V synagóge by mali údajne vzniknúť luxusné kancelárske priestory. „Je veľa nápadov na jej využitie od kancelárskych priestorov až po galériu. Definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo,“ vyjadrili sa k budúcnosti stavby zo sekretariátu firmy AXbenet, ktorá nehnuteľnosť vlastní. Synagóga z konca 19. storočia, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, je na liste vlastníctva vedená ako priestor pre kultúru a školstvo, majiteľ o zmenu zatiaľ nepožiadal.
Podľa Františka Alexandra z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí sú nefunkčné synagógy z hľadiska židovskej liturgie bezvýznamné budovy. „Vynesením zvitku tóry strácajú sakrálny charakter a je vecou nových majiteľov, ako ich využijú,“ hovorí Alexander. Súhlasí s ním aj riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan, podľa ktorého je však najlepšie, ak tieto budovy slúžia ako priestor pre kultúrne aktivity, ako je to v prípade druhej trnavskej synagógy.
Na solventného investora čaká aj synagóga v Šaštíne-Strážach z roku1852, ktorá je na predaj. „Nie je národnou kultúrnou pamiatkou, takže obmedzenie jej budúceho využitia je len v morálnej rovine,“ poznamenal Jozef Brom z realitnej kancelárie, ktorá synagógu predáva. Naposledy slúžila ako sklad obilia, teraz do nej zateká a stavba chátra. Záujem o budovu podľa Broma mali aj židovské organizácie, chceli ju však za symbolickú cenu.
Jediná synagóga na území kraja, ktorá má slúžiť na náboženské účely, je vo Vrbovom. Postavená bola v roku 1883, keď sa k židovskej obci hlásila tretina obyvateľov mestečka. V druhej polovici minulého storočia sa zo synagógy stala sýpka na obilie, neskôr sklad textilu. Vlani ju kúpila spoločnosť podnikateľa Michaela Josepha Karbana, ktorý sa zaviazal urobiť z nej svätyňu pre židov z celého sveta. Rekonštrukcia zatiaľ mešká, podľa primátora Ivana Borovského však Karban od svojho plánu neodstúpil.