mohli ísť hlavnou bránou a obzrieť si z vonka celé hradisko,“ povedal riaditeľ. V tzv. koniarni by sa mohla postaviť budova pre expozíciu z nálezov na Devínskom hrade alebo z obdobia Veľkej Moravy. „Devín si to svojou význačnosťou z histórie Slovákov v každom prípade zaslúži,“ dodal Vaňo.