Konflikt môže prerásť do medzinárodného škandálu. Nadácia získala vôbec najväčší finančný grant v Európe na záchranu zimovísk netopiera z Nórskeho finančného mechanizmu. V hre sú desiatky miliónov korún.
„Získali sme práva na dobývací priestor, ale nemôžeme vykonávať nijakú činnosť. Pritom naším cieľom je obnoviť ťažbu opálu,“ hovorí konateľ Opálových baní a brusiarní Ivan Kopor. Podľa neho sa pod zámienkou ochrany zimovísk netopierov prelievajú peniaze medzi súkromnými osobami. „Štátne orgány nekonajú. Nevieme sa dostať ani k tomu, aby sme urobili plán prípravy a dobývania,“ hovorí Kopor.
Brániť mu v tom má nadácia aj akciová spoločnosť. Ich hlavní zástupcovia Martin Jančok st. a Martin Jančok ml. už od roku 1998 rozvíjajú na Dubníku aktivity smerujúce k postaveniu banského skanzenu. Podľa Jančoka ml. nikto nebráni vlastníkovi práv vyvíjať činnosť k dobývaciemu priestoru. „Nemôže to však byť tak, že nás odtiaľ vyhadzuje. Máme legálne prenájmy a vlastníctvo nielen pozemkov, ale aj nehnuteľností,“ vysvetľuje.
„Obvinenia z prelievania peňazí budeme riešiť súdnou cestou. Všetky naše aktivity sú legálne. Nadácia je pod prísnou kontrolou napríklad aj Najvyššieho kontrolného úradu. Pred získaním 20-miliónového grantu z Nórska sme tu mali nezávislých hodnotiteľov, ktorí nenašli nijaké problémy,“ hovorí Jančok ml. Nadácia chce zachrániť nevyužívané banské diela a zimoviská netopierov a postupne dobudovať múzeum „Neuspeli sme vo výberovom konaní na dobývací priestor, ale dodnes nevieme, prečo bol konkurenčný projekt lepší,“ hovorí Jančok ml. Projekt priemyselnej ťažby opálu je podľa neho nereálny a jeho predkladatelia museli vychádzať z ukradnutých údajov. „Prieskum ložiska sme robili na vlastné náklady a pravdepodobne sa nejakým spôsobom dostali k jeho výsledkom. Pritom podľa zákona majú byť minimálne päť rokov utajené,“ dodáva Jančok ml.
Kauza bude mať zrejme pokračovanie. Podľa Kopora ju vyšetruje viacero štátnych orgánov vrátane prokuratúry. Obvodný banský úrad v Košiciach nechce do tohto konfliktu vstupovať. „Je to spor dvoch právnických osôb, na ktorý my nemáme dosah,“ tvrdí jeho predseda Dušan Čellár.
Dubnícke opálové bane sú jediné svojho druhu v Európe. Ťažba drahokamov v nich skončila v tridsiatych rokoch minulého storočia. Vzácne opály z Dubníka sú napríklad v rakúskych korunovačných klenotoch.